(Rhoda Wilsonová, Expose News) V snahe, aby digitálne meny centrálnej banky zneli vľúdne, ich zástancovia opakovane používajú slovo „finančná inklúzia“.

Snažia sa nás presvedčiť, že svet potrebuje CBDC meny, aby sa aj tí, ktorí dnes „nemajú bankový účet“, mohli zapojiť do digitálnej ekonomiky bez toho, aby ten bankový účet potrebovali.

„To je, samozrejme, absurdné,“ píše David McGrogan.

„Ľudia, ktorí sú dnes finančne vylúčení, sú v tejto pozícii buď preto, že chcú byť vylúčení, alebo – čo je pravdepodobnejšie – preto, že nemajú na výber. CBDC mena nie je liekom na žiadnu z týchto vecí. V skutočnosti je to recept na prehĺbenie finančného vylúčenia.“

Centrálne banky sa pochopiteľne obávajú toho, že ľudia, ktorí uprednostňujú používanie fyzickej hotovosti, môžu zostať mimo systém.“ – Nadácia Digital Pound Foundation

Centrálni bankári nie sú príliš známi tým, že by vynikali znalosťami ľudskej psychológie. Keď si človek prečíta, aké dokumenty publikujú, skôr nadobudne dojem, že ich napísala rasa mimozemšťanov (sú centrálni bankári z Marsu alebo Venuše?), ktorí sa snažia presne zistiť, čo ľudí motivuje.

Najzreteľnejšie to vidno v argumentoch, ktoré majú tendenciu uvádzať pri obhajobe svojej novej nablýskanej hračky – digitálnej meny centrálnej banky alebo CBDC.

Títo ľudia v žiadnom prípade nie sú hlupáci a vedia rozoznať, že pretlačanie CBDC pozemšťanom – hoci to zvyknú vyjadrovať v mútnom jazyku „získania dôvery verejnosti“ – bude ťažké. Obyčajní ľudia CBDC otvorene nechcú a nadšenci CBDC si to bolestne uvedomujú.

Je však znakom doby, že to, čo bežní ľudia chcú alebo nechcú, sa vo všeobecnosti nepovažuje za relevantný faktor pri rozhodovaní v politike. To, čo chce nejaký technokrat, je už z definície dobré, pretože je to produkt jeho odbornosti. Jediná relevantná otázka, ktorú si treba položiť, je, ako by mala prebiehať implementácia.

Keďže sa predpokladá, že implementácia CBDC si vyžiada široké používanie verejnosťou, ľudia budú donútení to prijať. Preto v dokumentoch o CBDC vidíme kladený veľký dôraz na otázku, ako prehováranie, štuchanie, presviedčanie, oklamanie alebo donútenie ľudí k adopcii CBDC – a že to, samozrejme, v konečnom dôsledku bude v ich najlepšom záujme.

Fráza, ktorá sa v tomto diskurze stále opakuje, je preto „finančná inklúzia“. Pointa sa kladie na to, že na svete existuje veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú bankový účet alebo, ktorí v súčasnosti používajú hotovosť, čo vedie k ich vylúčeniu z finančného systému ako celku.

Pomery sa samozrejme v jednotlivých krajinách líšia. Pre Veľkú Britániu existujú rôzne čísla, no Úrad pre finančné hospodárenie odhaduje, že „vylúčených“ je približne 3,9 milióna dospelých. Bolo by preto dobré, aby sa títo ľudia „zahrnuli“, znie zdôvodnenie. No a nie je CBDC skvelým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa?

Uvádzajú, že:

„Digitálna libra by mohla poskytnúť bezpečný a dostupný spôsob platby jednotlivcom, ktorí nemajú prístup k tradičným bankovým službám. Mohlo by to umožniť viac ľuďom zapojiť sa do digitálnej ekonomiky bez bankového účtu.“

To je, samozrejme, absurdné. Dúfam, že chápete, prečo je to absurdné, ale aby som to vysvetlil: ľudia, ktorí sú finančne vylúčení, sú v tejto pozícii buď preto, že chcú byť vylúčení (nedôverujú finančnému systému), alebo – čo je pravdepodobnejšie – preto, že nemajú výber (kvôli tomu, kde žijú, kvôli chudobe, kvôli exekúcii, kvôli nedostatku mentálnych kapacít a podobne).

