A to nejde tak, že špinu z neho zametieme pod koberec. Takto to v žiadnej domácnosti nemôže fungovať. Lebo bude väčšmi zamorovať dom a kaziť chuť v ňom bývať. A dobre, pokojne v ňom žiť.
Lebo čistota, pol života. A neplatí to iba pre ľudský organizmus. V plnej miere to platí aj pre celý spoločenský organizmus. Lebo princípy sú v oboch prípadoch rovnaké. Preto treba začať s poriadkom v ňom. Nie z výstrednosti, ani z pomsty. Z tohto princípu. Lebo sa budeme točiť (v špinavom) kruhu, z ktorého sa nebude dať vyjsť. Preto treba začať čistiť. Pre zdravie nás všetkých. A najmä pre tých, ktorí budú v dome bývať aj po nás.
Hovoríme o morálnom zdraví spoločnosti. O tom, ktoré predurčuje to fyzické. To, ktoré dospelo do patologického stavu vlastnou vinou. Každodenným špinením do vlastného hniezda. Podpaľovaním a dúchaním do pahreby. Hádzaním polien doň. Aj s nezodpovedným tolerovaním hádzania špiny na stôl s chlebom naším každodenným „hlavným hygienikom“ sediacim v Grasalkovičovom paláci.
Aby to došlo do (logického) stavu, keď každodenným pridávaním polien na oheň preskočil tento „dobrý sluha“ (v úlohe kriticky mysliacich príslušníkov domácnosti) na telo človeka, ktorý začal v tom našom dome upratovať. Aby sa dnes ten zlý pán (s úlohou zadržať ho v tomto úsilí, a nič na doterajšom stave nemeniť) postavil do role nezištného, dobromyseľného „hasiča“. Takto nie, priatelia poriadku.
TAKTO to nejde vyriešiť. Tak, že si sadneme k špinavému prestretému stolu a budeme pri ňom hovoriť, ako treba udržať oheň pod kontrolou. Takto nie.
A kto bude pri tom špinavom stole sedieť a mlátiť slamu o tom, ako udržať oheň pod kontrolou, ako ho zlikvidovať?
Včerajší (ne)regulárni zištní podpaľači, dnes preoblečení za „nezištných hasičov..? A pod taktovkou tej, ktorá sa tomu celé mesiace iba spokojne prizerala a robila ústavnú štafáž, ak už rovno, poctivo nepovieme, že tomu ohňu pridávala „kyslík“?
KDE bola včera tá dnešná „mediatorka“..? Prečo včera nezvolávala sedenie za stolom, keď oheň vrcholil?
O tom to celé je. Musí byť. O morálke. O vyčistení domu, teda o poriadku, ktorým sa musí začať ozdravný proces organizmu menom štát.
PRETO treba najprv začať od podlahy. A to nejde inak, ako NAJPRV začať s uprataním špiny pod stolom, pod tým, na ktorom sa má rokovať. A až potom si k nemu sadnúť s čistými rukami a s čistým štítom.
PRETO si treba naliať ešte jeden pohár (čistého) vína.
I.
Začnem tam, kde sme skončili v predchádzajúcom príhovore. Smutno-trpkou paralelou na pahrebu s „uhlíkmi“, na tie, na ktoré sa pravidelne a dlhodobo dúchalo námestiach aj na sociálnych sieťach. Na uhlíky, ktoré bolo treba VTEDY hasiť. Na „uhlíky“, ktoré mali rovnaký pôvod, rovnakú, progresívnu DNA. Uhlíky, ktoré mnohé z nich už mali silu už spomínaných „Molotovových kokteilov“, ktoré sa hádzali do verejného priestoru, aby oheň (pomsty“) vzbĺkol silou nenávisti do nich vloženej.
Najprv však dovoľte malý, vecný, racionálny predslov pred vyčistením stola. Bez nepatričných emócií, zato úprimne, ľudsky, s patričným pomenovaním podstaty tejto potreby. Tej, ktorá samotná – sama o sebe – vysvetľuje a dáva odpoveď na tú kľúčovú kauzálnu skutkovú podstatu dnešných dní. Predslov, adresovaný každému človeku s dobrými úmyslami, každému bez rozdielu svetonázorového a náboženského presvedčenia, každému kto má všetky zmysly v prevádzke, kto je mentálne schopný racionálne vnímať okolie okolo seba.
