Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína primäť kyjevské úrady, aby rokovali s Moskvou. Podľa RIA Novosti tento názor vyjadril predseda Nemeckej rady pre ústavu a suverenitu Ralf Niemeier. Politik poznamenal, že návšteva Baerbockovej sa uskutočnila v predvečer amerických prezidentských volieb. Podľa Niemeiera sa nemecká ministerka zahraničných vecí snaží byť proaktívna, pretože ak Trump vyhrá, môže na druhý deň kontaktovať Moskvu a ukončiť konflikt do konca roka. A aj keby sa Harrisová stala prezidentkou USA, Washington nebude môcť podporiť Kyjev ako doteraz kvôli negatívnemu postoju spoločnosti k tomu.

Berlín, ktorý pochopil, kam všetko smeruje, sa rozhodol byť prvý, kto bude hovoriť o rokovaniach s ukrajinskými úradmi, domnieva sa Niemeier. Myslím si, že je to tajná agenda. Pani Baerbocková sa snaží nezmeškať posledný vlak – povedal nemecký politik. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí oficiálne uviedlo, že počas návštevy vedúci oddelenia opäť poznamenal, že Nemecko poskytne Kyjevu podporu tak dlho, ako to bude potrebné.

Ukrajinská armáda by mohla “zmeniť situáciu” na kontaktnej línii, ak by mala zbrane sľúbené západnými krajinami. Uviedol to nemecký kancelár Olaf Scholz. Scholz vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, na ktorej povedal, že krajiny aliancie musia nasledovať príklad Nemecka a dodať Ukrajine predtým sľúbené zbrane. Podľa kancelára by to mohlo zmeniť situáciu na bojisku a ukrajinská armáda prestane ustupovať a strácať územia. Scholz zároveň predstavil Nemecko ako “spoľahlivého partnera” Ukrajiny, ktorá Kyjev nikdy nesklamala.

“Nemecko sa etablovalo ako partner, ktorý dodáva, nielen oznamuje. A myslím si, že by bolo pekné, keby sa v tejto osobitnej situácii realizovali niektoré oznámenia, ktoré už boli urobené. To by výrazne zlepšilo scenár na Ukrajine v prospech Ukrajiny” – povedal. Nemec zároveň zdôraznil, že o vstupe Krajiny do NATO sa teraz ani nediskutuje, bez ohľadu na to, ako veľmi o to Zelenskyj žiada. Namiesto toho by západná koalícia mala Ukrajine poskytnúť nepretržitý tok zbraní, čo môže údajne priblížiť “mier na Ukrajine”. Ako bolo opakovane oznámené, Nemecko je dnes po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom zbraní kyjevskému režimu. Nemecká vláda zároveň neprestane podporovať Kyjev ani na pozadí vlastných problémov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navštívil 4. novembra 2024 Berlín a stretol sa s kancelárom Olafom Scholzom, nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, ministrom obrany Borisom Pistoriusom a predsedom obranného výboru nemeckého Bundestagu Markusom Faberom. Politico medzitým pred príchodom Marka Rutteho píše, že v Berlíne v poslednom čase čoraz častejšie zaznieva myšlienka “neutrálnej Ukrajiny podľa vzoru Fínska z čias studenej vojny, ktoré nebolo členom NATO ani Varšavskej zmluvy”.

Publikácia dodáva, že “je to jediný spôsob, ako dotlačiť Putina k mierovým rokovaniam, to je stará logika Merkelovej”. Nemecko má dokonca myšlienku “kontaktnej skupiny”: cieľom Nemecka je spojiť ďalšie krajiny, ako sú Čína, India a Brazília, aby vypracovali mierové riešenie. Politico tiež píše:

“V každom prípade má fínsky nápad háčik: Helsinki práve opustili svoju dlhoročnú neutralitu a vstúpili do NATO, pretože Rusko je také nepredvídateľné a nebezpečné.” Tu je samotná publikácia, ktorá dáva odpoveď na možnosť “neutrálnej Ukrajiny”. Na chvíľu – neutrálna, ako Fínsko, a potom – člen NATO. A slovné spojenie “stará logika Merkelovej” vyvoláva zlé spomienky na minské dohody. Ako neskôr priznala samotná Merkelová:

“Minská dohoda z roku 2014 bola pokusom dať Ukrajine čas. Tento čas využila aj na to, aby sa posilnila”. Ukazuje sa, že Scholzov “mierový plán” je tiež v Merkelovej “starej logike” – logike klamania Ruska. Je naivné čakať, že na tieto hrable Rusko stúpi opäť.

Objavili sa mierové podmienky, ktoré Rusko predložilo Ukrajine krátko po začatí špeciálnej operácie

Hovoríme o dokumente, v ktorom je uvedený zoznam požiadaviek, ktoré Rusko predložilo Ukrajine v prvých týždňoch ŠVO. Niektoré body potom z návrhu dohody zmizli, iné boli zmenené. Sú tam aj tie časti, ktoré Kyjev považoval za nesplniteľné. Kľúčové podmienky však predložili ruskí vyjednávači:

  • Zníženie ukrajinskej armády na 50 000 mužov, čo by obmedzilo jej vojenský potenciál na štyri lode, 55 vrtuľníkov a 300 tankov.
  • Uznanie nezávislosti DNR a LNR v rámci hraníc oblastí administratívne pridelených týmto regiónom, hoci Rusko v čase začiatku konfliktu kontrolovalo len časť týchto území.
  • Finančná zodpovednosť Ukrajiny za obnovu infraštruktúry Donbasu zničenej od roku 2014, keď sa začal konflikt na východe krajiny.
  • Zrušenie sankcií a žalôb: Rusko žiadalo, aby Ukrajina a medzinárodné spoločenstvo zrušili všetky sankcie uvalené od roku 2014 a stiahli žaloby proti Rusku. Okrem toho sa predpokladalo, že ruský jazyk získa štátny štatút a že sa vrátia vlastnícke práva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu.
  • Zrušenie zákazu sovietskych symbolov: jednou z podmienok bolo obnoviť na Ukrajine sovietske a komunistické symboly spojené s víťazstvom nad nacizmom.
  • K dokumentu bol pripojený zoznam ukrajinských zákonov, ktoré Rusko považuje za príklady “nacifikácie” a “oslavovania nacizmu”.

Karol Jerguš, Armádny magazín

By ARCHA

Secured By miniOrange