Táto krátka analytická správa vychádza z presvedčenia, že všetko, čo sa deje vo vesmíre, všetky procesy (deje) sú riadené na rôznych úrovniach riadenia od najnižších až po hierarchicky najvyššie riadenie (HNR). Ak by to tak nebolo, tak by to znamenalo, že svet nie je poznateľný a deje prebiehajú náhodne, chaoticky a človek je odsúdený na to, aby sa nechal unášať vo víre udalostí.

Ak teda uznáme, že procesy sú riaditeľné a riadené, potom musí jestvovať aj teória, ktorá dokáže vysvetliť akékoľvek riadenie. Takým terminologickým a pojmovým aparátom disponuje Dostatočne všeobecná teória riadenia (DVTR), pomocou ktorej sa posnažíme vysvetliť „operáciu Covid 19 (OC19)“.

A opäť, ak uznáme, že procesy sú riadené, potom musí jestvovať niekto, kto procesy riad(subjekt riadenia) a niekto alebo niečo, čo je riadené (objekt riadenia).

Riadenie však môže byť viacúrovňové, čo znamená, že subjekt riadenia na vyššej úrovni riadenia je objektom riadenia nižšej úrovne riadenia, vtedy hovoríme o vzájomnej vloženosti procesov. V prípade OC19 môžeme rozoznať viacero úrovní, resp. subjektov riadenia – každý podnik/úrad/škola/… mal dané isté pravidlá dané z vyššej úrovne – to boli regionálne úrady verejného zdravotníctva, potom úrad verejného zdravotníctva, vláda, parlament…cez nadnárodné inštitúcie ako EÚ…až po inštitúcie s globálnym dosahom, v tomto prípade WHO. Toľko k oficiálne známym úrovniam riadenia.

No ak uznáme, že WHO, CDC a ďalšie inštitúcie boli štedro sponzorované rôznymi nadáciami a korporáciami (Bill a Melinda Gates, WEF, farmaceutické korporácie), potom treba uznať, že aj tieto mali istý (ak nie výrazný) vplyv na rozhodnutia WHO a netreba si robiť ilúzie, že to tieto nadácie a korporácie mali z vlastnej hlavy. Tiež to dostali ako vnuknutie od svetového zákulisia, známeho ako globálny prediktor (GP). OC19 je tak operáciou s globálnym dosahom.

Ešte treba vysvetliť, že rozoznávame riadenie štruktúrne, ktoré je realizované konkrétnymi štruktúrami, napríklad tými, ktoré sú uvedené v riadkoch vyššie, a riadenie bezštruktúrne, ktoré nemá stanovené riadiace štruktúry a napriek tomu je možné riadiť davy. Takto funguje riadenie prostredníctvom médií, ktoré rozšíria určité správy pre verejnosť a tá sa začne riadiť masovo-štatisticky, a to podľa prevládajúcich režimov psychiky (viď nižšie v texte).

Je samozrejmé, že ak existuje subjekt riadenia, potom musí existovať aj cieľ, ktorý si subjekt riadenia vytýči. Ciele nikdy nebývajú stanovené od buka do buka (ak áno, potom nastane zlyhanie riadenia), ale vždy vychádzajú z určitých potrieb. Ak OC19 má globálny rozsah, potom aj dôvody na spustenie operácie globálneho rozsahu musia byť významné. Tieto dôvody možno pomenovať ako faktory, ktoré tlačia na psychiku subjektu riadenia a vyvolávajú potrebu riadiť. Hlavným faktorom, ktorý spustil OC19 je ten, že Svet čelí vážnej ekologickej katastrofe. Na sledovanie úrovne (miery) poškodenia planéty Zem boli už dávno vytvorené mechanizmy, ktorých úlohou je rozpoznávať stereotypy vedúce ku vzniku faktorov tlačiacich na psychiku. Inak povedané – zakladajú sa rôzne univerzity a organizácie, ktorých cieľom je sledovať mieru poškodenia Zeme, sú to rôzne študijné odbory ako glaciológia, hydrológia, meteorológia, biológia, geografia a iné, ktoré vyjadrujú tak či onak veľkosť zmeny životného prostredia.

K organizáciám s globálnou pôsobnosťou patrí napr. Rímsky klub a jeho známe dielo „Limity rastu“, ktoré vystríha ľudstvo pred jeho zhubnou činnosťou založenou na bezbrehom hospodárskom raste. Vzhľadom na to, že ľudstvo od vydania Limitov rastu ešte zvýšilo mieru spotreby zdrojov planéty, bol GP nútený spustiť OC19. Dostávame sa k stanoveniu cieľov pre OC19. Tu treba pochopiť, že každá z úrovní riadenia mala svoje vlastné ciele. Ak sa tieto ciele zoradia od najdôležitejšieho po najmenej dôležitý, tak takýto zoznam cieľov nazývame vektor cieľov.