CBDC nie je liekom na žiadnu z týchto vecí. V skutočnosti je to recept na prehĺbenie finančného vylúčenia, ako poznamenala Snemovňa lordov Veľkej Británie vo svojej všeobecne vynikajúcej správe na túto tému, keď uviedli:

„CBDC by mohlo zvýšiť finančné vylúčenie, najmä pre ľudí v súčasnosti závislých od fyzickej hotovosti, v dôsledku neschopnosti alebo neochoty využívať digitálne služby.“

Ešte jasnejšie povedané, ak niekto dnes v roku 2024 nie je schopný alebo ochotný využívať bankový účet alebo robiť digitálne (bezhotovostné) platby za veci, ako ochotný bude uložiť to málo bohatstva, ktoré má, v úplne nevyskúšanej digitálnej mene, ktorá existuje iba online a s ktorou je možné obchodovať iba v hlavnej účtovnej knihe centrálnej banky? Je dosť nepravdepodobné, že by sa na to dal.

Toto všetko je zrejmé. A seriózni zástancovia CBDC tomu rozumejú dokonalo. To je dôvod, prečo majú tendenciu netvrdiť, že finančná inclúzia je výhodou sama osebe. Namiesto toho hovoria veci ako „aby CBDC mena zvýšila finančnú inklúziu, musí riešiť príčiny vylúčenia… a preto bude potrebné ju začleniť do širšieho súboru reforiem“.

Ide o to, že CBDC má byť dáždnik, pod ktorým sa zázračne nejako vyriešia problémy finančného vylúčenia. Ako hovorí Digital Pound Foundation:

„Pri zavádzaní digitálnej libry bude potrebné prijať opatrenia na podporu tých, ktorí sú dnes silne závislí na hotovosti. Patrí medzi ne umožnenie prístupu k infraštruktúre digitálnych peňazí, offline možnosti a vzdelávanie používateľov.“

Prečo však veci ako „umožnenie prístupu k infraštruktúre digitálnych peňazí, offline schopnostiam a vzdelávaniu používateľov“ sa teraz nepoužívajú na podporu finančnej inklúzie v staromódnom zmysle a čo bude iné pri CBDC, nikdy nebolo objasnené.

Ak máme možnosť konať na zlepšenie finančnej inklúzie/začlenenia ľudí a ak sme presvedčení, že je to dobrá vec… tak to robme aj teraz. Prečo čakáme na vynález CBDC?

Pravda je, samozrejme, taká, že zvyšovanie „finančného začlenenia“ je hlúposť. Znie to pekne. Nadšenci to spomínajú ako výhodu CBDC, pretože vďaka tomu sa ich projekt javí ako neškodný a pretože si uvedomujú, že reči o menovej politike, „programovateľnej mene“ a negatívnych úrokových sadzbách dávajú obyčajným ľuďom zimomriavky.

Ak sa tvrdí, že CBDC bude dobré pre malé staré dámy v zaostalých vidieckych komunitách alebo pre ľudí pracujúcich v zúfalej chudobe v Malawi či na Madagaskare, je to istý spôsob, ako z CBDC zoškrabať časť bezútešného autoritárskeho nánosu, ktorým sa celý projekt vyznačuje.

Je to síce nezmysel, ale je to nejasne vierohodne znejúci nezmysel, ktorý má na prvý pohľad príjemný nádych. A to je všetko.

Aby som sa však vrátil k psychológii (a človek nemusí byť Sigmund Freud, aby si to všimol), frekvencia používania frázy „finančná inklúzia“ v dokumentoch o CBDC je vlastne také malé „znamenie“.

V skutočnosti je v použití tejto frázy podtext, ktorý sa prakticky stáva supertextom: posadnutosť „finančnou inklúziou“ sa zdá byť skutočne prejavom počiatočnej, podvedomej túžby „zahrnúť“ do systému CBDC všetky transakcie, a teda aj všetko bohatstvo národa – vrátane posledného centu disponibilného príjmu a nákup každého človeka, ktoré budú bezpečne vykonané a zaznamenané v centrálnej účtovnej knihe.

(A v konečnom dôsledku nikto nebude „ponechaný vonku v chlade“, aby sa hrabal so svojimi zlými, špinavými útržkami papiera a špinavými, znehodnotenými mincami.)

