Ivan Korčok, bývalý diplomat, minister zahraničných vecí a kandidát na prezidenta, pochválil vládu za niektoré nedávne rozhodnutia v zahraničnej politike. Na Rade ministrov zahraničných vecí Slovensko (pozn: vážne? Slovensko s niečím súhlasilo? Nie náhodou súhlasili “volení zástupcovia ľudu, ktorí ľud nezastupujú?) súhlasilo s ďalším balíkom sankcií uvalených na Ruskú federáciu za agresiu na Ukrajine a súhlasilo, že sa začnú práce na ďalšom balíku. Hoci v tejto oblasti Slovenská republika disponuje právom veta.
Politici za SR tiež podporili otvorenie prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ a odsúhlasili refundáciu dodávok vojenského materiálu Ukrajine. Schválením 14. balíka sankcií boli prvý raz prijaté pravidlá proti konkrétnym ruským plavidlám podieľajúcim sa na vojne. Tiež je v rámci balíka aktualizovaný a doplnený sankčný zoznam subjektov a sankcie sa prvý raz dotkli skvapalneného ruského plynu.
Korčok chváli rozhodnutie vlády
„Na Rade ministrov zahraničných vecí Slovensko (!) súhlasilo s ďalším balíkom sankcií uvalených na Ruskú federáciu za agresiu na Ukrajine a súhlasilo, že sa začína pracovať na 15. Balíku,“ píše Korčok na svojej sociálnej sieti.
Podľa jeho slov Slovensko (!) súhlasilo aj s otvorením prístupových rokovaní Ukrajiny do Európskej únie (EÚ). Tiež poznamenal, že v Bruseli nezazneli žiadne invektívy o fašistickom či skorumpovanom ukrajinskom režime, ako to niekedy počúvame zo strany politikov vládnej koalície.
Bývalý diplomat dodáva, že Slovensko (!) podporilo refundáciu dodávok vojenského materiálu Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja. „Inými slovami, spolufinancujeme dodávky zbraní na Ukrajinu.“
Slovensko v oblasti zahraničnej politiky disponuje právom veta, ktoré sa často skloňovalo aj pred prezidentskými voľbami, takže môže robiť autonómne rozhodnutia v EÚ. Korčok poznamenal, že Slovensko ho nepoužilo ani teraz, ani nikdy predtým.
Lepšie využiť vzťahy s Maďarskom
Podľa bývalého diplomata by slovenská vláda mala využiť dobré vzťahy s Budapešťou a presvedčiť Maďarsko, aby prestalo vetovať rozhodnutie v súvislosti s uhradením slovenských dodávok zbraní na Ukrajinu.
„Otázkou je tiež, aký význam majú nadštandardné vzťahy s Maďarskom, ku ktorému dnes nemá nikto v EÚ a NATO tak blízko ako Slovensko, keď nedokážeme zatlačiť na Budapešť, aby prestala vetovať preplatenie našich dodávok na Ukrajinu. Toto sa už týka peňaženiek našich občanov a vláde to nevadí,“ upozorňuje.
Korčok: Vláda sa doma nepochváli
Podľa Korčoka vláda robí dobré veci, ale svojimi rozhodnutiami sa na Slovensku nepochváli. Kritizuje, že kabinet Roberta Fica (Smer-SD) zorganizoval v deň odsúhlasenia tri tlačové besedy, ale na žiadnej z nich sa k týmto vážnym postojom a rozhodnutiam, ktoré v Bruseli zastáva minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD), neprihlásil. Na druhej strane Korčok sám tieto rozhodnutia víta a označil ich za zodpovedné voči nášmu východnému susedovi.
„Žeby sa vláda bála vlastných voličov, ktorým doma múti hlavy úplne inými postojmi, ale v Bruseli, použijúc ich vlastné slová, robia kolenačkovú politiku? Načo vám je právo veta? Je to jasné, na voľby…“ zamýšľa sa exminister zahraničných vecí.
Ministerstvo zahraničných vecí SR stručne spomenulo schválenie sankcií voči Rusku v príspevku na sociálnej sieti z 25. júna. „Nie sú tam žiadne elementy, ktoré by sa dotýkali ekonomických záujmov Slovenska,“ skonštatoval štátny tajomník Marek Eštok.
