Nie je to žiadna novinka, že Kyjev mienil zbaviť Budapešť a Bratislavu ruského plynu politickou cestou. V súčasnosti sa to snaží „vybaviť“ už aj vojenskou silou. Je úplne zrejme, že to nerobí na vlastné “triko” či riziko, ale na priamy rozkaz z Bruselu a /ako inak?/ z Washingtona. Vôbec nie je náhoda, že ukrajinská armáda otvorila nový úsek frontu a útočí na ruskom území – „zhodou náhod“ práve tam, kde sa nachádza plynový „uzol“, prostredníctvom ktorého ruský plyn sa distribuuje do Maďarska a Slovenska.
Viacerí svetoví politológovia, hospodárski, ale aj vojenskí analytici upozorňujú na to, že boje na území Kurskej oblasti Ruska, kde prerazili ukrajinskí ozbrojenci, môžu „pochovať“ tranzit ruského plynu do Európy. Ukrajinskí vojaci sa prebíjajú do mesta Sudža. Prečo? Že by to bola iba taká náhoda, že sa práve tam nachádza distribučná stanica plynu, zásobujúca európskych partnerov Ruskej federácie modrým palivom?
Pripomenieme, že cez distribučnú stanicu v Sudže sa denne prepravuje asi 15 miliárd kubických metrov plynu pri tranzite cez Ukrajinu do Európy. Vzhľadom na „horúcu“ situáciu v danej oblasti, kde sa ešte stále nachádzajú ukrajinskí militanti, vyvstáva otázka bezpečnosti fungovania distribučnej stanice plynu. Ďalšia pripomienka: už dávnejšie ukrajinské vedenie oznámilo svoje odmietnutie predĺžiť zmluvu o tranzite ruského plynu. A práve teraz útočí na Sudžu, kde sa nachádza pre Európu dôležitý plynový objekt? Žeby bola to ozaj iba náhoda?
Po zúrivých bojov v Kurskej oblasti počas tohto týždňa sa so všetkou určitosťou ukázalo, že pozemná invázia ozbrojených síl Ukrajiny na územie Ruska nie je ďalšou PR kampaňou Kyjeva, armády alebo rozviedky, ale má vážne ciele. Svetoví analytici sa pýtajú: ako ďaleko je kyjevský režim pripravený zájsť a aké primerané odvetné kroky podnikne Moskva? Niektorí upozorňujú na to, že v Kyjeve nezvolili kurský smer len tak náhodou. Pripomenuli, že „oficiálne povolenie“ na pozemné útočné operácie na území Ruskej federácie ešte pred rokom poskytol Kyjevu osobne… šéf nemeckého ministerstva obrany Boris Pistorius.
„Je úplne normálne, že pri takýchto vojenských stretoch sa napadnutá strana presunie na nepriateľské územie, aby napríklad prerušila zásobovacie cesty… Kým nebudú napadnuté mestá, civilisti a civilné územia, určite sa s tým budeme musieť zmieriť. Neochotne, ale malo by sa to stať, napríklad, pri prerušení zásobovacích trás,“ vyhlásil vtedy Boris Pistorius. Nespresnil, aké konkrétne „zásobovacie trasy“ mal na mysli. Dnes sa zisťuje, že ide aj o tie plynové. Povedal to 21. apríla 2023 a už odvtedy sa dalo očakávať, že Kyjev podnikne tie alebo iné „kroky“, teda tam alebo inde napadne ruské územie. A podnikol…
Isto nie je to náhoda, že ukrajinské jednotky napadli práve pohraničné mesto Sudža, kde sa nachádza posledná z distribučných staníc plynu, prostredníctvom ktorej Gazprom distribuuje suroviny cez Ukrajinu do Európy, konkrétne do Maďarska a na Slovensko. Kyjev má v súčasnosti s Budapešťou, ale aj s Bratislavou dosť zlé vzťahy a v dôsledku bojov môžu tieto dve krajiny ostať nielen bez ruskej ropy, ale aj bez ruského plynu. Prirodzené, bez „požehnania“ z Bruselu a Washingtonu by Kyjev nezaútočil na ruské územie…
Je tu však ešte niečo, čo ešte viac desí tých, ktorí sú s touto problematikou oboznámení. Existuje nebezpečenstvo ďalšieho posunu ukrajinských mobilných jednotiek do mesta Kurčatov, kde sa nachádza Kurská jadrová elektráreň. Keby sa ju Ukrajincom podarilo obsadiť, mohla by sa stať predmetom politického vyjednávania /vydierania/ a výmeny za Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je pod kontrolou ozbrojených síl Ruskej federácie. V takomto prípade by existovala možnosť jadrového vydierania zo strany Kyjeva, ba navyše by banderovci a neonacisti mohli vyvolať väčšiu alebo menšiu jadrovú tragédiu…
Vojenskí analytici poukazujú aj na ďalšie, síce prakticky iba „teoretické,“ ale predsa nebezpečenstvo:
Z Kurskej oblasti sa otvára priama cesta do Moskvy…
Samozrejme, bola by to čisté dobrodružstvo a, fakticky, samovražedné dobrodružstvo, ale aj takýto „pochod“ ukrajinskej armády by narobil veľký hluk a rozruch vo svete. Bola by to minimálne nebezpečná „PR akcia“ Kyjeva. Nie náhodou preto ruské vojenské weby kladú otázku, či Ruská garda už dostala ťažké zbrane a je pripravená viesť bitku a či ruské armádne velenie vyvodilo správne závery po vlaňajšom „pochode spravodlivosti“ Wagnerových jednotiek?
