Tretia časť na tému : Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka
Pokračovanie v téme 3. časťou má ambíciu pomôcť ľuďom v núdzi v procesnom postupe v čase, ktorý je obzvlášť náročný pre dotknutú rodinu. Po smrti blízkeho človeka, ktorý nadobudol živnostenské oprávnenie pred svojou smrťou a napriek tomu zo zákona nezaniklo. A s ním ani podnikateľský subjekt, pripomínajúc, že z právneho hľadiska podnikateľský subjekt naďalej ostáva „žiť“.
A to je kľúčový dôvod, prečo ide v tejto fáze o najdôležitejšie a najvýznamnejšie obdobie, v ktorom treba vyriešiť viaceré úskalia, ktoré nejde zamiesť pod koberec. Obdobie, v ktorom treba primárne vyriešiť otázku možného pokračovania v prevádzkovaní živnosti/í a v jeho rámci vysporiadať sa so „skutkovým a právnym dedičstvom“ podniku, ktoré má viacero aspektov. Jednak, z prevádzkového hľadiska, smerom dovnútra podniku, jedna zo záväzkovo právneho hľadiska, smerom navonok, voči tretím osobám, tak z verejnoprávneho ako i zo súkromného sektora.
V tomto zmysle ide o úvahu, v ktorej rozhodujúcu úlohu zohráva pracovno-právny a prevádzkový charakter živnosti na jednej strane a majetkovoprávny aspekt podniku, ktorý má byť a bude predmetom dedičského konania na strane druhej.
I. PROCESNÝ postup a s tým spojená ÚVAHA oprávnených osôb
Z praktického hľadiska to vyžaduje potrebu rozlíšenia, či je/bola v danom prípade v spojitosti s príslušnou živnosťou/živnosťami zriadená prevádzkovo-technická a technologická základňa, ktorá nemusí mať vždy charakter „prevádzkarne“, ako ju vymedzuje živnostenský zákona (§ 17). So súčasným pripomenutím, že s prevádzkarňou v dôležitom význame, aký s ňou spája živnostenský zákon, nemožno spájať/zamieňať tzv. „miesto podnikania“, ktoré slúži na iné (ochranno-spotrebiteľské) účely.
Potreba tohto rozlíšenia je dôvodná aj s ohľadom na to, že existuje množina najmä tzv. voľných živností (bez nároku na odbornú spôsobilosť), ktorá takouto základňou nedisponuje, poukazujúc pritom najmä na celý rad sprostredkovateľských a obstarávateľských činností/živností.
Pripomeňme pritom, že ide o úvahu, ktorá primárne prináleží blízkym príbuzným, majúcich právo pokračovať v prevádzkovaní živnosti/í v postavení „oprávnených osôb“ v záväznom poradí, ako o tom bola reč v predchádzajúcich častiach. V praxi sa to týka v prvom rade testamentárnych a zákonných dedičov.
A tá úvaha je zo zákona limitovaná 1- mesačnou lehotou, plynúcou od smrti živnostníka, v ktorej je oprávnená osoba alebo aj viacero oprávnených osôb povinná oznámiť (miestne) príslušnému živnostenskému úradu pokračovanie v prevádzkovaní živnosti/í po zomrelom živnostníkovi.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ide o procesnú lehotu, a teda, že nejde o tzv. prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej by už oprávnenej osobe prepadol právny nárok na uplatnenie práva pokračovať v prevádzkovaní živnosti.
K obsahu majetkovo právneho aspektu úvahy potenciálnych pokračovateľov „BYŤ či NEBYŤ“
Ide o osobitnú úvahu najmä v prípade existencie (zriadenia) spomínanej prevádzkovej, technickej a technologickej základne, ktorej cieľom je a musí byť zohľadnenie „ekonomickej kondície“ predmetného podniku. Lebo tá sa primárne a najvýznamnejším spôsobom podieľa na zodpovedaní uvedenej „hamletovskej“ otázky. Byť pokračovateľom v prevádzkovaní živnosti alebo nebyť.
LEBO pri tejto otázke je treba mať v prvom rade na zreteli okolnosti súvisiace s následným dedičským konaním. A v ich rámci práva a povinnosti oprávnených osôb, ktoré so zdedením majetkového podielu na podniku, ktorý je predmetom dedičstva, prichádzajú do úvahy. A to fundamentálne závisí od existujúceho obchodného (hmotného i nehmotného) majetku. A osobitne od záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s prevádzkovaním živnosti.
A to je onen kľúč, ktorý otvára dvere výslednej úvahe, či byť alebo nebyť (pokračovateľom.)
FAKTORY vplyvu na rozhodnutie pokračovateľov v prevádzkovaní živnosti/í
S ohľadom na prednostné (s)poznanie spomínaného „skutkového a právneho stavu“ podniku – je potrebné vziať do úvahy kľúčový faktor, možnosti a podmienky, ktoré vyplývajú z práv a povinností oprávnenej osoby v dedičskom konaní. Teda predpokladať výsledok dedičského konania s vedomím, že podnikateľ v postavení fyzickej osoby právne zodpovedá za záväzky neobmedzene – celým svojím majetkom – aj súkromným.
Preto je potrebné v tejto fáze dôkladne zvážiť právo na uplatnenie nároku na pokračovanie v prevádzkovaní živnosti, či uplatniť možnosť oznámiť živnostenskému úradu v uvedenej limitnej dobe túto skutočnosť. Či vstúpiť do práv a povinností (naďalej) existujúceho podnikateľského subjektu v postavení oprávnenej osoby.
A nemusí ísť pritom iba o jednu (fyzickú) osobu, ale aj o viaceré osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako pokračovatelia v podnikaní v primárnom postavení testamentárnych a zákonných dedičov, teda v prvom rade pozostalé deti zomrelého živnostníka.