Rezort tiež informoval o otvorení prístupových rokovaní do EÚ s Moldavskom a Ukrajinou. „V súvislosti s vojnovým konfliktom u nášho východného suseda štátny tajomník zopakoval vo svojom vystúpení apel Slovenska na intenzívne hľadanie politického a diplomatického riešenia, ktoré by zabezpečilo dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru založeného na kľúčových princípoch Charty OSN,“ píše ministerstvo.
Aké opatrenia a sankcie sú zavádzané?
Štrnásty balík sankcií proti Rusku zahŕňa veľké množstvo opatrení. Napríklad, prvý raz boli prijaté pravidlá proti konkrétnym plavidlám podieľajúcim sa na vojne Ruska proti Ukrajine. Ide napríklad o plavidlá prepravujúce vojenské vybavenie, odcudzené ukrajinské obilie, či prepravu komponentov siete LNG podporujúce rozvoj ruského energetického sektora. Týmto plavidlám je zakazovaný vstup do prístavov a poskytovanie im služieb.
„Toto opatrenie sa zameriava aj na tankery Putinovej tieňovej flotily, ktoré obchádzajú cenové stropy EÚ a Koalície pre cenové stropy, a zároveň si osvojujú podvodné lodnícke praktiky v úplnom rozpore s medzinárodnými normami. V tomto prvom kole zaradila EÚ do zoznamu 27 plavidiel,“ hovorí EÚ.
Tiež je v rámci balíka aktualizovaný a doplnený zoznam subjektov a jednotlivcov o ďalších 116 osôb nesúcich zodpovednosť za narúšanie alebo ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Vzťahuje sa na ne zmrazenie aktív a zákaz cestovania.
„Sankcie sa prvý raz dotkli skvapalneného ruského plynu. Neobmedzia síce jeho využívanie v EÚ, no zakazujú reexport ruského LNG cez európske prístavy aj zapojenie európskych firiem do financovania ruskej LNG infraštruktúry,“ vysvetľuje slovenská verzia európskeho portálu.
Pôvodne Európska komisia navrhovala rozšíriť zákaz reexportu ich tovarov do Ruska aj na dcérske spoločnosti európskych firiem po celom svete. Tu však narazili na odpor Nemecka, ktoré žiadalo, aby táto prísnejšia verzia vypadla.
Rokovania trvali mesiac
„Keďže ruská agresia proti Ukrajine pokračuje, EÚ je odhodlaná ďalej obmedzovať zdroje ruských príjmov a schopnosť Ruska viesť vojnu. Opatreniami vysielame jasný a dôrazný signál jednoty EÚ, ako aj našej podpory Ukrajine a jej obyvateľom,“ píše sa v oficiálnej tlačovej správe EK.
Portál euractiv informuje, že trvalo mesiac, kým sa členské krajiny na 14. sankčnom balíku dohodli. Dôvodom boli tradičné „vyhrážky vetom“ zo strany Maďarska. K tomu sa pridružili aj obavy Nemecka, že jedno z opatrení poškodí nemecké spoločnosti.
„Tento balík poskytuje nové cielené opatrenia a maximalizuje vplyv existujúcich sankcií odstránením medzier,“ uviedlo belgické predsedníctvo EÚ o dohode.
„Tento tvrdý balík ešte viac odoprie Rusku prístup ku kľúčovým technológiám,“ hovorí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Rusko to pripraví o ďalšie príjmy z energie a vysporiada sa s Putinovou tieňovou flotilou a sieťou tieňového bankovníctva v zahraničí,“ uviedla.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii vyhlásilo, že nové protiruské sankcie sú neúčinné a poškodzujú len samotnú EÚ. Námestník rezortu Alexander Gruško varoval pred opätovným nárastom cien energií v Európe. „Cieľom sankcií bolo udusiť ruskú ekonomiku a zničiť spoločenskú súdržnosť. EÚ dosiahla pravý opak,“ poznamenal.
Spracoval: Radka Luhová/ Epoch Times Sk, ZDROJ: FB Ivan Korčok