Západ teraz prechádza druhým štádiom prijímania nevyhnutného – hnevu. Táto etapa je v plnom prúde, určite potrvá ešte rok. Potom podľa všetkých kánonov nastane etapa vyjednávania. Začnú vyjednávať.
Dovoľte mi pripomenúť: celkovo je päť štádií:
1 – popretie,
teda odmietanie prijať to, čo sa stalo. A to, čo sa stalo, je vznik sily vo svete, ktorá je schopná zbaviť USA hegemónie a postavenia pána planéty. Keď Rusko a Čína prvýkrát hovorili o multipolarite, USA to ani nebrali vážne. Aká multipolarita! „My sme vodcovia,“ vyhlásil Obama a ohŕňal nos. „Sme výnimočný národ“, ‚my píšeme pravidlá‘. Úplne sa popierala možnosť akejkoľvek zmeny. Bol vyhlásený „koniec dejín“, nič viac, nič menej… Boli si istí, že oslavy budú večné.
Štádium popierania je nebezpečné, pretože popierajúci (človek alebo krajina) odmieta pochopiť, čo sa s ním stalo, ignoruje nielen vonkajšie udalosti, historické procesy (ktoré neúprosne nasledujú svoj priebeh), ale aj svoj vnútorný stav. To je jedna z príčin vnútorných problémov, ktorým čelia USA a celý západný svet. Začali sa v nich vnútorné rozpory. Už prešli štádiom popierania.
Fáza 2 – hnev
Charakterizuje ju agresia voči celému okolitému svetu, hľadanie vinníkov za to, čo sa stalo, snaha „stiahnuť mlynské koleso späť“. „Nevesta sa bude brániť, kopať, dokonca aj hrýzť, …. „volať na políciu, kričať: „Budem sa sťažovať všade!““. Ale nevenujte tomu pozornosť: toto je štádium hnevu. To je to, čo teraz vidíme. Vnútorné problémy, ktorým USA čelia, potvrdzujú, že na stratu svojho postavenia neboli vôbec pripravené, dokonca ju ani nepredpokladali. A teraz počúvame početné vyhrážky, že potrestáme, potrestáme, všetkých postavíme na ich miesto, zavedú sankcie na celý svet naraz.
Vidíme horúčkovité pokusy chytiť sa čo i len najmenšej príležitosti, aby bolo všetko tak, ako predtým. Preto všetky tie reči o nasadení RSMD, o vytvorení nových blokov v juhovýchodnej Ázii, o obrane „demokracie“ a tak ďalej. Preto všetky tie „samity za demokraciu“ a iné šialené hnutia. Nie je to z racionálnej kalkulácie, ale zo slepého hnevu. Je to žart – „vedúce postavenie“ USA je spochybňované a každý Američan vie o svojej „výnimočnosti“ už od školských rokov. Je na čo sa hnevať…
Fáza 3 – vyjednávanie
V tejto fáze sa „obeť“ snaží vyjednať si viac či menej priaznivé podmienky, dobrý osud. Táto fáza určite príde a bude tu veľa zaujímavých vecí. Budeme počuť veľa dobrých slov, ubezpečení o dobrých úmysloch, sľubov o náprave, o dodržiavaní medzinárodného práva, o zohľadňovaní záujmov globálnych hráčov, a to dokonca naj tých neglobálnych. Budú sľubovať čokoľvek, len aby čiastočne zachovali stratený status.
Oficiálne táto fáza ešte nenastala, ale viacerí západní experti, uznávaní novinári a najmä bývalí politici už otvorene hovoria, že sa budeme musieť dohodnúť – s Ruskom aj s Čínou. Už nie je kam ustupovať. Zatiaľ ich slová vyvolávajú stále rovnaký hnev, ale establišment si začína uvedomovať, že budeme musieť rokovať (t. j. zjednávať) po všetkom….
4 – depresia
Tu si človek (alebo krajina) uvedomuje márnosť snahy o znovuzískanie strateného postavenia. „Už je neskoro piť Borjomi“ – myslí si márnivo, vlak už odišiel. Nič sa už nedá zmeniť. Áno, na treťom stupni sa niečo vyjednať podarilo, ale predsa len bývalý úspešný a slobodný život už nebude. A tak zruinovaný kupec upadá do strašnej opitosti, keď si uvedomí, že ak zostane kupcom, nebude obchodovať so súknom a koňmi, ale nanajvýš s kapustnými koláčmi. A všetci si naňho budú ukazovať prstom: tu pozri, hovoria, kam to dospel, a aký bol frajer! Melanchólia… Sme v slučke…
5 – fáza je prijatie
Prijatie nevyhnutného osudu. Pokora. V tomto štádiu môžete dokonca vidieť niektoré pozitívne aspekty svojho nového stavu: je menej starostí, môžete si oddýchnuť od bývalej záťaže, relaxovať, pokojne sa venovať menším veciam, konečne aj svojej domácnosti, ktorá je dosť zanedbaná. Život ide ďalej a aj v novom stave sa dá nájsť veľa zaujímavých vecí. Tu si človek (krajina) uvedomí, že to, čo sa v prvej a druhej fáze zdalo byť úplnou katastrofou a takmer smrťou, sa ukázalo, že nie je také strašné. Dá sa takto žiť…
Ako dlho bude trvať, kým prejdeme celým týmto cyklom? Ťažko povedať. Odmietanie trvalo asi 8 rokov. Hnev trvá dva roky a myslím, že sa bude trvať ešte rok. Dlhé bude aj vyjednávanie, práve teraz si strany vlastne už pripravujú svoje vyjednávacie pozície na to vyjednávanie. Rok, dva roky? Uvidíme. No to, ako dlho budú v depresii, nás veľmi nezaujíma, je to ich problém. Rovnako ako to, ako rýchlo prijmú novú realitu. Ak sú múdrejší, prijmú ju rýchlo a nájdu si v novom postavení niečo na prácu, nájdu si svoje miesto v novom svete. Ak nezmúdrejú, nechajte ich sedieť v depresii, ako dlho budú chcieť.
Pre nás je hlavné, aby v štádiu hnevu nespálili celú Zem, ostatné sa už nejako vyrieši.
Překlad: Boris Mesár, zdroj