Myslím si, že toto nie je to, ako si nadšenci CBDC predstavujú svoj projekt – majú tendenciu opisovať len výhody tejto novej formy meny, ktorá spočíva v jej „rozmanitosti“ a „odolnosti“ , nehovoriac o možnosti výberu:

„Nebolo by spravodlivé, aby ľudia mali na výber digitálnu formu peňazí podporovanú vládou, ak si ju želajú?“

Ale napriek tomu úplná „finančná inklúzia“ v zmysle, ktorý som opísal, s každým finančným rozhodnutím každého jedného človeka zahrnutým do hlavnej účtovnej knihy centrálnej banky, je jednoznačne trajektóriou, na ktorej sa títo ľudia pohybujú, či už si to uvedomujú alebo nie. A to by nás malo len ťažko prekvapiť.

Aké napokon bolo Keynesovo (praotec modernej ekonómie) zdôvodnenie existencie a úlohy centrálnej banky? Uviedol nasledovné:

„Domnievam sa, že liek na ekonomické zlo treba sčasti hľadať v zámernej kontrole meny a úverov centrálnou inštitúciou a sčasti v zhromažďovaní a šírení veľkého rozsahu údajov týkajúcich sa obchodnej situácie… A verím, že je potrebný nejaký koordinovaný akt inteligentného úsudku, pokiaľ ide o rozsah, v ktorom je žiaduce, aby komunita ako celok šetrila…“

Kontrola meny a úverov, zhromažďovanie a šírenie údajov „vo veľkom meradle“ a kontrola nad rozsahom, v akom môžu ľudia sporiť – teda čím viac „finančnej inklúzie“ (samozrejme, čím viac financií ľudí sú „zahrnuté“ v hlavnej účtovnej knihe centrálnej banky pre CBDC), tým lepšie.

Každý tyran chce byť pre svoje obyvateľstvo nepostrádateľný

Bez toho, že by som chcel tento bod podrobne rozoberať, filozofické odôvodnenie CBDC meny je tiež jasné.

Ak si má tyran zachovať lojalitu obyvateľstva, potom ho ľud musí vnímať ako nevyhnutného. A aký je dokonalejší spôsob javiť sa ako nevyhnutný, než byť samotným základom, na ktorom sa uskutočňujú všetky transakcie a vymieňajú sa aktíva?

Ostáva už len určiť prostriedky, ktorými sa uskutoční „finančná inklúzia“ v tomto širšom zmysle zahrnutia finančných rozhodnutí každého občana do hlavnej účtovnej knihy.

Ako silno budeme postrčení do prijatia našej „priateľskej“ miestnej CBDC meny? A ako silno budeme donútení?

Nápovedu pre čitateľov z Veľkej Británie (a niečo, o čom vám časom napíšem viac) nájdete na strane 45 nedávnej reakcie centrálnej banky Bank of England a ministerstva financií na veľmi rozsiahly konzultačný dokument, ktorý vydali v roku 2023:

„Viacerí respondenti z akademickej obce, odvetvia platobného softvéru a mimovládnych organizácií si predstavovali príklady použitia G2P (čo znamená „od vlády k osobe“), ako napríklad:

  • štátne dotácie (sociálne dávky)
  • stimulačné výplaty
  • platby dôchodkov
  • pomocné platby počas prírodných katastrof, napríklad platby súvisiace s covidom
  • schéma Support for Gift Aid (podpora nenávratnej pomoci), ktorá umožňuje charitatívnym organizáciám zvýšiť hodnotu darov vrátením dane zaplatenej z daru

Malý počet respondentov poznamenal, že používanie digitálnej libry vládou na platby G2P by mohlo podporiť pocit dôvery a podporiť jej prijatie u obyvateľstva.“

Áno, vládne dotácie (čítaj: vyplácanie sociálnych dávok) a dôchodkové platby vyplácané povinne v digitálnych librách, aby „podporili pocit dôvery a prijatia“. Dávajte si preto pozor na tú malú frázu „G2P“ – skôr mám podozrenie, že má pred sebou dlhú budúcnosť.

O autorovi

David McGrogan je britský právnik a spisovateľ. Má doktorát z práva na Univerzite v Liverpoole a v súčasnosti je docentom práva na Northumbrijskej právnickej fakulte. Publikuje články na stránke Substack s názvom „Novinky z Uncibalu“, ktoré môžete odoberať a sledovať TU.

Autor: Rhoda Wilsonová, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net

By ARCHA

Secured By miniOrange