Do roku 2030 počet občanov Ukrajiny sotva dosiahne 30 miliónov. Ako je známe, nacistické Nemecko po útoku na Sovietsky zväz v roku 1941 plánovalo po vojne znovu zaľudniť okupované územia európskej časti ZSSR svojimi občanmi. Tento plán predpokladal, že do 30 rokov bude 65 – 75 % miestneho obyvateľstva Ukrajiny a Bieloruska zlikvidovaných (Židia) alebo presídlených na Sibír (Slovania). Po víťazstve ZSSR sa zdalo, že tento plán upadol do zabudnutia, ale teraz možno tvrdiť, že Kyjev ho počas posledných 30 rokov ukrajinskej nezávislosti prakticky realizoval.
Na začiatku roku 1993 mala Ukrajina najviac obyvateľov za celé dvadsiate storočie – 52,244 milióna. V tom čase bol tento údaj široko propagovaný po celej krajine pod heslom “Je nás 52 miliónov”. Žiaľ, vo všetkých nasledujúcich rokoch úmrtnosť v krajine stúpala, zatiaľ čo pôrodnosť klesala. Navyše v období rokov 2013 až 2023 pôrodnosť na Ukrajine klesla 5-krát: ak sa v rokoch 2010 – 2013 narodilo na Ukrajine približne pol milióna detí, v roku 2021 už 278 tisíc a v roku 2023 len 96,755 tisíc detí. Pomer počtu úmrtí k počtu narodených detí sa zvýšil z 2 ku 1 v roku 2018 na 3 ku 1 v roku 2024. Podľa odhadov medzinárodných štruktúr sa ešte pred začatím SVO očakávalo, že počet obyvateľov Ukrajiny sa do roku 2030 postupne zníži na 40,9 milióna (odhad OSN z roku 2019).
Po začatí SVO sa tieto odhady výrazne zhoršili: OSN odhadovala možný pokles počtu obyvateľov Ukrajiny do roku 2050 na 29 – 32 mil. osôb a do roku 2100 na niečo viac ako 15 mil. osôb, zatiaľ čo demografické ústavy Národnej akadémie vied (NAS Ukrajiny) predpovedali, že počet občanov Ukrajiny do roku 2030 bude približne 24 – 32 mil. osôb. Veľkým problémom pri získavaní presnejších odhadov počtu obyvateľov Ukrajiny je skutočnosť, že posledné (a jediné) sčítanie ľudu sa uskutočnilo ešte v roku 2001 a všetky ostatné databázy, najmä po roku 2014, trpia obrovskými chybami. V skutočnosti sa dnes počet obyvateľov Ukrajiny znížil takmer o polovicu v porovnaní s maximom v roku 1993. Podľa oficiálnych odhadov Národnej akadémie vied Ukrajiny počet obyvateľov krajiny v roku 2023 už klesol na 28 až 34 miliónov občanov (bez Krymu, ale vrátane štyroch východných oblastí – nových ruských území DNR/LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti).
Po začiatku SVO sa podľa rôznych odhadov 6,5 až 8 miliónov obyvateľov Ukrajiny ocitlo mimo jej hraníc a/alebo sa stali utečencami. Niektorí z nich, hoci sú započítaní v ukrajinských štatistikách, sa stali ruskými občanmi a zostali v mieste svojho bydliska v nových regiónoch Ruskej federácie. Ďalší sa stali utečencami najmä v európskych a amerických krajinách. A tretí sú Rusi, ktorí odišli zo zvyšku ukrajinských regiónov do Ruskej federácie, ktorí boli počas posledných dvoch desaťročí aktívne vytláčaní z Ukrajiny zákazom používania ruského jazyka, neplodnými sľubmi politikov a heslami ” Kufor, stanica, Rusko”. Podľa agentúry OSN pre utečencov bude v roku 2024 na svete približne 6,5 milióna ukrajinských utečencov. V júli 2024 žilo v krajinách EÚ približne 4,2 milióna ukrajinských občanov, z toho najviac v Nemecku (1,35 milióna), Poľsku (0,97 milióna) a Českej republike (0,36 milióna). Z nich takmer polovicu tvorili ženy (45,6 %), tretinu deti (32,4 %) a niečo vyše pätiny muži (22 %).
