kde sa odohráva zástupná fejková hra o vyčíňajúcom osamelom vlkovi
S kulisami úst plných slušnosti, tolerancie a rešpektu; s ústami volajúcimi po demokracii, slobode a právnom štáte. A na pozadí týchto výjavov scéna burcujúca ľudí do ulíc, scéna plná kričiacich postáv, s vytŕčajúcimi päsťami z davu už aj s penou na ústach, s množiacimi sa nenávistnými prejavmi, s odhodlanými tvárami a naklonenými postavami „ísť vpred“, so streľbou slepými nábojmi na transparentoch.
A na konci tejto veľkoplošnej scény je znázornený vlk s priateľsky vyzerajúcou „tvárou“, aby z ničoho nič spustil atak na nič netušiaceho človeka podávajúceho ruky vysmiatym okolo stojacim ľuďom. A hneď nato s postupným pridávaním ešte „presvedčivejších kulís“ (alebo presviedčajúcich..?) pre diváka, na ktorých vidieť, ako prichádzajú na scénu muži i ženy, so striedajúcimi sa nápismi, postavenými na ruby : „Keď názor víťazí nad FAKTAMI“, „Keď manipulovať pravdu a skutočnosti – je ICH zámer“. Keď oni majú moc, my pravdu“.
Aby na konci tejto postupne dopĺňanej scény vystúpil dopredu jeden vyziabnutý, zvráskavený, životom zjavne unavený starý človek, ktorý bez rozpakov a bez rozumu bezprizorne volá po „ZMENE REŽIMU, ako existenciálnej potreby súčasnosti“.
Dramatická scéna, ktorú je na účel tejto „recenzie“ treba zastaviť so snahou pochopiť tento druh UMENIA (ne)možného. A ukázať tú scénu – tú, kde názory víťazili nad faktami in flagranti – ako živý dôkaz zvrátenosti dejov, ktorých sme súčasťou, ako živý, personifikovaný dôkaz mizérie a chorobnosti stavu autorov tejto novej dezoscény.
Fatálne čítajúc reálie príčin a dôsledkov dneška hore nohami.
A ponúkaný „bullletin k tomuto filmu“ je len toho žalujúcim dôkazným FAKTOGRAFICKÝM svedectvom, zachytávajúcim a upozorňujúcim na scénu dnešných dní – vo vývoji. Scénu, ktorá sa skladá z nakopenej mozaiky obrazov, ktoré je možné a potrebné pochopiť iba v súvislostiach dejov. Ako postupný narastajúci evolučný proces, ktorý pred našimi očami prechádza do otvorenej revolúcie. Nenáhodne narastajúceho protivládneho odporu so všetkými silami a prostriedkami, hrajúc pritom vabank, ktorý už dnes nemá žiadne pravidlá.
Preto je treba čítať meniace sa kulisy s porozumením dejov a udalostí, ktoré sú odrazom snahy ísť do protismeru, vedúceho k vráteniu moci, profitov a presadeniu „hodnôt“ vlastných ICH cudzím chlebodarcom a mecenášom.
Preto nemožno chápať „dnešné dejiny“ ako kopu samostatných, náhodných a nesúvisiacich obrazov v mozaike doby. Ale ako FILM s pointou, odohrávajúci sa pred našimi očami, dávajúci zmysel iba v ich súbehu.
A takto treba vnímať aj obraz, vytvárajúci klamlivý dojem, že v Handlovej lovil (iba) osamelý vlk. A ešte zavádzajúcejší obraz, odvádzajúci pozornosť verejnosti na krátku, slepú koľaj – je kreslený pre prípad zistenia, že nelovil sám. Lebo dnes nejde, nemôže ísť pri vyhodnocovaní „poľovačky“ – o jedného vlka, ale o celú „svorku“, z ktorej pochádza, z ktorých skúseností čerpal, a ktorých ciele si pri „zháňaní potravy“ osvojil…
A k týmto obrazom dvojo to pýta bližšie, smerodajné (do)vysvetlenie.
V tomto OBRAZE je totiž všetko to preukazne karcinogénne, už „metastázujúce“ po celom spoločenskom organizme menom štát, čo spoločnosť v ňom traumatizuje a ničí. Lebo tu je názorne vidieť už „zastavanú lúku“, vzorku reťazenia príčinných súvislostí, postupnosti – preukazne viditeľnej na vzorke zmýšľania jedného z nich. Od jeho príčinného počiatku až po morbídne dôsledky. S nedokonaným „exitom“ v Handlovej.
