Memorandum troch najvyšších ústavných činiteľov SR o “jednotnom postupe v našej zahraničnej politike” – ZASA LEN REČI… Čo hovorí prax?
Lepšie argumenty ako prax nejestvujú…
Koho stále zaujíma iba to, čo kto hovorí, nie čo robí, nech sa nečuduje
Naša suverenita sa môže prejavovať iba na zasadnutiach orgánov EÚ a NATO, kde pasívne a bez pripomienok prijímame všetko, čo nám naservírujú veľmoci (pos.anci za SMER sa dôležitých hlasovaní radšej ani nezúčastňujú, pretože suverénnu politiku robiť bechcú a hlasovať otvorene proti SR si nemôžu dovoliť). Dokonca už aj Budapešť si s trpkosťou až nevôľou všimla, že ju nechávame osamotenú ťahať horúce gaštany z ohňa a Maďarsko je tak fakticky jediné, ktoré sa stavia nezmyselným nápadom Bruselu na odpor, konštatuje vo svojom článku politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár.
Neviem, či som jediný, ktorému pripadá dnešný podpis Memoranda k zahraničnopolitickému smerovaniu SR zvláštny. V tom lepšom prípade vyzerá ako vyrážanie otvorených dverí. Pevné ukotvenie Slovenskej republiky v EÚ a NATO spomína koaličná zmluva, programové vyhlásenie vlády a desiatky ďalších dokumentov. Tým skôr, že podobné vyhlásenie sa podpisovalo v roku 2017, 2019 a 2020. To budeme lojalitu k Bruselu takto demonštrovať každé dva roky? Prečo to bolo nevyhnutné pripomínať ešte raz a práve dnes? Lebo opozícia straší, že Ficova vláda chce vystúpiť z týchto zoskupení? Ale prosím vás. Opozícia tára aj o tom, že je tu diktatúra a nikto pre takéto taľafatky nebude zvolávať troch najvyšších ústavných činiteľov, aby nás sústavne uisťovali, že to tak nie je a že zajtra vyjde slnko. Tak prečo vlastne?
Prezident Peter Pellegrini povedal, že podpis takéhoto memoranda je tou najlepšou oslavou Dňa Ústavy SR. Nech sa na mňa nehnevá, ale to je nezmysel. Zahraničná orientácia Slovenskej republiky nie je ústavný, ale politický princíp. Základný zákon štátu je o niečom inom. Bližšie k pravde bol premiér Fico, ktorý ústavu označil za civilnú bibliu a vyzval občanov, aby ju viac čítali a aby pochopili, aké jasné pokyny dali zákonodarcovia v roku 1992 nasledujúcim politickým generáciám. Nuž tak veru čítajme a bilancujme.
Hneď čl. 1 Ústavy SR ustanovuje, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Z tohto článku už dávno urobila práve táto politická garnitúra zdrap papiera, lebo nielenže dovolila, aby štát ovládol klerikalizmus, ale sama aktívne napomáhala pri premene Slovenska na to, čo už Dominik Tatarka nazval farskou republikou.
Ďalej: Ústava garantuje v čl. 34 práva občanov patriacich k národnostným menšinám na vzdelanie v ich jazyku, ale nezaručuje ich väčšinovému národu na vzdelanie v štátnom jazyku. Spýtajte sa detí z juhu Slovenska, ktoré musia cestovať desiatky kilometrov do slovenských škôl, lebo maďarizované obce im nechcú povoliť vzdelávanie v slovenskom jazyku, či je toto v poriadku a či majú pocit, že žijú na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Na takéto situácie tvorcovia ústavy nepamätali.
Poďme ďalej: čl. 36 garantuje právo na dôstojnú životnú úroveň, právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, právo na primeraný odpočinok po práci – nepripadá vám to v podmienkach Slovenskej republiky ako zlý vtip?
A čo čl. 37: ten sľubuje zákon o práve na štrajk. Ako to, že ani po 32 rokoch nie je prijatý? Po 13 rokoch sociálnodemokratických vlád, a to som nepočítal tie 4 roky s účasťou SDĽ? Rozvášnené rozčuľovanie sa premiéra nad tým, že sa tu presadzuje právo na jediný názor, radšej komentovať nebudem, lebo z toľkého pokrytectva mi je zle a nechcem byť osobný. Mohol by som pokračovať, ale vyratúvať všetky články ústavy, ktoré v našom právnom poriadku nedodržiavame, nie je cieľom tohto statusu. Je to len smutné svedectvo o tom, že štát pri dodržiavaní svojho základného zákona sústavne zlyháva a že ak si nedokážeme ctiť a napĺňať ducha a literu Ústavy SR, všetky ďalšie reči okolo toho sú zbytočné. V Deň Ústavy SR by sme sa mali teda sústrediť jedine na to, či sme dostatočne právnym štátom a dodržiavame tento kľúčový dokument alebo či je čas prijať novú ústavu tak, ako to robila v našej ústavnej tradícii minimálne od roku 1920 prakticky každá nová politická generácia (1939, 1948, 1960, 1992).