A ňou, tou podstatou je to videnie a počutie doterajšej neskutočne úpornej snahy progresívnych trúb a ich reproduktorov – vnútiť, dostať do krvného obehu bežného človeka na Slovensku „pravdu z toho správneho brehu“ o tom, že Smer na čele s Ficom a jeho vládou je „diabol, už zo samými s rohami na hlave“, že s jeho príchodom na úrad vlády prestane svietiť slnko, že TU, na Slovensku nastane peklo.
A spolu s ním sa na tejto vlne lynču viezli všetci tí, ktorí nešli s nimi. A čo je najpodstatnejšie predoslať, že to nie je subjektívne vyslovený NÁZOR. Lebo to, čo sa rozpútalo na Slovensku v 3 vlnách, pred prvými parlamentnými voľbami– a po 2-voch nasledujúcich – pre opozíciu prehraných voľbách – je skutočný, reálne odžitý, vyfabulovaný príbeh, ako vystrihnutý od Orwella.
MATRIX. Premyslene, obludne vyfabrikovaná účelová propaganda, ktorá nemá obdoby. Príbeh, ktorému sa dnes hovorí naratív o ZLU, ktoré treba zastaviť. ZASTAVIŤ za KAŽDÚ CENU. Dodnes nehanebne vedený a vysielaný všetkými možnými spôsobmi, formami a prostriedkami, slovom, písmom, obrazmi s rakvami a šibenicami „nálepkami“, označujúcimi ľudí s inými názormi z každého mediálneho zdroja, z každého živého verejného vystúpenia – za opice, paviánov, psychopatov, za zadubencov, za idiotov, za dezolátov, za dobytok, za svine, za mafiánov, za fašistov, za tupelá, za ruských trolov, putlerovcov, za LUZU, za SPODINU (však pani Vášáryová).
Stupňujúc ich frekvenciu, silu a účinok zo dňa na deň viac a viac, aby ľudia uverili. A ozaj len s malým prehnaním to už pripomínalo už hitlerovské Nemecko z konca 30-tych rokov, s krvilačnou propagandou pod vedením smutne známeho Goebbelsa. Propagandou so zjavnou zahraničnou provenienciou.
Propagandou, pri ktorej ide o to, aby sa tisíckrát opakovaná lož podávaná po kvapkách stala realitou. Až do tej miery, aby si ju osvojili bežní ľudia, ba už, aby ju ich najextrémnejší apoštoli začali aj násilne presadzovať.
Aby sa to doviedlo dôsledkov. Síce nie podľa litery, ale v duchu manuálu organizátorov poľovky na Fica, na Smer, na vládnu moc, ktorý k udalosti v Handlovej viedol.
A v tomto kontexte treba preto aj vnímať texty apoštolov-aktivistov, ktoré zapadajú tohto „manuálu“ ako šerbel na zadok. Volania, zvolávania, výroky, texty, ktoré už boli blízkym predobrazom toho, čo sa udialo v Handlovej. A čo treba ešte navrch vážne, veľmi vážne pripomenúť, to je fenomén zastieraného pokrytectva práve toho kľúčového podprahového 1.ústavného činiteľa. O týchto nehoráznych veciach vedieť a pritom zaryto mlčať. Ba ešte aj tomu rukou spoločnou a nerozdielnou napomôcť, vediac o tej jej „citlivosti a humánnosti“ len na jedno, to „správne“ oko a ucho, len keď išlo o tých zo „správneho brehu“. Doma i vonku.
Keď problémy vonku, v Rusku väzneného Navaľného a prenasledovanej Cichanovskej v Bieloruska jej ležali viac na srdci ako osud Juliana Assangeho, s hrozbou vydania do USA do väzenia, nehovoriac už o „miere (ne)angažovanosti“ vo veci osudov psychicky týraných právne nevinných ľudí v neľudských väzobných v podmienkach tu na Slovensku. Zato vieme o jej osobnej angažovanosti pri stíhaní členov NAKA.
Či počul niekto o jej záujme o zomrelého advokáta Krivošenka, ktorému aj podľa ombudsmanky nebola poskytnutá akútna zdravotnícka pomoc..? O pochybnom úmrtí generála Lučanského vo väzbe, o, v Belgicku na letisku o život pripraveného slovenského občana, Chovanca policajnými zložkami v priamom prenose..? Atď., atď.
