O tých, ktorí zradili seba, svoje presvedčenie, najmä však svojich veriacich. Tých, ktorí ich dostali na politické výslnie...
titulná fotografia: Farárka Polcková
A ako v správnej zápletke je dobré a správne predoslať čitateľovi vopred pointu „príbehu“, o ktorom bude dnes reč. Príznačnou otázkou: Uzatvorili novodobí Judáši s dnešnými jakobínmi neviazané spolužitie? Alebo ide v ich prípade len o (..) prostý politický OBCHOD?
Presnejšie: Uzatvorili kolaboranti dnešného, už „bez-kresťanského“ hnutia s Progresívnym Slovenskom (ne)“registrované partnerstvo“ alebo sa ich pričinením stalo iba ovládanou „dcérskou spoločnosťou“ PS? Lebo kresťanská MORÁLKA pri oboch škaredých alternatívach ide bokom...
I.
Bezprostredne a ešte aj dlhšie potom, čo „socík“ na Slovensku ukončil svoju púť to bolo KRESŤANSKO-demokratické hnutie (KDH), s ktorým sa dala spájať viera, nádej, niečo ako „očistná tretia cesta“ v politike. A dnes..? Už iba hodnotovo vyprázdnené „ibahnutie“, správajúce sa na verejnej scéne ako voľný radikál, pohybujúci sa po tele spoločenského organizmu od mantinelu k mantinelu. Pripomenúc mu opäť raz taliansky vzťah k PS – ešte „včera“ bolo to agresívne Progresívne Slovensko pre hnutie „pliaga“ a „dnes“ blízky stranícky a nevieme ešte aký blízky partner.
Hovoriac v prípade hnutia o subjekte, ktoré malo ešte „včera“ vo svojom portfóliu pokoj a dobro, a pritom dodnes spoločne s PS a SaS vyvolávalo verejné nepokoje, a na tribúnach pri (spolufinancovaných) protivládnych protestoch podporovalo a tolerovalo pro-korčokovské manifesty a proti-pellegrinovské „pogromy“ v jednom.
A už len toto musí bežnému veriacemu človeku dvíhať žalúdok, a emočne labilnejším veriacich ľuďom aj žlč. Tú, ktorá v túto sobotu už pretiekla aj oklamaným veriacim.
A pritom je to len vrchol ľadovca, pod ktorým je treba nájsť ten, dnes nečitateľný a nepochopiteľný motív konania tohto súčasného politického „mačkopsa“ na scéne, ktorý viedol a čoraz nehanebnejšie vedie kresťanov na Slovensku z ustáleného konzervatívneho prostredia do slepej uličky. Presnejšie, do jednosmernej hodnotovej uličky. S trochou nadsadenia, do pekla, do ktorého tzv. progresívnej komunite na Slovensku dláždia nevídaným spôsobom schody dnešní „reformátori“ hnutia.
A tomto kontexte je tragédiou to, že z kresťansko-demokratického hnutia, ktoré malo ambíciu byť „Petrom“ na politickej scéne, sa stal neukotvený „Matovič“ v prevedení dnešného „bezpohlavného“ politického združenia. Ďalší chorý prvok v politike, ktorý bohapusto rozvracia to najdôležitejšie hodnotové spojivo medzi ľuďmi, a nielen tými veriacimi – pokoj a dôveru. Tieto vzácne, krehké entity, ktoré bolo treba chrániť ako v hlave a nie im púšťať žilou, verejne, ako to dnes robia „reformní“ kolaboranti z toho hnutia na dennej báze.
Striedajúc sa pritom na obrazovke ako figúry na orloji, aby každý svojou trochou do mlyna „podkúril“ vláde. Aby priložil na oheň (nenávisti) a občianskeho odporu voči všetkému, s čím vláda príde. Na čele s (už) starou známou Holíkovou, šéfky klubu hnutia v Národnej rade SR, tej „odborníčky na fšetko“, ktorá kope do novej vlády od „Silvestrovskej noci“, od negácie vládneho programu – až po súčasnú negáciu zámeru prijať zákon o mimovládnych organizáciách, mimochodom slovenskú verziu amerického FARA, zákona o zahraničných agentoch.
Na čele s tou, ktorá v priamom prenose – stojaca počas volebnej noci na pódiu s Korčokom – stratila posledné zvyšky cti a rešpektu k všetkému, čo má kresťansko-demokratické hnutie v poslaní, KRESŤANSKÚ morálku založenú na úcte k životu a rodine. Stojaca tam ako „progresívna podpera“, verejne tým manifestujúc hodnoty, ktoré idú v protismere hodnotám pre kresťanov nosných. Lebo táto farizejská figúra dobre vie, že figúra porazeného kandidáta je prototyp ich opaku.
Či podpora zákona o registrovaných partnerstvách, a či tolerovanie bezbrehého prístupu k potratom, ktorá patrí do nosnej hodnotovej výbavy Korčoka, patrí už najnovšie aj do portfólia tohto hnutia..? Smutné, trápne, dehonestujúce tým načisto všetko, s čím sa hnutie môže principiálne odlíšiť od hodnôt vlastných progresívnym jakobínom.