Svetoví vojenskí analytici sa snažia odpovedať aj na otázku,
ako sa táto pozemná invázia ozbrojených síl Ukrajiny do Kurskej oblasti stala možná?…
Tvrdia, že to bolo spôsobené niekoľkými faktormi. Po prvé, pozemné útoky v ruskej pohraničnej oblasti sa začali vyskytovať pred rokom. Uskutočňovali ich vtedy rôzni „skupinky“, vytvorené z Ukrajincov a žoldnierov, ale neboli to vojaci regulárnej ukrajinskej armády. Tento raz je všetko inak… Vtedy cieľom útočníkov bolo rozdeliť sily ruských vojsk a primäť ich stiahnuť časť síl z Donbasu a Azovského regiónu, aby zastavili hrozbu prielomov.
Po druhé, v reakcii na tie útoky bol ruský Generálny štáb nútený vytvoriť skupinu na ochranu hraníc, na základe ktorej bola následne vytvorená skupina vojsk „Sever.“ Práve ona 10. mája prešla do ofenzívy v Charkovskej oblasti s cieľom vytvoriť takzvanú nárazníkovú zónu. Sily, ktoré sa na tom podieľali, nestačili ani na dobytie pohraničných miest Volčansk a Lipcy, kde už mnoho mesiacov prebiehajú pozičné bitky. Na úrovni rozhovorov vojenských expertov ostalo aj otvorenie nového smeru útokov ruskej armády v susednej Sumskej oblasti Ukrajiny.
A po tretie, potreba zastaviť hrozbu vstupu ruských ozbrojených síl do Sumskej oblasti prinútila Kyjev stiahnuť značné rezervy z iných lokalít. Boli tam nasadené jednotky, ktoré predtým chránili Severnú Ukrajinu na bieloruských hraniciach. Tejto udalosti predchádzala eskalácia, keď sa ozbrojené sily Ukrajiny začali „divadelne“ pripravovať na inváziu do Bieloruska a potom Minsk v reakcii vytiahol vojská na hranicu s Ukrajinou. Potom sa však situácia upokojila, bieloruské jednotky boli stiahnuté z hraníc s Ukrajinou – ale aj ukrajinské…
Výsledkom bolo, že Kyjev bol schopný stiahnuť významné rezervy zo severnej hranice a poslať ich do Sumskej oblasti. Ide o zoskupenie asi 20 tisíc vojakov. Vojenskí analytici navyše poukazujú na to, kto presne čelí ukrajinským militantom, bojujúcim, fakticky, už desiaty rok. V prvej línii na hranici boli ruskí branci. Vo všeobecnosti sa v Rusku hovorilo, že by sa branci nemali byť v prvej línii. Dovtedy neboli, a odrazu sa tam ocitli… Boli zásobovaní zbraňami a zabezpečení oveľa slabšie, ako vojaci regulárnej ruskej armády, alebo dobrovoľníci či tí, ktorí bojujú na základe zmluvy. Preto v prvých hodinách nemohli efektívne čeliť skúseným ukrajinským vojakom, vyzbrojeným ťažkou technikou.
Ruské ozbrojené sily sa v prvých hodinách snažili zastaviť ukrajinskú ofenzívu silnými raketovými a delostreleckými údermi, ako aj letectvom. Najnovšie tam posielajú rezervy. V súčasnosti je situácia v Kurskej oblasti stále veľmi napätá, prebiehajú ťažké boje. Pre Bratislavu a Budapešť je to navyše aj otázka, či budú alebo nebudú dostávať ruskú ropu a plyn. Aspoň v tejto otázke majú opačný pohľad na dianie na Ukrajine, ako v USA a v drvivej väčšine členských štátov Európskej únie…
AUTOR: Eugen Rusnák