Vládna koalícia a zvlášť premiér Robert Fico by mal vrátiť ministra obrany Kaliňáka na cestu, ktorá bola určená voličmi v parlamentných voľbách na jeseň 2023. Na základe výsledkov volieb bolo prijaté Programové vyhlásenie vlády SR (PVV), v ktorom sa okrem iného píše:
„V kontexte medzinárodného ukotvenia Slovenskej republiky bude vláda presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde.“
„Vláda má záujem vytvoriť čo najlepšie podmienky pre realizáciu suverénnej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorá bude postavená na pilieroch presadzovania národných záujmov Slovenskej republiky.“
„Vláda prehodnotí zmluvnú základňu uzatvorenú predchádzajúcim vedením Ministerstva obrany Slovenskej republiky tak v komerčnej sfére, ako aj v politickej sfére s dôrazom na vyváženosť spoločných záväzkov. V tejto súvislosti otvorí rokovanie s našimi zahraničnými partnermi pre odstránenie nevýhodného postavenia Slovenskej republiky z takýchto zmlúv.“
Na tento obsah PVV som poukázal už skôr v mojom inom článku.
Opätovne však treba poukázať na neplnenie PVV vzhľadom k pasivite rezortu obrany. Tento dokument je zaväzujúci a nemožno si ho svojvoľne vykladať. Výsledky volieb nie sú priepustka k moci a PVV nie je žiadny zdrap papiera. Je hlavným strategickým materiálom vlády, ktorý by mal byť vo všetkých rezortoch rozpracovaný do konkrétnych úloh. Vyzerá to tak, že Ministerstvo obrany SR (MO) si túto úlohu zatiaľ nesplnilo.
Minister obrany Kaliňák sa 1. marca 2024 stretol s americkým ministrom obrany Austinom. Rozhovory, ktoré viedli boli podľa tlačovej správy Pentagonu o výročí vstupu SR do NATO, ale hlavne o obchodoch vojenskej techniky. Nie som si istý, či mal Kaliňák poverenie vlády rokovať o týchto otázkach. Ide o obrovský balík peňazí a takéto obchody zamerané na jednu krajinu ako partnera vždy smrdia. Chýba transparentnosť na základe potrieb SR.
Na stránke Pentagonu sa doslova píše: „Minister Kaliňák opätovne potvrdil odhodlanie Slovenska pokračovať v modernizačnom úsilí a pokračovať v bilaterálnej vojenskej spolupráci so Spojenými štátmi“. Tento text sa dá preložiť aj tak, že Kaliňák prisľúbil Austinovi, že bude nakupovať zbrane a vojenský tovar z USA. Austin je známy tým, že si volá na „koberec“ predstaviteľov rôznych štátov na rokovania o obchodoch vojenskej povahy. Tieto stretnutia končia väčšinou tak, že títo predstavitelia kupujú zbrane z USA. Austin je známy i tým, že lobuje za americké firmy produkujúce zbrane. V niektorých megafirmách bol priamo zainteresovaný v predstavenstve. Formálne po nástupe do funkcie ministra obrany sa Austin vzdal funkcií v zbrojárskych firmách napr. Raytheon Technologies a Booz Allen Hamilton, ale niet žiadnych pochybností, že provízie za obchody mu naďalej tečú na utajené sofistikované účty.
To, čo malo na stretnutí odznieť ohľadne korekcie obsahu tzv. DCA dohody (ďalej len Dohoda) s USA jednoducho neodznelo. Otázka je pán Kaliňák prečo? Prečo ste o tom s Austinom nerokovali? Prečo ste nevyužili šancu na otvorenie tohto problému a neriešite túto, pre Slovensko časovanú bombu?