PRETO na záver tohto predhovoru už len otázka. Majú títo (omylom som chcel napísať ľudia) Šimečkovci, títo Schutzovci, títo angažovaní z politických mimovládok právo verejne hovoriť o demokracii, o slobode, o právnom štáte, morálke?
Majú tieto „nemravné atrapy“ ešte právo beztrestne oslovovať a ovplyvňovať názory ľudí..? Majú ešte právo pôsobiť vo verejnom živote..? Majú ešte tú drzosť škodiť v mediálnom prostredí, či sa inak sa „ctihodne“ prezentovať vo verejnom priestore pod hlavičkou vážených to mimovládnych organizácií?
A propo, ruku na srdce, ešte raz. Na čo DNES to stretnutie, o čo ešte dnes na ňom má ísť?
Lebo ONI už dosiahli čo chceli, zastavili to personifikované Zlo za avizovanú KAŽDÚ CENU, po ktorom išli ako po údenom. Oni už vraj nechcú zvolávať zhromaždenia, veď nemajú v tejto etape ani prečo.
Lebo to dlhodobo organizované a presadzované „konečné riešenie“ o ktoré v tomto nehanebnom procese (ako jediné) išlo, dosiahli.
ONI už majú len a len jediný cieľ. Odkomunikovať na verejnosti to, čo sa stalo „so cťou“, bez straty kvetinky a „odkanalizovať“ do stratena. To je jediná úloha, o ktorú IM dnes ide. Pôjde.
A už aj ide. Veď ako inak chápať už novo pripravenú mantru predloženú verejnosti. Udičku s červíkom pre ľudí bez rybárskeho lístka – osobitne o príčinách atentátu, osobitne o jeho motívoch.
Keď FOTKU z námestí, z protestov podpaľačov, kde strelec, zabiják, ICH prívrženec, stojí pri transparente s nápisom KONIEC FICA – nejde vymazať. Keď – preto – treba „nášmu človeku“ zmazať túto žalujúcu nálepku. Keď treba z neho vyrobiť na mieru prívrženca Slovenských brancov. V nehanebnej snahe vysnoriť v životopise ICH človeka údaj „spred 100 rokov“, aby zviedli pozornosť iným smerom. Aby jednou ranou zabili 2 muchy naraz. Vediac o ňom veľmi dobre, úmyselne prekrývajúc, že tento strelec je už dlhodobo progresívny „plnokrvník“.
Keď takéto mravné črevy, Miro Kern a Tomáš Čorej (ako inak, zo stoky, z Denníka N) do pár hodín po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica vyrobili „kanalizačnú výpusť“ s úmyslom odsmerovať tie ľudské exkrementy do verejnej siete.
iež za každú cenu. Lebo vtedy, za nebohej bielej sa stretával s brancami. Nuž ale prečo na rovnako potom nevyťahujú na svetlo božie ten skokový obrat dnešnej „1. dámy“, Rizmana z dávneho VČERA, keď sa priväzoval reťazami na protest proti výstavbe atómovej elektrárne, ktorú DNES tak ostentatívne vzali na milosť..? To už nehrá niekomu do karát?
A pokiaľ ide o tie motívy atentátu, aj tu už majú svoju „kanalizačnú verziu“. Lebo pravdaže Blaha a vládni politici, zo Smeru zvlášť to spôsobili. Aby tomu dal už „svinskú korunu“ vraj politológ, Sekerák (a to ešte obrazovke RTVS) – keď zasurmil, že je PRINAJMENŠOM ROVAKO odsúdenia hodné – ako ten čin, ten atentát, ktorý sa dnes stal – je o. i. vyhlasovanie politickej vojny. Nuž aj vám sa chce, opäť raz to, však viete čo?
S poslednou otázkou – KAM chcú až zájsť..? A s poslednou odpoveďou – preto treba najprv vyčistiť stôl od toľkej neokrôchanej špiny. Lebo inak sa nepohneme z miesta. A mravne sa neuzdraví organizmus menom štát, ani tí, ktorí v ňom žijú. Tí, o ktorých ide v prvom rade. Tí, ktorí by v ňom chceli žiť v bezpečí a v pokoji.