K českému prezidentovi je asi dlhodobo zbytočné vyjadrovať sa. Na druhej strane vám to ale nedá, keď vidíte, že schizofrénia zasiahla nielen Fialu a jeho vládu, ale aj prezidenta Pavla, je potrebne sa nad tým pozastaviť.
Jeho vyjadrenia ku konfliktu na Ukrajine a možnostiam jeho vývoja pomlčím, lebo ich skôr vnímam ako osobné sny a želania prezidenta ako človeka, ktorému by vojenská stratégia mala niečo hovoriť.
Aspoň podľa toho do akej role vojenského odborníka sa pred nástupom do civilnej funkcie pasoval. Vyjadrenia k útoku na plynovod Nord Stream vo forme “vo vojne sú takéto operácie legitímne“ isto potešil všetky existujúce teroristické organizácie na svete, pretože presne takýto „argument“ používajú v prípade svojich útokov v Európe.
Netreba byť ani proruský a ani proukrajinský, aby si človek uvedomil, kde vzniká portfólio pre radikalizmus, o ktorom sa dnes toľko hovorí. Áno, aj takýto rýchlo vykvasení „lídri“ vytvárajú k tomu jednoznačné predpoklady.
Je mi ľúto, že práve takýchto nešťastných vyjadrení sa dopustí prezident susedného štátu. A to nehovorím, že ešte nedávno človek nosiaci uniformu.
Už toto nás núti zamyslieť sa, akú asi politickú stratégiu v spolupráci s ČR budeme uplatňovať. Z minulosti sa žiť nedá a aby sme dokázali aj vlastným občanom, že sme autonómnym štátom, stratégia alebo inak povedané istá forma vlastného vymedzenia sa musí existovať.
Ľudia zo Slovenska a z Česka si k sebe cestu nájdu bez ohľadu na politiku a politikov. To platilo a fungovalo vždy a nevidím problém, aby to tak neostalo. Ale bez ohľadu na to je potrebné jasne pomenovať veci: súčasná politická reprezentácia ČR začína stavať našim vzájomným vzťahom múr, ak nie priam barikády. Čím to bude, sa môžeme len domnievať, ale na prospech českej spoločnosti to isto nie je.
Mier, o ktorom hovorím už dlho, a ktorý sa už konečne začína skloňovať aj v rétorike lídrov viacerých krajín, je výsostne o rozhodnutiach a ochote ku konsenzu zodpovedných.
Kým však do tohto rozmeru nedorastú, čokoľvek prevratné od nich čakať nemôžeme. Nebudú rozumieť slovu komunikácia či dialóg a o slove mier ani nehovorím. A to platí v prípade ČR o prezidentovi aj o premiérovi.
ZDROJ: FB Jozef Viktorín / SKS