Avšak nemusí ísť vždy iba o fyzickú osobu, ale v praxi môže ísť aj o právnickú osobu, čo je prípad, ak je (testamentárnym) dedičom právnická osoba. So smerodajným pripomenutím, že v takomto prípade by mala právnická osoba ako testamentárny dedič s prednostným (záväzným) poradím – právo voľby pred zákonným dedičom/dedičmi.
POZOR na HEGEROVU pomstu malým podnikateľom. A úradníkom zároveň.
A čo je ešte treba vziať špecificky do úvahy – to je už spomínaná Hegerova pomsta malým podnikateľom . A úradníkom, ktorí si musia v praxi túto „habaďúru“ jeho rezortu, Ministerstva financií SR odniesť. Tí, ktorí ustanovením povinnosti mať IČO ešte pred skončením dedičského konania urobili z dovtedy rovnej administratívnej cesty byrokratický kopec.
A koľká to irónia, že táto politická figúra je zodpovedná za uvedený „podnikateľský a úradný podraz“ hneď 2x. Aj ako minister v čase prípravy zákona o registri PODNIKATEĽOV, formou jeho novely, aj už ako premiér v čase jeho schvaľovania na vláde SR.
A pri tejto profesijnej mizérií je namieste sa zastaviť a spýtať sa :
- KDE boli VTEDY stranícky „anti-byrokratickí liberáli“ na čele so Sulíkom a Viskupičom,
- KDE bola VTEDY štátna „anti-byrokratka“ Remišová.?
- KDE bola VTEDY „právna expertka“, Kolíková?
Teda tí, ktorí dnes denno-denne diskreditujú vládnu koalíciu pred ľuďmi, ktorí ju dnes pokrytecky poučujú ako má riadiť štát, ako má podporovať podnikateľov, ako má znížiť „byrokratický aparát“.
A nielen to.
Tá zákonná novela totiž nesie so sebou aj nebezpečné nášľapné míny, ktoré hrozia pokračovateľovi počas podnikania v čase do dedičského konania. Tie, ktoré by mala ešte nerozhodnutá oprávnená osoba vziať do úvahy ešte pred tým, ako sa rozhodne uplatniť svoje právo a oznámiť ho v určenej dobe živnostenskému úradu.
V praxi ide o prípady, kedy s pokračovaním v podnikaní nie je spojená existencia prevádzkovej základne, a najmä vtedy, ak do úvahy prichádza v tomto prechodnom období len fiktívne trvanie živnostenského oprávnenia, bez reálneho výkonu podnikateľskej činnosti.
A nejde pritom iba o prázdnu hrozbu, ale o vážne právne dôsledky, ktoré s prijatým právnym podrazom na nevedomých – týmto osobám hrozia do skončenia dedičského konania.
V prvom rade hrozba od tretích osôb (osobitne od možných veriteľov), ktorí sú uvedeným „právnym majsterstukom“ vzatý do omylu, zavádzajúco si mysliac, že pridelením IČO sa legitimizuje pasívna vecná legitimácia pokračovateľa v prevádzkovaní živnosti v prípadnom súdnom spore. Čo v praxi znamená, že sa vytvára klamlivé zdanie, že pokračovateľ v prevádzkovaní živnosti je nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z podnikateľskej činnosti v čase do dedičského konania. Neberúc tak do úvahy, že podnikateľským subjektom naďalej zostáva fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom zomrelého živnostníka – a pokračovateľ pri vykonávaní tohto živnostenského oprávnenia nie je novým právnym subjektom!!!
A tak je namieste urobiť zastavenie druhé. A pospytovať svedomie na tému:
- na čie náklady na súdne ťahanice, ktoré prídu s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, pôjdu? A verte, že prídu ešte skôr ako do toho povestného – do roka a do dňa.
Tipnite si páni Heger, Sulík, Matovič, Viskupič, panie Kolíková, Remišová.
Takže dedičia, pozor na Vlacha. Lebo v tomto prípade ide o iné hroziace nebezpečenstvo, ako to (dávno bývalé) hokejové. Zato dôsledkami rovnaké.
2. DEDIČSKÉ právo, ako koncový faktor vplyvu na rozhodnutie „byť či nebyť“ (pokračovateľom v podnikaní)
S predoslaním avíza, že tejto hrozbe je možné predísť. To znamená neoznamovať pokračovanie v podnikaní, počítajúc pritom s možnosťou odmietnuť dedičstvo (majetkový podiel na podniku, ktorý je predmetom dedenia), ak je zrejmé, že podniku hrozí predĺženie. A následne, ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. (Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom).
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimo sporového poriadku o likvidácii dedičstva.
PS:
Odmietnutie sa musí vykonať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Takéto vyhlásenie môže dedič urobiť (len) do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený (z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť).
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva. Osobitne pritom treba upozorniť, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.
S poznámkou na záver, s dôležitými verejnoprávnymi dôsledkami pre orgány štátu (v čase po dedičskom konaní) a súkromnoprávnymi pre potenciálnych pokračovateľov (v čase po smrti živnostníka):
- nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti osobe živnostníka v postavení poručiteľa, a teda nespĺňa ani podmienky pre prípad, že by pokračovateľ už ako dedič majetkového podielu chcel pokračovať v prevádzkovaní živnosti/í ako právny nástupca.
Rovnako to platí, ak sa dopustil úmyselného trestného činu voči jeho manželovi, jeho rodičom alebo (druhým) deťom alebo sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle (ak mu poručiteľ tento čin odpustil).
(koniec 3. časti)
** predchádzajúce