Ale vráťme sa k podstate článku. Mám totiž podozrenie, že dnešné úplne zbytočné gesto má za cieľ zakryť oveľa vážnejší problém. Súhlasím so šéfredaktorom denníka Štandard Jaroslavom Daniškom, že najdôležitejšou otázkou tohto leta bolo zastavenie prísunu ropy a neobyčajná pasivita slovenskej diplomacie. Chvíľami sa zdalo, akoby si vláda neuvedomovala závažnosť problému – najmä v porovnaní s Maďarskom, ktoré sa snažilo riešiť problém až horúčkovitou kyvadlovou diplomaciou v Kyjeve, Bruseli i Moskve, kým my sme zostávali niekde v závetrí. V situácii, keď Slovensko výrazne pomáha Ukrajine s ropnými produktami (ale aj s muníciou), kedy americký denník Washington Post avizuje veľmi krutú zimu pre ukrajinskú energetickú bezpečnosť, nedokázala Bratislava vyvinúť nijaký účinný tlak na zabezpečenie vlastných záujmov. A to je oveľa dôležitejšia správa ako všetky memorandá.
V tejto situácii totiž vyzerá “slovenská suverénna zahraničná politika” ako bezobsažné heslo, ktoré je opozícii iba na smiech
Je fajn, že po dlhých rokoch izolácie (lebo skutočná izolácia vyzerá tak, keď sa bojíte vystrčiť nos za hranice Západu) sme sa rozhodli svoje ekonomické záujmy presadzovať aj tam, kde to už dávno robia všetci ostatní: v Číne, vo Vietname či v Brazílii. Ale to našu zahraničnú politiku ešte nerobí suverénnou.
Naša suverenita sa totiž môže prejavovať iba na zasadnutiach orgánov EÚ a NATO, kde pasívne a bez pripomienok prijímame všetko, čo nám naservírujú veľmoci
Dokonca už aj Budapešť si s trpkosťou až nevôľou všimla, že ju nechávame osamotenú ťahať horúce gaštany z ohňa a Maďarsko je tak fakticky jediné, ktoré sa stavia nezmyselným nápadom Bruselu na odpor.
Robert Fico so svojou družinou nechcú ísť touto cestou. Hrajú na dve strany. Hovoria ako Orbán, ale nekonajú tak
Pre Bratislavu je pohodlné nechať robiť špinavú robotu Budapešť a vyhnúť sa tak hrozbe stopnutia eurofondov. Zastavenie ropy cez ukrajinské územie, ktoré sa odohralo bezprecedentným spôsobom na pokyn Bruselu, našu diplomaciu nezaktivizovalo, práve naopak. Oportunisticky sme si spočítali benefity a keďže Robert Fico nechodí do rizík, napokon sme sa poddali a na koncepciu “suverénnej slovenskej zahraničnej politiky” fakticky rezignovali. Dnešné bezobsažné memorandum je signálom kapitulácie pred Bruselom.
Budeme sa ešte chvíľu pred domácim publikom vyhovárať a skrývať svoje zbabelé činy za “zodpovednosť”
No všetky ďalšie reči o našich suverénnych postojoch sú len divadlom pre slabomyseľných, ktorí si nedokážu spočítať dva a dva.
Na záver: to si radšej mohli spomenúť a prijať vyhlásenie k dnešnému 85. výročiu vypuknutia druhej svetovej vojny. Povedali by tým o filozofii a princípoch našej zahraničnej politiky oveľa viac ako týmito zbytočnými rečami. Lebo najvyšším cieľom diplomatického úsilia bol a zostáva mier. Mier a priateľstvo medzi národmi. Priateľstvo so všetkými, ktorí o to majú záujem. Medzinárodná spolupráca nie na báze antagonistických vojenských blokov, ale na základe všestranne výhodných podmienok. Jedine toto má zmysel, aby si politici pripomínali nie raz za niekoľko rokov, ale deň čo deň.
ZDROJ: FB Eduard Chmelár / Infovojna
About the Author
Kedˇ odchádzajú z pozícií poradcu premiéra resp. prezidenta pp.Chmelár resp. Banáš je to neodškriepiteľným znakom , že nechcú stratiť svoju tvár aby sa neocitli v dvojakej hre našej ” suverenity ” . Tak veľmi nebezpečnej pre budúcnosť Slovenska , kedˇ malý Miško sa chce hrať na premiéra po budúcich voľbách . Lebo dominantným znakom tohto Miška je fanatický obdiv farebných revolúcií / ako povedal uznanlivo a s obdivom Braňo Groling , toto Ps vie najlepšie robiť / . A to mu bolo uložené ako poslanie pri jeho nasadení do čela , pre neho vytvorenej bábkovej strany PS .