Lebo práve pri tomto „výstavnom kuse“ sa treba pristaviť. Lebo je v ňom excelentne premietnutý zákon kauzality, tento nosný princíp prírody, ktorej sme súčasťou. Zákon, ktorý velí, že následok nemožno nikdy oddeliť od príčin. Zákon, ktorý v sebe nosí spoločný konštrukt príčinného počiatku tvorby deja a jeho výsledku na jeho konci. Jeho príčinnú vývinovú postupnosť v časovom a vecnom slede.
A TU je ozaj názorne vidieť ako sa ten kus čistej teórie myšlienkovo odrazil v nečistej praxi. Lebo ten preukazný reťazec má svoje ideové a ideologické DNA, príčiny a dôsledky krvavého excesu, k akému v tom baníckom meste došlo.
A ak zostaneme v metaforickej rovine, tento obraz je možné a potrebné vnímať ako výsledok na Slovensku usadenej cudzorodej „umeleckej školy, progresívnej moderny“, ktorého predstaviteľom je aj tento mladý „umelec“.
Lebo ten spomínaný reťazec je možné a potrebné vnímať cez spoločného menovateľa tejto „školy“. Majúcej rovnaký pôvod. Rovnakých mecenášov. Rovnaký účel. Aj rovnaké „umelecké“ vzory.
A kľúčové na tom vystavenom „obraze“ je práve ten (spoločný) menovateľ, ktorý je, ktorý by mal byť strážnym signálom pre diváka. Oná príslušnosť k tejto „škole“. Poznanie, že nejde o „nezaradeného modernistu“ alebo ako sa dnes zvykne hovoriť – nejde o osamelého vĺčika. Rovnako ako nejde o osamelý počin pri (ne)dokonanej tvorbe „umeleckého kmeťa“ z Handlovej.
Lebo v prenesenom význame ide o „kŕdeľ vlkov“, žijúcich v „svorke“, ktoré majú vyhliadnuté celkom presne svoje obete. Loviace z rovnakých príčin, na rovnakej – ideovej platforme. Len forma, spôsob a čas lovu, teda len „strelivo“, príprava na lov a chvíľa rozhodnutia preň sa u jednotlivcov líšia.
A to dnešné, videné „verbálne strelivo“ dosiahlo účinky, ktoré už nielen zraňuje, ale je už nakreslenou škicou obrazu, domaľovaného v Handlovej.
PRETO treba mať na mimoriadnom zreteli, že tento vzhliadnutý „dvojkúsok“ „eléva progresívnej školy“ nemožno vnímať ako osamelý výkrik do tmy, ale ako súčasť nebezpečného podnecovania a hecovania, ktoré už nadobúdajú katastrofálne rozmery. A ako sa už (fakticky) ukázalo, už aj s fatálnymi dôsledkami pre ľudí v ich hľadáčiku. A ako (potenciálne) hrozí, zo zlovestnými dôsledkami pre ďalšie vyhliadnuté obete.
A toto poznanie už musí desiť…
PRETO je už načase prestať verejne mlátiť slamu, prestať hrať falošnú hru opozičnej troj-kombinácie na slepú babu, na poškodenú stranu. A zo strany vládnej koalície nechodiť pri tejto téme okolo horúcej kaše.
LEBO dnes nám je najviac treba pomenovať (uvedené) nosné príčiny toho, čo sa stalo. S ťahom na bránu. A PREČO sa to stalo. Lebo to už vedia všetci – „v každej krčme na Slovensku“ – len vo verejnom priestore je na túto tému príliš málo povedaného NAHLAS. A príliš veľa urobeného „POTICHU“.
LEBO treba už prestať s „kreslením“ červených a hrubých čiar. Lebo všetci v tej v tej „krčme“ videli – na tom samom mieste, v tej samej kuchyni na námestiach, kde sa to všetko odohrávalo pred dňom D – ten počiatok príčin aj dôsledkov, to kreslenie šibeničiek pre Fica na transparentoch, to smrtonosné volanie „Smrť Ficovi“.
A toto, tento „karcinogénny jav“ žiadne mea culpa nevyrieši bez toho, aby sa jeho zdroj verejne nepomenoval, „medicínsky“ správne nediagnostikoval a nenastavila sa účinná liečba. Lebo „metastázy“ sa budú (na námestiach) šíriť ďalej. A „viera“ sama tento nezvratný, zhubný proces nezastaví.
I.
Preto je treba začať s anamnézou, ktorá obnaží príčinné súvislosti vo veľkom. Podobne, akú je možné vykonať flešovite na príklade tejto vystavenej „referenčnej dvoj-vzorky“, ktorá sa nezrodila na zelenej lúke.