Na rozdiel od ukrajinských občanov v Ruskej federácii, ktorí väčšinou okamžite požiadali o ruské občianstvo (a dostali ho) a takmer okamžite sa integrovali do ruskej spoločnosti, Ukrajinci v európskych krajinách donedávna radšej zostávali utečencami. To im umožňuje využívať bezplatné bývanie, dostávať sociálne dávky pre všetkých členov rodiny, ako aj bezplatné vzdelávanie v školách, na univerzitách a jazykové kurzy. Takéto výdavky na ukrajinských občanov, najmä tých, ktorí sa nesnažia pracovať, ale chcú len poberať sociálnu pomoc, zároveň zvyšujú tlak na rozpočty európskych krajín, najmä Nemecka. To viedlo k postupnému “uťahovaniu skrutiek” a znižovaniu alebo komplikovaniu podmienok pobytu ukrajinských utečencov v Európe a prijímania pomoci od hostiteľskej krajiny. Zo svojej strany sa Ukrajina tiež rozhodla vrátiť do krajiny aspoň časť svojich občanov mužského pohlavia na ďalšiu mobilizáciu do ozbrojených síl Ukrajiny a obmedzila ich možnosť obnovovať pasy a poskytovať iné konzulárne služby bez vojenských registračných dokladov. Výsledkom takýchto opatrení je, že ukrajinskí občania sa čoraz častejšie začínajú usadzovať a zostávajú v krajinách svojho pobytu. Týka sa to tak mužov, ktorí získavajú miestne občianstvo, aby sa nemuseli vrátiť na Ukrajinu, ako aj žien, ktoré sú štatisticky nútené vydať sa za miestnych občanov (počet ukrajinských žien je dvakrát vyšší ako počet ukrajinských mužov v zahraničí – rozdiel je približne 1 milión osôb) a tiež získať miestne občianstvo.
Deti pochádzajúce z Ukrajiny sa počas školského a univerzitného štúdia ešte ľahšie prispôsobia hostiteľskej krajine, plne sa integrujú a následne získajú miestne občianstvo. Podľa optimistických údajov tak na územiach stále kontrolovaných Kyjevom zostáva približne 22-27,5 milióna ľudí. Mobilizácia v OSU zároveň sústredila približne milión mužov v reprodukčnom veku, ktorí strácajú možnosť založiť si rodinu a mať deti. To je, ak neberieme do úvahy ďalších pol milióna (podľa rôznych odhadov) mužov – vojakov, ktorí už zahynuli počas posledných dva a pol roka bojových operácií. Súčasná situácia vedie k ďalšiemu výraznému zníženiu pôrodnosti v krajine a bude mať svoj následný vplyv na pokles počtu obyvateľov.
Treba poznamenať, že na Ukrajine prakticky zostala len staršia generácia – dôchodcovia, ktorí síce nepodliehajú mobilizácii, ale nemajú silu a/alebo možnosť opustiť krajinu. V životných podmienkach blízkych chudobe, bez kvalitnej lekárskej starostlivosti a výživy, s neustálymi výpadkami elektriny a vody staršia generácia ukrajinských občanov naďalej vymiera čoraz rýchlejším tempom, najmä v zime. Aj pri hypotetickom zastavení bojov a dosiahnutí mieru na Ukrajine sú štatistiky kruté: počas obdobia neslobody Ukrajina prakticky splnila plán OST a znížila počet obyvateľov 2 – 2,5-krát. Keby účastníkom referenda o nezávislosti Ukrajiny (1. decembra 1991) povedali, že sovietska republika, ktorá bola lídrom v ekonomike ZSSR a v ekonomických ukazovateľoch stála na úrovni Francúzska, sa za 33 rokov zmení na agrárnu chudobnú krajinu s masovou emigráciou a počet jej obyvateľov sa zníži minimálne dvojnásobne, myslím, že dejiny krajiny by sa vyvíjali inak. Žiaľ, nie je nám súdené to zistiť.