Berúc do úvahy súčasnú situáciu Anglosasov , hegemóna a neokolonialistov z EU vo svete , kedˇ strácajú kontrolu nad celosvetovými zdrojmi ” zadarmo ” , ktoré z nich vždy robili , aspoň podľa nich , ” najvyspelejšie krajiny sveta ” – dnes už tomu nikto neverí , stačí sa pozrieť na Francúzsko a Nemecko ako sa vyvýjajú ich ekonomiky a tým pádom aj na celú EU. A je nana jvýš nevhodné a neakceptovateľné podsúvať národu do akého spoločenstva národov patríme skoro akože na veky vekov amen.Vedˇ vážení politici to už aj my vieme , vaši oddaní , v jeden deň za štyri roky vami zbožšťovaní voliči , že hegemońia a neokolonializmus nemá nič spoločné so suverenitou štátov. To by muselo v týchto vzťahoch existovať vzájomné rešpektovanie, vzájomná úcta , radosť , že sa ekonomicky darí aj malým krajinám ako sme my , zvyšuje sa životná úroveň ak sa po tridsiatich rokoch úzkej spolupráce s ” najvyspelejšími krajinami sveta ” vyrovnáva. Inak je to len o parazitovaní na nás , tak príznačnom pre kolonialistické štáty. A tomuto ideme pod chviľou dokazovať , ako k nim patríme , že toto je nespochybniteľná cesta našej budúcnosti , no dˇakujem ako váš volič za stúpanie k svetlej budúcnosti konfliktov , sankcií , vojen , totalite , genocídy ľudstva , tak povestných pre západný svet.Je to z vašej strany doslova neúcta k voličovi , ktorému ste sľúbili niečo iné.Nepotrebujeme bezobsažné memorandá o správnom smerovaní Slovenska , potrebujeme suverénnu politiku po vzore Madˇarska založenú na našich vlastných aktivitách , zohľadňujúcich naše záujmy bezpečnostné , ekonomické , hospodárske , finančné , obchodné , zdravotnícke , veda , výskum , školstvo , sebestačnosť v potravinách atdˇ. Popritom otvorene v EU , medzinárodnom fóre otvorene podporiť aj to Madˇarsko a ostatné dobré nápady prospešné pre celé ľudstvo , aby sa to nevyvýjalo smerom ako to vedú šialenci a čudáci sediaci momentálne vo vládacch kolektívneho západu
Podľa vyjadrenia premiéra v sobotných dialógoch by mali naši zodpovední politickí zástupcovia , na margo správania sa vrchnosti EU k otázke závislosti Slovenska a Madˇarska na lacných ruských energiách , energickejšie vystupovať a pýtať sa EU čo to má znamenať , že nezastupujú a neobhajujú svoje členské štáty , ich záujmy. To sme až teraz na to prišli , kedˇpomaly ale isto rozleptávajú inštitúcie EU členské štáty svojimi nezmyselnými agendami? Vedˇ to treba okamžite pri každom vzniku nezmyselnej agendy promptne reagovať na ochranu svojich záujmov členských štátov.Plíživo si odhlasovávajú , títo čudáci , proti ľudové a proti národné agendy , vedené rôznymi záujmovými skupinami / ktorých nikto nevolil a nedal im právomoci ovplyvňovať a formovať politiku EU / a zbavujú nás viac a viac rozhodovavacích právomocí , suverenity a ovplyvňovania diania a smerovania EU. Voľakedy ste pán premiér kritizovali a hovorili , že sa to musí zmeniť , kedˇ sa na zasadaniach EU čaká ako sa dohodnú Francúzsko a Nemecko , tak ako pri zasadaniach NATO sa čaká na dohodu týchto štátov doplnených o USA , Veľkú Britániu . Vedˇ toto stále trvá , nič sa nezmenilo a to stále hovoríte o suverenite Slovenska . To sme len vazali týchto štátov , ktorí nás dovedú tam kde chcú , čo vyžadujú ich záujmy. A vieme , že tieto záujmy vôbec ale vôbec nekorelujú s našimi záujmami vo všetkých oblastiach. Tak prečo sa bojíte aj fakticky pobiť o budúcnosť Slovenska . Už nie ste sami . To platí dvojnásobne o našom prezidentovi a jeho dieťati strane Hlas . Ich poslanci ako Migaľ , Malatinec a dˇalší , tí stále viac a viac žijú pod vplyvom mantry najkrvavejšieho vývozného artikla USA demokracie / Najkrvavejší exportný artikel Spojených Štátov – demokracia , William Blum vo svojej knihe /, slobody , ľudských práv a boja proti korupcii , ktoré všetky hodnoty , USA sami najviac zásadne porušujú .
Teraz to ešte ovplyvniť môžete , ľudia pod vplyvom atentátu na premiéra sa okolo neho zomkli .Treba využiť poslednú šancu počnúc urobením rýchleho , smelého a energického poriadku s nadáciami , ktoré rozleptávajú slovenskú štátnosť.Kedˇ to dokazuje príkladne ministerka kultúry s kultúrnou obcou , vláda si neporadí s ostatnými nešvármi ?
My vaši voliči čakáme od koaličných strán viditeľné výsledky slovenskej suverenity. Máte na to posledné tri roky . Poverený malý Miško čaká na svoju chvíľu a verte , že nebude pozerať ani napravo ani naľavo , či je porušená demokracia , ľudské práva , sloboda…