(Lance D. Johnson, Natural News) Právo na potraviny, pojem zakotvený v medzinárodnom práve ako základné ľudské právo, je už dlho základným kameňom politiky Organizácie spojených národov (OSN).
Ľudské právo na potraviny bolo formálne uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v roku 1948 a v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR) v roku 1966.
Vlády sa kedysi zišli, aby zabezpečili právo na primeranú životnú úroveň vrátane dostatku jedla a požadovali od štátov, aby prijali opatrenia na zabezpečenie tohto práva.
Organizácia Spojených národov a ďalšie medzivládne orgány však dnes prijímajú politiky, ktoré ohrozujú poľnohospodársku činnosť a sťažujú pestovanie potravín, pričom obmedzujú prístup ku kultúrne primeraným potravinám a zvyšujú cenu určitých potravín, ktoré nie sú „udržateľné“ v očiach elity.
Pôvodný humanitárny zámer OSN nahrádza hanebná klimatická agenda
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), založená v roku 1945, bola vytvorená s cieľom zabezpečiť globálnu potravinovú bezpečnosť s mottom „Fiat panis“ (Nech je chlieb), ktoré odráža jej poslanie.
Organizácia FAO so sídlom v Ríme, zahŕňajúca 195 členských štátov, zohráva kľúčovú úlohu pri podpore poľnohospodárskych postupov a riešení potravinovej neistoty. Kľúčová úloha FAO v 60. a 70. rokoch 20. storočia bola „Zelená revolúcia“, ktorá výrazne podporila globálnu produkciu potravín, najmä v Ázii a Latinskej Amerike.
Environmentálne náklady tejto éry, ako sú znečistenie pôdy a výskyt odolných škodcov, však zvýrazňujú zložité kompromisy, ktoré sú súčasťou procesu zaisťovania potravinovej bezpečnosti.
Organizácia spojených národov, historicky zameraná na zmierňovanie potravinovej neistoty v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, v súčasnosti systematicky ničí právo na potraviny prijímaním škodlivých politík v oblasti zmeny klímy, ktoré ohrozujú výrobu potravín, hnojív a energie na celom svete.
Z týchto dôvodov je dnešná OSN navrhnutá tak, aby sťažila prístup k potravinám a zároveň pomaly zabíjala svetovú populáciu prostredníctvom hladu a podvýživy (a z nej vyplývajúcich chorôb).
Program OSN v oblasti klimatických zmien ohrozuje potravinovú bezpečnosť na celom svete
Klimatická agenda OSN, najmä po Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy z roku 1992, čoraz viac ovplyvňovala potravinovú politiku a zvyšovala ceny energií, hnojív, mäsa a v konečnom dôsledku aj ceny potravín.
Dôraz na monokultúry a znižovanie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva viedol k politikám, ktoré obmedzujú rozmanitosť a dostupnosť potravín, čo ovplyvňuje najmä tradičné stravovanie.
Kontroverznejším aspektom potravinovej politiky OSN je propagácia „udržateľnej zdravej výživy“ zo strany FAO a WHO. Tieto usmernenia, poháňané globálnou agendou klimatických zmien, obhajujú určité typy rastlinnej stravy a zároveň odrádzajú od konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a iných živočíšnych produktov.
FAO a WHO uprednostňujú diétne usmernenia, ktoré znižujú emisie CO2 z výroby potravín. Tento prístup odráža formu kultúrneho kolonializmu, ktorý vnucuje programy klimatických zmien rôznym globálnym populáciám, ktoré majú dlhotrvajúce tradície v oblasti stravovania.
Takéto politiky v oblasti zmeny klímy podkopávajú miestne stravovacie postupy a právo na kultúrne vhodnú stravu. Zavedenie uvedených usmernení nezohľadňuje historický ani kultúrny význam tradičnej stravy a nerieši nutričné výhody potravín živočíšneho pôvodu.
Aby toho nebolo málo, rastlinná strava, ktorá je vnucovaná rôznym kultúram sveta, je často založená na monokultúrnych poľnohospodárskych postupoch a nezohľadňuje biodiverzitu a výživovú hodnotu pôvodných rastlín.
Program OSN a Svetového ekonomického fóra (WEF) v oblasti klimatických zmien tiež pripravuje pôdu pre rozvoj syntetického mäsa a potravinárskeho priemyslu, ktorý zahrnie hmyz do potravinárskych výrobkov.
Podvody PCR testovania a lockdownová tyrania zhoršili hlad a podvýživu na celom svete
FAO spolu s ďalšími subjektmi OSN monitoruje potravinovú bezpečnosť prostredníctvom nástrojov ako je „Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete“ (SOFI).
Napriek výraznému pokroku v znižovaní globálneho hladu pred desiatkami rokov viedla centralizácia vlády a široké prijímanie tyranských návrhov k novým výzvam. Jednou z najnovších výziev sú vopred naplánované „pandémie“, ktoré ešte viac poháňané podvodmi s PCR testovaním.
Masové používanie PCR testovania na koronavírus vytvorilo základ pre zavádzanie lockdownov a ďalších obmedzení počas škandálu s Covidom-19. Tieto lockdowny v konečnom dôsledku priškrtili potravinársky priemysel a ohrozili príležitosti pre ľudí zarobiť si na živobytie a dovoliť si kúpiť jedlo.
Lockdowny, obmedzenia zhromažďovania a zasahovanie do telesnej autonómie (povinné očkovanie) zvýraznili krehkosť globálnych potravinových systémov, čo viedlo k rozsiahlym stratám pracovných miest a znižovaniu príjmov, pričom milióny ľudí boli uvrhnuté do extrémnej chudoby a hladu.
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres bol vo svojom prístupe totalitný, potláčal ľudskú činnosť, kontroloval pohyb a správanie a diskriminoval „neočkovaných“, ktorých vytláčal zo spoločnosti.
Toto všetko viedlo k prehĺbeniu ekonomických ťažkostí a strate príležitosti pre milióny ľudí zarobiť si na živobytie.
Záver
Predbežné hodnotenia odhadujú, že lockdowny zvýšili počet podvyživených jedincov na celom svete o 83 až 132 miliónov ľudí. Napriek týmto závažným následkom reakcia OSN a jej agentúr vrátane FAO často nedokázala kriticky zhodnotiť úlohu pandemických opatrení pri zhoršovaní potravinovej neistoty a podvýživy, ktorá viedla k vážnym ochoreniam.
Lockdowny a iné obmedzenia majú pokračovať pod zámienkou „záchrany planéty“ pred klimatickými zmenami
Z týchto dôvodov budú milióny ďalších ľudí vyhladovaných a podvyživených. To všetko kvôli totalitným politikám OSN, ktoré pod zámienkou „záchrany planéty“ v skutočnosti vytvárajú globálny hladomor a nedostatok potravín.
Autor: Lance D. Johnson, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
** súvisiace články