Lebo tá výsledná dvoj vzorka má svoj rodný list, vystavený na prestížnom bilingválnom Gymnáziu na Grösslingovej ulici. Na mieste samom, kde mladý „jakobín“ študoval, kde ideovo rástol, a kde a kedy aj začal postupne – verejne – zdieľať pocity, ktoré „vystrelili“ o čosi neskoršie a o čosi ďalej, v Handlovej.
Na akademickom mieste, kde boli neprípustným spôsobom prizývaní zástancovia progresívnej ideológie, aby tam zvestovali hodnoty a postoje, ideologicky príbuzné tým, ktoré sa skandovali na námestiach. Aby sa tam zároveň aj šírili myšlienky hodné „študijného ideologického materiálu“ pre mladých, ešte študujúcich potenciálnych prívržencov.
Aby sa reťazec príčinných súvislosti rozvinul do miery, ktorá už vyústila do uvedenej morálno-právnej a trestno-právnej roviny, ktorá si už zjavne tyká s ÚSTAVOU. A je pritom verejne známe, že si tam podávali kľučky vychytení, kovaní liberálni aktivisti, ako je Juraj Smatana, Marián Jaslovský, ale aj admini známej fy, stránky Zomri.
A aj keď prekvapí – iste nie natoľko, že na čele tejto „elitárskej“ akademickej inštitúcie bol v tom čase Dušan Jaura.
A aby sa tento príčinný reťazec uzavrel, už neprekvapí vôbec, že z pozície riaditeľa tejto „zaslúžilej“ akademickej inštitúcie bol kariérne katapultovaný rovno do prezidentského paláca. Za muža, hodného už stáť po boku 1.ústavného činiteľa.
PS:
A koľký to paradox. Lebo vy „strelci“, pán Bárdy, Schutz, Tódová, a ostatní páni a dámy z tej „elitnej advokátskej aj žalujúcej branže“, nože zvestujte nám „neznalým“, ako ste sa z hĺbky duše, z postavenia strážcov právnej a morálnej čistoty spoločnosti a ochrancov kultúry slova a zachovania etiky vo verejnom priestore – vysporiadali s týmto (ťažkým) morálnym prečinom a zavrhnutia hodným „trestným činom“.
Aspoň len zlomkom z toho, ako viete mediálne útočiť, lynčovať, likvidovať povesť človeka, vymazať jeho dôveryhodnosť, atď., atď., ak ide o človeka z druhého brehu. A k tomu vám stačí len mať iný názor, presnejšie nemať ten „správny.“
VTEDY nebolo vidieť ani počuť tú streľbu slepými?
LEBO to bude síce znieť ako vtip, ale nebotyčný výsmech morálke – lebo ten „značkár“ a „strelec““ ako BEZUHONNÁ osoba, beztrestne išiel študovať PRÁVO.
Počujete dobre?
Lebo toto nie sú NÁZORY, toto sú FAKTY.
TOTO je manipulačná prax. Typická pre mainstream. MLČAŤ tam, kde sa má hovoriť. A KVÍLIŤ tam, kde sa má mlčať. Presnejšie robiť advokátov tam, kde sa má žalovať. A žalovať tam, kde sa má hájiť.
PRETO – „POKRYTEC, z Aktualít, zo SME, z denníka N, z mimovládnych sídiel, z opozičných centrál, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata. S týmto pokrytectvom sa odzrkadľuje to, čo máš v srdci. (Mt7;4,5)
A neroň krokodílie slzy ani ty pokrytec, vidiaci len na jedno oko, to sebe a svojim vlastné. Lebo tie márnivé SLZY, ktoré sa stali farizejským fenoménom uplynulej doby, tie to nielenže nevyriešia, naopak, oni boli v konečnom dôsledku štítom „chránených zvierat“ a zároveň aj „podpultovým“ spúšťačom príčin aj dôsledkov toho, čoho sme boli na konci dňa svedkami v Handlovej…
LEBO to často využívané citové mimikri je rovnako falošné, ako je falošné od Bárdyovcov, Schutzovcov, Tódových vydávať FAKTY za názor. Ako je bezcharakterné vydávať pravdu, skutky, ktoré sa stali, za lož, a naopak.
Ako je už priam obludné prevrátiť v tomto štáte na hlavu všetko, čo nie je posvätené tam, za hranicami našich možností.
About the Author
Nuž ale keď sa naši populárni vedátori “náhodou” stretnú s niekým, kto by čosi vedel, porozumejú mu? objímu ho? príjímu ho? poklonia sa? naozaj sa hlboko a pravdivo zaujímajú? V článku mi chýbajú práve takého zásadné informácie.
Inak to bude i naďalej takto: https://www.youtube.com/watch?v=SF9GP4eSWJc
Prídu, popočúvajú a zas idú po svojom.