Za najdôležitejší z cieľov možno považovať záchranu planéty Zem a medzi ďalšie ciele možno zaradiť – depopuláciu obyvateľov planéty, významné zníženie hospodárskej činnosti, lepšie ovládanie obyvateľstva, pochopenie správania sa sociálneho supersystému „ľudia“ po vystavení nátlaku, atď. Keďže nie sme zadávateľom OC19, nevieme určiť všetky ciele a nevieme ich ani správne zoradiť vo vektore cieľov, okrem prvého bodu. Existuje aj druhý prístup k vektoru cieľov, ktorý vychádza z toho, že cieľ je len jeden, a to záchrana planéty Zem a všetky ostatné ciele vymenované vyššie sú jednotlivými stratégiami na dosiahnutie záchrany planéty.

Stratégia (koncepcia) je v podstate spôsob, ako dosiahnuť stanovený cieľ. Ak teda za cieľ chápeme záchranu planéty, potom spôsobmi na jej záchranu sú depopulácia, zníženie hospodárskej činnosti, … Subjekt riadenia následne rozpracuje jednotlivé stratégie do detailov a riadi ich ako projekty, keď sú stanovené projektové tímy s termínmi dosiahnutia cieľov a so zodpovednosťou za úlohy. Ak si to rozmeníme na drobné, potom k depopulácii bolo vhodné vypustiť vírus, zabezpečiť jeho šírenie, zabezpečiť neustálu mediálnu podporu, zabezpečiť činnosti WHO, lockdowny, vytvoriť a vyrábať vakcíny, atď. Všetky tieto činnosti sa dajú plánovať ešte detailnejšie na nižších úrovniach riadenia.

K projektovému riadeniu patrí aj priebežná kontrola plnenia úloh. Z kontroly je potom možné vyvodiť závery – projekt splnil svoj účel, ciele boli dosiahnuté a možno projektový tím rozpustiťprípadne zakonzervovať pre budúce použitie alebo ciele neboli splnené a je potrebné projekt vylepšiť a zopakovať. Takýto postup, ktorý obsahuje všetky hrubo písané činnosti (algoritmus) sa nazýva úplná funkcia riadenia.

Z vyššie napísaného vyplýva, že OC19 bola mimoriadne komplexným a silným manévrom. Najskôr vysvetlíme pojem komplexnosť –

v tomto prípade išlo o riadenie prostredníctvom všetkých úrovní (priorít) všeobecných prostriedkov riadenia/vedenia vojny:

6. úroveň – zvyčajne je táto úroveň opísaná ako horúca fáza vojny. To v tomto prípade neplatilo, avšak v pomerne krátkom čase zomrelo priamo na nákazu alebo na následky očkovania veľké množstvo ľudí, preto to možno považovať za akúsi formu biologickej vojny, čo sa neskôr potvrdilo aj po začiatku ŠVO na Ukrajine, keď sa ukrajinský vojak preriekol a vypovedal, že chceli pomocou nákazy z laboratórií v Mariupole počas niekoľkých dní vyhubiť 1/3 obyvateľov Ruska.

5. úroveň – zdravie obyvateľstva ostalo vážne poškodené na viacerých frontoch, ak nerátame okamžitú smrť po nákaze alebo očkovaní a síce – dlhodobý covid u niektorých ľudí, vážne poškodenia zdravia u niektorých ľudí prekonavších covid, odopretá zdravotná starostlivosť aj pre rôzne iné ochorenia, vážne poškodené psychické zdravie obyvateľov, najmä mladých ľudí.

4. úroveň – vážne poškodené podnikanie mnohých firiem a drobných podnikateľov, ktorí museli výrazne znížiť svoju činnosť alebo až ju ukončiť, čo sa prejavilo v hospodárstve viacerých rozvinutých štátov. Takmer vo všetkých rozvinutých krajinách sa pracovalo s výrazným obmedzením a výrobu musel dotovať štát, aby úplne nekrachla. Následky toho pociťujú viaceré štáty dodnes.

3. úroveň – na úrovni technologickej/faktologickej/ideologickej sme boli svedkami nástupu nových metód výroby „vakcín“, ktoré zrejme budú v budúcnosti udávať trend v očkovaní, ide o mRNA preparáty. Zároveň sme videli veľký počet nových kontrolných metód, keď boli vytvorené technológie na hromadné meranie teploty, hromadné sledovanie a vyhodnocovanie infekčnosti a sociálneho správania ľudí pomocou testovania, … Okrem toho sa však obyvateľstvo v rovine faktologickej a ideologickej od seba výrazne oddelilo, vytvorili sa barikády, a to často aj medzi rodinami a známymi.

