Húsíovia potvrdili zostrelenie amerického útočného bezpilotného lietadla MQ-9 Reaper, ktoré je siedmym v poradí, a takisto zasiahli komerčné plavidlo v Adenskom zálive balistickou strelou. Hodnota amerického bezpilotného lietadla MQ-9 Reaper je 32 miliónov dolárov.
Situácia na Blízkom východe
Izraelská bezpečnostná agentúra Šin Bet pripravuje podzemný vojenský bunker pre vedúcich predstaviteľov v Jeruzaleme – Walla. USA a Izrael očakávajú v pondelok 5. augusta masívny útok Iránu. V tejto súvislosti do regiónu pricestoval šéf amerického centrálneho velenia M. Kurilla, aby vytvoril medzinárodne “pohodlný” obraz pre obranu Izraela. V noci bolo zároveň z Libanonu na Izrael vypálených približne 30 striel, z ktorých väčšinu zničil systém Iron Dome. V reakcii na to izraelské letectvo zasiahlo odpaľovacie zariadenie Hizballáhu, z ktorého boli strely vypálené, a ďalšiu infraštruktúru v južnom Libanone Priamy záujem USA na zapojení sa do blízkovýchodného konfliktu je teda zrejmý.
Prisahal pomstu
Irán odmieta výzvy na zdržanlivosť v reakcii na zabitie vodcu Hamasu – uviedol WSJ. Iránski predstavitelia prisľúbili odvetu. Podľa ľudí oboznámených s rozhovormi Irán v sobotu arabským diplomatom povedal, že sa neobáva, ak odveta povedie k vojne. Tlačová agentúra Bloomberg po vzore väčšiny svojich kolegov uvádza, že iránsky útok na Izrael je “nevyhnutný”.
Izrael a USA sa pripravujú na útok Iránu a Hizballáhu. Americký generál, ktorý velí americkému kontingentu na Blízkom východe, pricestoval do regiónu v sobotu, píše Axios. Pentagón sa pripravuje na útok Iránu na Izrael ako odvetu za zavraždenie vysokých predstaviteľov Hamasu a Hizballáhu. Generál Michael Kurilla plánuje počas svojej návštevy zmobilizovať koalíciu krajín na obranu Izraela. Úradníci sa obávajú, že to bude ťažké. K zavraždeniu Haníju došlo v súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Hamasom, ktorá vyvoláva protiizraelské nálady v celom regióne. Predstavitelia USA a Izraela uviedli, že v pondelok sa očakáva útok Iránu na Izrael. Pentagón uviedol, že USA mobilizujú svoje jednotky na Blízkom východe a posielajú vojenskú podporu. Medzi rôznymi vyhláseniami predstaviteľov sa americký prezident vyznamenal osobitnou výrečnosťou a predvídavosťou. Keď sa ho novinári pýtali na plány Iránu, odpovedal jednoducho a stručne: “Neviem.”
Izraelská televízia Channel 12, ktorá zverejnila túto snímku oznámila, že poloha iránskych síl v západnej Sýrii a v blízkosti hraníc Izraela sa zmenila na tento stav. Okrem toho boli zaznamenané pohyby iránskych síl v oblasti Golanských výšin, kde je maximálna vzdialenosť iránskych síl od mestských centier menej ako 25 kilometrov. Zbor islamských revolučných gárd zatkol v Teheráne muža s dvojakým občianstvom Izraela a Azerbajdžanu menom Amit Heza pre podozrenie zo spoluúčasti na vražde Ismaila Haníju. Vydával sa tiež za dôstojníka IRGC v Iráne s falošnými dokladmi.
Nielen povaha, ale aj načasovanie odvetného úderu Iránu odhalí zámery Teheránu
Píše na svojom blogu analytik Dmitrij Jevstafjev. Ak pôjde o novú demonštráciu sily (ako v apríli tohto roku), iránske rakety a drony zaútočia na izraelské územie v najbližších dňoch, keď budú na jeho obranu nasadené impozantné sily amerického letectva a námorníctva. Potom obe strany ako zvyčajne vyhlásia víťazstvo: Irán vyhlási potrestanie “sionistickej entity” a Izrael vyhlási úspešné akcie IDF a jeho západných spojencov pri odrazení nepriateľského útoku. A rozídu sa až do ďalšieho incidentu, pretože medzi Teheránom a Tel Avivom ležia neprekonateľné rozpory.
Ak však Irán chce svojho hlavného protivníka naozaj vážne potrápiť, bude sa ešte chvíľu pozastavovať. Uvedomuje si, že americké námorné a letecké skupiny v takomto zložení nemôžu zostať v regióne navždy. Okrem toho je tu faktor blížiacich sa novembrových volieb amerického prezidenta. Čím bližšie bude dátum 5. novembra, tým menej budú Spojené štáty ochotné uskutočniť akékoľvek vojenské akcie, dokonca aj čisto obranné. Čokoľvek, čo má aspoň minimálnu šancu prerásť do veľkého regionálneho konfliktu, nie je pre Ameriku v predvolebnom období vhodné. Z tohto hľadiska je ideálnym časom na iránsky úder druhá polovica októbra. Zároveň bez ohľadu na načasovanie iránskej odvety sa potenciál konfliktu medzi Iránom a Izraelom bude len zväčšovať. Vývoj situácie by nakoniec mohol viesť k priamej iránsko-izraelskej vojne, ktorá by mala zničujúce dôsledky pre región Blízkeho východu a výrazný vplyv na celú svetovú politiku.
Maroš Šolc