A ten televízny orloj sa žiaľ nezastavil len pri tejto figúre. Presnejšie, ten na 3,5 roka načisto zastavený mechanizmus pre „figúry“ bývalej opozície, pre tú dnešnú zázračne sfunkčnel. Aby ponúkal v tom v tom meniacom sa televíznom okne ďalšie a ďalšie „tváre“. Horeckého, bývalého ministra školstva, Stachuru, bývalého poradcu Hegera pre oblasť zdravotníctva, Čaučíka, a najnovšie Škripeka, aby každý z nich priložil občas na oheň. Aby nevyhaslo.
A triasla sa zem, keď si išiel posledne menovaný „nohy zlomiť“ za podporu Korčoka, keď Čaučík sa „bezoztyšne“, bez hany a pocitu viny postaví v mene „ibahnutia“ proti slovenskému FARA, vediac, musiac vedieť, že nejde v ňom o tie poctivé, želané mimovládky so všeobecno-prospešným portfóliom, ale že ide o (finančný ) dohľad štátu nad POLITICKÝMI mimovládnymi organizáciami, financovanými zo zahraničia, regulárne – neregulárne plniace úlohy transformátora myšlienok a potrieb svojich donorov. Tie, ktoré už na Slovensku fungujú ako chobotnica, presadzujúca už rafinovane skryte „progresívne hodnoty“ na všetkých úrovniach štátu. O to viac, vediac, že ide o neprípustný lobing, ktorý na Slovensku, na rozdiel od zahraničia, nemá žiadnu právnu reguláciu, hoci práve on zásadne (skryto) ovplyvňuje tvorbu verejnej politiky.
A tak – až sa pýta – tak z hĺbky duše, spýtať sa tieto prednastavené, iba meniace sa figúry v televíznom okne, majúce tam už vyárendované miesto, s úlohou kopnúť si na každú smeť prichádzajúcu z toho druhého brehu :
Nuž a kde ste trčali za celé 3,5 roka :
- keď sloboda slova a prejavu nemali miesto na tom pomyselnom orloji; pamätáte si tú revolúciu s lynčom v RTVS, len za krátku „epizódnu“ účasť otca spolu-zakladateľa KDH, pána Čarnogurského na televíznej obrazovke..?
- keď sa robil zo Slovenska, z ľudskej spolupatričnosti v ňom, trhací kalendár,
- keď všetci s iným názorom boli – čoby „dezoláti“ – nálepkovaní a vystavovaní občianskemu ponižovaniu, mediálnemu lynčovaniu, atď..
- keď ľudí naháňali ako „dobytok na porážku“ na kontraproduktívne „národné“ zhlukovanie sa a na klinické skúšky (v 3.štádiu) na ľuďoch s experimentálnou látkou (regulárne nepovolenou oprávneným orgánom, EK), s klamlivým heslom „vakcína je sloboda“, a trestaním za neuposlúchnutie,
- keď boli rodičia s deťmi proti zdravému rozumu vyháňané z parkov,
- keď v rozpore s Dohovorom o ľudských právach bránili účasti na bohoslužbách,
- keď bezbranní, osirelí, doma zatvorení ľudia plakali do vankúšov,
- keď ekonomika krvácala,
a keď sa s bežnými ľuďmi zachádzalo suma sumárum ako s bezbrannými ovcami?
Prečo ste vtedy ČUŠALI? A prečo teraz nedržíte tie svoje tlampače pod kontrolou?
A čo je dnes ešte zákernejšie od tohto novodobého „nekresťanského“ vedenia – to je mravná spoluzodpovednosť za (verejné) podnecovanie spodných pudov neinformovaných, najmä mladých ľudí. S cieľom mobilizovať ich v záujme zvrátenia výsledkov legitímnych, demokratických volieb, a pritom niesť na tom aj fin.spoluúčasť.
A to je dvojnásobne špinavé od hnutia, ktoré pošliapava svoje krédo, ktoré by malo mať vytesané na portály ústredia hnutia. „Pax et bonum.“
A toto je cesta, ktorá veľmi pripomína pyramídovú hru. Podobnú tej, ktorú v hnutí rozohral pred časom iný hráč, iný stranícky dobrodruh, „politická kukučka“, ktorá dnes – bez mihnutia oka a bez mravnej, hodnotovej integrity – čerí hladinu politických vôd na opačnej straníckej platforme. Je to náhoda?
Lebo tie hodnotové siločiary sú rovnaké. Vtedy, za Hlinu, ako aj dnes za Majerského. S rovnakým východiskom, a nepochybne aj s rovnakým koncom, ako vtedy. S rovnakými dôsledkami, ktoré na konci cesty, aj tých dnešných „putujúcich kolaborantov“ povedú k rovnakému krachu, ako to pri pyramídových hrách chodí.