2. úroveň – na príčinno-následkovej úrovni sa OC19 neprejavila priamo, očividne, ale vzniklo tzv. matrično-egregoriálne riadenie, keď za matricu možno považovať pandémiu a ide o to, ako sa táto matrica naplní, akými egregormi, či kladnými alebo zápornými. Z teórie riadenia vieme, že matrice sa môžu opakovať, taktiež OC19 mohla byť len akými testom pred vážnejšou pandémiou, na ktorej si zadávatelia úloh otestovali riadenie pandémie a sociálne správanie ľudí. A títo buď vytvoria kladné egregory, tzn pochopia o čo ide a budú chcieť naplniť matricu kladnými energiami – hľadanie spôsobov liečby a prevencie, pomáhanie si navzájom a aj ľuďom z opačného brehu,… alebo sa matrica znova začne napĺňať zápornými energiami, keď všetci budú podozriví, všetkých treba kontrolovať, všetkých treba očkovať a tí čo nebudú chcieť, tak tí budú kvičať ako svine… K tomu, aby sa matrica naplnila kladnými egregormi, je potrebné chápať príčinno-následkové javy. Práve preto boli v médiách uprednostňovaní len tí „správni vedci“, aby ľudia nechápali príčinno-následkové javy a práve preto boli nonstop a všade informácie o počte mŕtvych a chorých.

1. úroveň – na tejto úrovni metodologickej, svetonázorovej bol do popredia umiestnený davo-„elitárny“ systém, keď dav deň čo deň sledoval „elity“ a dúfal v nich, že nám pomôžu hrdinovia Matovič, Čekan, Klempa, Sabaka, Čaputová,… namiesto toho, aby sami hľadali cestu ako z toho von. No chytračili oni a chytračil On a On je najväčší z chytrákov, čo znamená len to, že tak ako chceli elitári posilniť D-E systém, tak sa stal presný opak a prišlo k veľkému rozdeleniu „zrna od pliev“ na základe svetonázoru. A tí, čo to pochopili a zvládli, majú šancu tento svetonázor šíriť a postupne rozdrobovať od základov pyramídu D-E systému.

Čo sa týka sily manévru, tak tie delíme na silné a slabé

Manévre sú funkciou času, ak sa udeje niečo významné za krátky čas, tak hovoríme o silnom manévri a ak za dlhý čas, tak ide o slabý manéver (keď si ani nevšimnete ako sa stalo, že ste sa dostali z bodu A do bodu B, po slovensky nazvané aj salámová metóda). V prípade OC19 ide o silný manéver, ktorý sa dotkol obrovského počtu ľudí a má ďalekosiahle následky. Ak sa pristúpilo k takému silnému manévru, tak to iba potvrdzuje, že príčiny (viď body 1 a 2 úplnej funkcie riadenia) na jeho vyvolanie sú mimoriadne vážne. No ak spomíname manévre, tak manévre ovplyvňujú stabilitu riadenia v zmysle predpovedateľnosti:

Treba vždy vedieť, čo sa stane, ak ako subjekt riadenia urobím určitú akciu, manéver. Ak nedokážem predpovedať čo sa stane, tak nedokážem riadiť

A tu sa dostávame k tomu, že buď s daným výsledkom zadávateľ (GP) počítal a vtedy sa čiastočne splnili jeho ciele alebo nepočítal a prišlo z jeho strany k čiastočnému zlyhaniu riadenia. Osobne som presvedčený o tom, že počítal s lepším výsledkom, a teda, že viac ľudí podľahne, či už lepšej kontrole alebo zomrie/ťažko ochorie. Čiže prišlo k čiastočnému zlyhaniu riadenia, a to aj pod vplyvom zákona času. Sociálny čas je natoľko zrýchlený, že GP prostredníctvom „elít“ nestíhal riadiť všetko tak ako potreboval, čo spôsobilo vážne trhliny D-E systému. No ako bolo spomenuté, treba sa mať na pozore, lebo podľa posledného bodu úplnej funkcie riadenia sa môže celý projekt zopakovať.