Všetci občania Slovenska sa pamätajú na cirkus okolo Dohody DCA. Občania SR vo veľkej väčšine túto Dohodu odmietlo. Vtedajšia opozícia so Smerom – SD na čele sa vyviezla na vlne tohto občianskeho odporu a získavala predvolebné body. Po získaní moci, občania očakávali, že sa táto zradcovská Dohoda buď zruší, alebo aspoň skoriguje do takej miery, aby SR nestratilo svoju suverenitu a aby táto Dohoda neohrozila bezpečnosť SR. Pretože pán minister v súčasnom období nestabilnej medzinárodnej situácie táto Dohoda ohrozuje bezpečnosť SR a jej občanov. Uvedomujete si to?
V niektorých článkoch ste pán minister tvrdili, že Dohoda sa nedá zrušiť, lebo jej platnosť je desať rokov. Na toto obdobie Dohodu „zabetónoval“ Váš predchodca Naď v spolupráci s Korčokom. Od Dohody sa však dá odstúpiť napríklad v prípade, že bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Nápadne nevýhodné podmienky sú tie, ak niektoré z dohodnutých podmienok sú pre jednu stranu očividne nevýhodné. Tiesňou sa rozumie stav, keď vôľa konajúceho uzatvoriť Dohodu nebola vytvorená celkom slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku. Túto tieseň nebude ťažké dokázať, pretože proces schvaľovania bez riadneho odborného prerokovania a posúdení všetkých pripomienok sa neuskutočnil tak, aby boli zohľadnené všetky skutočnosti. Nehovoriac o tom, že viaceré rokovania s americkou stranou sa uskutočnili v utajenom a teda netransparentnom režime.
Existuje tiež podozrenie, že niektoré ustanovenia Dohody boli naformulované americkou stranou tak, aby boli jednostranne výhodné len pre americkú stranu. Je dôvodné podozrenie, že uvedená Dohoda porušuje suverenitu SR, niektoré jej zákony vrátane Ústavy SR. Na to poukázal už v čase jej pripomienkovania generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorému nebolo umožnené proamerickými lokajmi v parlamente vystúpiť, aby mohol dôsledne poukázať na rozpory Dohody.
Obsah Dohody by mal mať obranný charakter a má prispieť k medzinárodnému mieru a stabilite. Preto všetky aktivity NATO a USA, ktoré sa tým neriadia, nie je SR povinná strpieť na svojom území a nevyplývajú jej z Dohody žiadne záväzky.
Napríklad: Vytváranie základní lebo využívanie existujúcich základní na hromadenie zbraní a munície pre konflikt na Ukrajine. Neprípustná je aj prítomnosť tzv. živej sily, ak sa ňou podporuje ukrajinský konflikt napríklad logistikou, vypracovávaním plánov, sledovaním a vyhodnocovaním satelitnej komunikácie, alebo hromadenie vojenskej živej sily v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Konanie USA ani NATO neprispieva k dosiahnutiu mieru na Ukrajine, ale vyhrocuje bezpečnostnú situáciu vo svete, pričom posúva svet k celosvetovej katastrofe. Vo všetkých prípadoch, ktoré nemajú mierový a obranný charakter, SR nie je Dohodou s USA viazaná a nemusí plniť príkazy USA ani NATO. Samotná Dohoda, ktorá nemá mierový a obranný charakter je nezákonná.
V rozpore s medzinárodným právom a dobrými mravmi je aj článok 29, bod 3., ktorý hovorí: „Spory a iné otázky, ktoré podliehajú konzultáciám v zmysle tejto Dohody, sa nepredložia žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane“. Americká strana sa tak snaží vyhnúť nielen súdom v prípade rozporov, ale aj Viedenskému dohovoru.
Tento článok je však dvojsečná zbraň a v prípade odstúpenia od Dohody, resp. neochoty americkej strany uznať zbytočnosť tejto Dohody, SR má možnosť jednoducho túto Dohodu neplniť. Žiadne právne následky neplnením Dohody SR nebude znášať. Stačí americkú stranu informovať o odstúpení od Dohody v zmysle obsahu tohto článku. Uvedený článok zneplatňuje Dohodu samo o sebe. Ak totiž niet nejakého arbitra v prípade sporu, ani relevantnej medzinárodnej inštitúcie, ktorá by sa k prípadnému sporu vyjadrila, Dohoda prestáva byť účinná napríklad v prípade slovenského odporu ju plniť.