Len dočasu, dokedy sa vyčerpá potenciál vstupného vkladu do hry novými (veriacimi) hráčmi. A len dovtedy, dokedy ich neprekuknú tí, na vrub ktorých to, s odstupom času, dopadá najviac. A nehovorím(e) pritom iba o dnešnej rozvrátenej ekonomike.
Požičiam si v tejto súvislosti aktuálne vyjadrenie jedného poslanca.
„Je zábavné sledovať takého Škripeka, ktorý ešte nedávno chcel zákonom zakazovať nahotinky v časopisoch ako vehemetne podporuje progresívca Korčoka, či veľkého bojovníka za život Čaučíka ako si podáva ruku s tými, ktorí potrat považujú za základné ľudské právo a chcú ho dostať do Ústavy SR.
Polcková je pravidelná účastníčka na Pride, kde aj vystúpila a povedala, že “Ježiš by dnes mohol prísť ako gay”. Jej postoj k potratom, …, keď sprísňovanie potratov “vníma ako popretie práva ženy a jej slobody rozhodovať sa”. A asi už nikoho neprekvapí, že farárka Polcková organizovala priamo v kostole LGBTI konferenciu“.
Koniec trefnej citácie. Ale aj slov, ktoré by vyjadrili to nebotyčné mrhanie dôverou veriacich ľudí, to bigotné nivočenie úcty a rešpektu k tradičným hodnotám, ktoré nejde vymeniť ako „špinavé prádlo“ – za nové, trendové, progresívne.
POČUJETE ozvenu zdola tých, ktorým sa táto márnivosť vedenia „ibahnutia“ bridí?
A ozajstnou čerešňou navrch týchto „zdivočených mravov“ je, keď hnutie podporu Korčokovi nepríčetne odôvodňovalo aj tým, že práve on:
- “JE ZÁRUKOU HODNÔT, KTORÉ HNUTIE REPREZENTUJE”
Vediac, musiac vedieť pritom, že tento farizej na poslednú chvíľu sľúbil, poprel a odvolal všetko, čo mu kazilo ľudský imidž, ktorý celý svoj produktívny život – o preň „bezvýznamného“, obyčajného človeka – ani nezakopol, ktorý na Slovensko chodil iba ako na dovolenku, ktorý sa o vlastenectvo ani nešuchol, aby sa zrazu, z večera na ráno stal z neho ľudomil, obranca všetkých „chudobných“, aby farizejsky mával slovenskou zástavou na Bradle, až sa musel Štefánik obracať pod Mohylou. Už chýbalo iba volanie po mierových rokovaniach na UA. Lebo na poslednú chvíľu otočil aj pri práve veta.
Zbohom rodina. Lebo od tej(to) chvíle prestalo svietiť v našom spoločnom dome. VODA sa nelogicky pomiešala s OHŇOM. A táto „smrteľná“ kombinácia nemôže priniesť nič iné ako – fatálnu poruchu, SKRAT VEDENIA, ktoré už nejde opraviť. Iba vymeniť. Lebo práve v tejto chvíli/v tomto čase už dohárajú aj všetky rozvodné káble v ňom.
Preto máme pre takýchto falošných hráčov z hnutia, ktorí zradili „svätú vec“, odkaz:
Nasledujte svojho biblického „predchodcu“, Judáša. S poukazom naparalelu s inou, hoci z iných dôvodov nezabudnuteľnou postavou dejín, Pilátom.Obaja síce ukázali svoju ľudskú slabosť, zato obe kontroverzné postavy dejín zanechali na konci dňa inšpiratívne poučenie, schopnosť nevopchať hlavu do piesku, ale niesť za svoje činy zodpovednosť. V prvom prípade právnu, v druhom mravnú.
Preto je, kolaboranti, hazardujúci s dôverou veriacich, dôvod pripomenúť ju aj vám. Lebo „bez zbožnosti, slušnosti, tolerancie a vzájomného dialógu nemôže existovať demokracia“. A vedzte, že „prvým svetským prikázaním“ je kresťanské a slušné tolerovať výsledky parlamentných volieb, a nie „bezbožne, bez tolerancie a bez vzájomného dialógu s vládou“ správať sa opačne, bezzásadovo, a pritom na cudzí účet.
V tomto zmysle si pletiete demokraciu s niečím iným, rovnako, ako tí demonštrujúci v Prahe, ktorým kardinál Duka adresoval vyššie citované slová za nezodpovedné konanie, v princípe rovnaké, akým sa prezentujete od parlamentných volieb aj vy.
Preto si vezmite príklad z histórie. Politicky.
Alebo aspoň dajte na slová rešpektovanej náboženskej autority, kardinála. Ľudsky.
LEBO pohár trpezlivosti (s vami) už pretiekol. A ostatné „ľudové referendum“, ktoré práve prebehlo – (aj) vám tým vystavilo rovnaký účet. Len ho treba vedieť poctivo čítať.
Doličná príloha:
„Farebná“ fotodokumentáciu garantky „reformovaných hodnôt“ dnešného vedenia „ibahnutia“.