To, ako bude naplnené zadanie a na koľko budú dosiahnuté ciele, je dané schopnosťami manažérov projektu a všetko sa to dá opísať dynamickým programovaním, ktoré možno považovať za zosobnenie algoritmiky DVTR. Dynamické programovanie je založené na tom, že poznáme dopredu cieľ/ciele a aj ich možné varianty. Medzi cieľmi (a ich variantmi, čo sú v podstate horšie, náhradné ciele) a začiatkom projektu ležia tzv. míľniky (výhry) a manažér/i projektu sa cez tieto výhry postupne dostávajú k cieľom. Tieto výhry majú rôzne bodové ohodnotenie od najvyššieho po najnižšie a manažéri sa snažia dosahovať najvyššie výhry na ceste od začiatku k cieľom, avšak treba si uvedomiť, že dostať sa k želanému výsledku je najlepšie po tzv. optimálnej trase, ktorá nemusí ísť po míľnikoch s najvyššou výhrou. Preto je pre dynamické programovanie dôležité zvoliť si správne kritérium optimálnosti. Inak povedané – ak by bolo za kritérium optimálnosti zadávateľom úlohy zvolený maximálny počet zaočkovaných ľudí, potom (ak to vztiahneme na Slovensko), to manažéri úlohy nezvládli, pretože sa u nás veľa ľudí neočkovalo. Zbierali možno vysoké výhry na míľnikoch – podpora médií, populárnych osobností, vedcov,…ale možno príliš tlačili na pílu a prekukli sme ich. Z toho vyplýva, že dynamické programovanie je veľmi závislé na kádroch, pretože kádre riešia všetko a dobrý káder konajúci podľa svedomia dostane aj podporu Zhora.

Ak bolo vyššie spomenuté, že nastalo oddelenie zrna od pliev, tak je to myslené metaforicky a nie tak, že očkovaní sú plevy. Z hľadiska DVTR sa tu však prejavujú rôzne režimy psychiky:

  • Stádovité správanie (urobím to, čo môj sused, ak sa dá on rúško, dám si ho aj ja, ak sa on zaočkuje, tak aj ja) v režime zviera, ktoré je zamerané na uspokojovanie základných inštinktov a tomto prípade šlo o inštinkt najsilnejší – prežiť,
  • Podriaďovanie sa „autoritám“ (keď to povie infektológ Sabaka a Čaputová, tak to tak je a o pravde sa nediskutuje) v režime psychiky biorobot/zombi,
  • Vypracovanie plánu na spustenie OC19 na rôznych stupňoch riadenia u ľudí s režimom psychiky démon, ktorých motiváciou je ovládanie iných ľudí,
  • Odolanie stádovitosti, nepodriaďovanie sa autoritám a nechuť k ovládaniu iných ľudí, ale skôr schopnosť odolať týmto nástrahám a túžba pomôcť ostatným u ľudí, ktorí sa riadia svedomím v ľudskom režime psychiky.

Ešte zostáva položiť si otázku – ak v štáte funguje trojdelenie moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu, tak ako je možné, že sa tu ohýbalo právo vládnymi nariadeniami, hlasovaním parlamentu a súdy nezakročili voči tomu (karantény zdravých ľudí, príkazy na nosenie rúšok, zatváranie prevádzok pre nedodržanie nikým neschválených odporúčaní UVZ, hlasovanie chorých poslancov v parlamente kým zdraví ľudia boli v karanténe, celoplošné testovanie,….)? Je to preto, lebo nad týmito tromi zložkami moci je ešte moc ideologická a všetky zložky moci štátu sú jej podriadené. Najvyššou zložkou moci je moc konceptuálna, čiže to je moc tých, ktorí vytvárajú pravidlá hry (globálne „elity“) a tých, čo tvoria samotnú hru (GP) a ak bude nutné prejsť na inú ideológiu, šmahnutím ruky sa tak stane, čoho dôkazom bolo začatie ŠVO na Ukrajine. Prakticky HNEĎ v ten deň prestali platiť dovtedajšie hygienické opatrenia a obmedzenia na hraniciach, Covid zmizol a nahradila ho ideológia rusofóbie.

Možno ste si všimli, že v texte sa nevyskytovalo veľa dôkazov, faktov, ale skôr všeobecný popis procesov (dejov). Je to preto, lebo tu nie je priestor na obrovské množstvo dôkazového materiálu, ale hlavne preto, lebo faktológia je svojím významom na nižšom stupni ako metodológia. Kým úlohou faktov je vedieť kto, kedy, koľko, úlohou metodológie je hľadať odpovede na otázky ako a prečopomocou týchto odpovedí a s pomocou faktov predpovedať možné varianty vývoja budúcnosti.

Nakoniec treba dodať ešte to, že existujú rôzne koncepcie života a pre zjednodušenie sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií – dobrá a zlá. OC19 mala nepochybne dobrý cieľ, záchranu planéty Zem a jej biosféry, ale stratégie (koncepcie), ktoré pre to boli zvolené ju vrhajú do koša so zlými koncepciami. Dobrá koncepcia je taká, ktorá dosiahne ten istý cieľ bez toho, aby muselo prísť k devastácii ľudí, taká, ktorá je pod diktátom svedomia. Preto ctený čitateľ, študuj DVTR a Koncepciu Spoločenskej Bezpečnosti a staň sa Človekom.

AUTOR: Buran, ZDROJ: Fórum KOB

By ARCHA

Secured By miniOrange