Okrem toho Dohoda neobsahuje záverečnú klauzulu, ktorá býva v dobrých medzinárodných dokumentoch akceptovaná. Napríklad v takejto podobe:
„Zmluvné strany vyhlasujú, že Dohoda nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a predstavuje prejav ich vôle, ktorý je urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne, a ktorý nie je urobený v omyle a svojím obsahom alebo účelom neodporuje alebo neobchádza zákon.“ Táto klauzula tam nebola vložená zámerne, aby sa jej obsah nedal napadnúť. Nič to však nemení na skutočnosti, že od takejto Dohody je možné odstúpiť.
O tom, že uvedená Dohoda bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok dokazuje i skutočnosť, že iné štáty majú podobnú dohodu podpísanú oveľa výhodnejšie ako SR čo môžeme vidieť TU.
Čo sa týka interpretačnej doložky, tá je len náplasťou na ústa, ktorú použila bývalá prezidentka Čaputová pretože interpretačná doložka nie je právne záväzná. Okrem toho bývalá prezidentka nevyužila svoje právo podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či dojednaná medzinárodná Dohoda je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Napriek tomu, že generálny prokurátor Maroš Žilinka verejnosti i Čaputovej predložil svoje pochybnosti „na tácke“. Naopak bývalá americká guvernérka štátu Slovensko Čaputová rýchlosťou blesku uvedenú Dohodu ratifikovala. Z pozície moci a nie z pozície práva.
Výhrady generálneho prokurátora Maroša Žilinku k Dohode si môžete prečítať TU.
Z nich vyplýva, že prinajmenšom časti Dohody, v ktorých sa SR vzdáva svojej suverenity sú neplatné. Citujem: …“bilaterálnymi zmluvami sa nemôže Slovenská republika vzdať svojej suverenity a zvrchovanosti alebo obmedziť svoju suverenitu a zvrchovanosť a preniesť výkon časti svojich práv na iný štát“. Ďalšie ustanovenia v dokumente sú takého charakteru, že sa možno právom domnievať, že bola hrubým spôsobom porušená Ústava SR, čiže suma sumárum Dohoda DCA s USA je nulitná a je možné od nej odstúpiť a vrátiť Slovensku suverenitu, česť a dôstojnosť.
Právo na odstúpenie od Dohody sa uplatní jednostranným právnym úkonom. Napríklad formou listu. Odstúpenie sa stane účinným po doručení listu druhému účastníkovi Dohody.
Takže pán minister obrany Kaliňák. Vaše lavírovanie na dvoch stoličkách nie je na mieste
Tým, že sa budete Austinovi klaňať si autoritu nezískate ani v USA ani na Slovensku. Máte hájiť záujmy Slovenska. Aj premiér Fico sa svojho času vyjadril, že táto Dohoda je zradcovská. Veľká väčšina občanov SR s ním súhlasí. Premiér Fico sa chvalabohu zo svojich zranení vystrábil. Jeho rétorika sa však zásadne zmenila. Pomenúva veci pravdivo v prospech záujmov SR. Uvedomil si, že atentát nemusel prežiť. Uvedomil si, že v prípade svojej predčasnej smrti, by ho história nehodnotila ako politika, ktorý by nejakým spôsobom vyčnieval z priemeru. Rozhodol sa bojovať za Slovensko tak, aby sa do histórie zapísal ako človek, ktorému leží na srdci osud krajiny, a ktorého by občania za to mali radi. Stáva sa z neho štátnik, lebo pozerá na budúcnosť Slovenska. Berte si z neho príklad. Začnite naprávať nekompromisne chyby bývalých vládnych zapredancov. Američania Vás nemusia mať radi. Ale na priazni občanov Slovenska by Vám malo záležať.
AUTOR: Ivan Štubňa, zdroj