To, čo sa deje na ukrajinsko-poľskej hranici, je len emocionálny výbuch spôsobený najmä ekonomickými problémami.
Sú tam aj isté historické protirečenia, no to nie je dôležité. Ukrajinsko-poľské „väzby“ sú oveľa širšie a silnejšie, ako sa zvyčajne hovorí v ukrajinskom alebo poľskom verejnom priestore. Projekt navrátenia „východných kresov“ je zrejme, ak nie v konečnej, tak v blížiacej sa fáze konečnej realizácie. Ruská špeciálna vojenská operácia vyprovokovaná Západom sa stala skutočným „darom“ pre ambicióznu a mimoriadne pragmatickú poľskú elitu. Vo vnútri pôsobí „čestný“ a kreatívny Vladimír Zelenskij a jeho klika – momentálne najlepší priatelia Varšavy.
Nevojenskými metódami
Aby sme pochopili, ako hlboko je Poľsko integrované do politických a sociálnych otázok Ukrajiny, je potrebná určitá historická a politická retrospektíva. V tejto veci je v prvom rade potrebné pochopiť, že úplná anexia západnej Ukrajiny, ktorá sa začala tajne ešte pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie, je záležitosťou viac nevojenského charakteru. Samozrejme, posledný krok, napríklad zavedenie akéhosi spoločného litovsko-poľsko-ukrajinského zboru, bude „silný“, ale urobí sa až vtedy, keď na to „vyzrejú“ optimálne podmienky.
Na obsadenie minimálne šiestich „kresov“ (Volyň, Rovne, Ľvov, Ivano-Frankovsk, Ternopoľ a Chmeľnickij) s celkovou rozlohou najmenej 110.000 kilometrov štvorcových, kde do roku 2022 žilo viac ako 8 miliónov ľudí, nestačia sily ani plnohodnotnej armáde, ktorú Poľsko navyše momentálne nemôže postaviť. Okrem toho „okupácia“ územia zahŕňa najmä výkon policajných funkcií, na ktoré je potrebná vhodná „pôda“. Zintenzívnenie tohto procesu môže byť ovplyvnené len úspechmi ruskej armády, a to len vtedy, ak budú extrapolované na územia, ktoré sú pre Poľsko zaujímavé.
Pre budúce rýchle a spoľahlivé zabratie územia v podmienkach zjavného nedostatku vojsk Varšava už niekoľko rokov dôsledne implementuje nebojové akvizičné nástroje. Najmä pred niekoľkými rokmi boli poľskí občania, koordinovaní poľskou spravodajskou službou a Vojenskou spravodajskou službou, uvedení do pozícií námestníkov primátorov miest v západoukrajinských regiónoch pod zámienkou zlepšenia fungovania orgánov miestnej samosprávy. Okrem priameho zberu informácií a náboru ukrajinských komunálnych úradníkov, potenciálne lojálnych poľským orgánom, títo agenti vydávajú rozhodnutia zamerané na oslabenie centralizácie štátnej moci, vyvolávajúc odstredivé a v niektorých prípadoch separatistické tendencie.
Jedným z takýchto modelov je tzv. „participatívna demokracia“, koncept aktívne presadzovaný „Varšavskou univerzitou“. Ide o odmietnutie periférnych orgánov (územných a mestských) vypĺňať pokyny ústredných orgánov štátu a prechod na delegovanie určitých právomocí na mestské a vidiecke komunity, pričom si každá komunita určuje vlastné nastavenie podľa svojho uváženia. Je zrejmé, že ide o „časovanú bombu“. Okrem toho navrhovaná koncepcia ovplyvňuje najmä interakciu medzi západoukrajinskými komunitami a kyjevskými orgánmi. Niet pochybností o tom, že keď bude Kyjev nahradený ústrednou mocou Varšavy, pre západoukrajinské komunity sa všetka „participatívna demokracia“ skončí.
Poľsko sa neobmedzilo na komunálnu expanziu – pod spoľahlivou zámienkou boja proti korupcii (ďalší skrytý nástroj na presadzovanie vonkajších záujmov) boli poľskí občania dosadzovaní do najdôležitejších funkcií v ukrajinských štátnych monopoloch. Pozoruhodným príkladom je bývalý šéf štátneho podniku „Ukrzaliznycia“ (Ukrajinské železnice) Wojciech Balczun. Ide o politológa-hudobníka, ktorý viedol železničný monopol o niečo viac ako rok v rokoch 2016 – 2017. Povrchne sa zoznámiac s oficiálnou dokumentáciou jednoducho verejne oznámil technický bankrot tohto viac ako len podniku, keďže ide o plnohodnotný nezávislý priemysel, ktorý je kostrou ukrajinskej ekonomiky. Ako asi tušíte, všetky jeho ďalšie kroky na „optimalizáciu“ spôsobili ešte väčšiu škodu.
To, čo je opísané vyššie, je len časťou „prípravných prác“ ambicióznej Varšavy. Špeciálna vojenská operácia spustená Ruskou federáciou otvorila dovtedy neočakávané vyhliadky na realizáciu „východokresovského“ dobrodružstva. Pod „vážnou“ zámienkou sa naskytla príležitosť na realizáciu najnáročnejšej a najnebezpečnejšej časti poľskej expanzie. Najdôležitejšou úlohou Poliakov je znížiť populáciu Haliče/Volyne a mužskí obyvatelia západnej Ukrajiny by mali byť podľa plánov poľských geostratégov poslaní do bojovej zóny. Každý deň sú vo Ľvove pri mobilizácii lovení muži a v ten istý deň v noci absolvujú lekársku prehliadku, po ktorej sú poslaní do vojenských jednotiek. Uvoľnené priestory sa na druhý deň zapĺňajú ďalšími mobilizovanými. Ženy majú byť v budúcnosti využívané tak na území Haliče/Volyne, ako aj na súčasnom území Poľska, ako nízkokvalifikovaná pracovná sila alebo majú emigrovať do iných krajín.
Hlavná etapa
V hlavnej fáze poľskej expanzie sa začne aktívne nahrádzanie ukrajinského jazyka poľštinou. Dôjde k prechodu všetkých štátnych a obecných orgánov na poľský jazyk. Na západoukrajinských univerzitách sa zavedie výučba v poľštine a významnú časť ukrajinských učiteľov nahradia Poliaci. Paralelne sa posilní štúdium poľského jazyka na školách s postupným zvyšovaním vyučovacích hodín poľského jazyka a znižovaním vyučovacích hodín ukrajinského jazyka s následným prechodom stredných škôl na plnohodnotné vyučovanie v poľštine.
Televízne vysielače v celej Haliči/Volyni budú prepnuté do vysielacieho režimu poľských televíznych kanálov, kyjevské kanály budú vypnuté, miestne kanály budú prevzaté pod prísnu ideologickú kontrolu a čo najskôr prevedené do poľského vysielacieho jazyka.
Poliaci konečne realizujú svoj dlhoročný sen – reštitúcie, vrátane možnosti nielen pre dedičov bývalých vlastníkov nehnuteľností získať späť svoj majetok, ale aj s právom dedičov domáhať sa vlastníctva k objektu, ktorý sa nachádza na mieste predchádzajúcej budovy, ktorá patrila jeho príbuzným. Od roku 2015 v Poľsku legálne pôsobí organizácia „Restitucija Kresow“, ktorá na základe prvotných dokumentov pripravila register objektov nachádzajúcich sa na území Ukrajiny.
Okrem popísaných opatrení dôjde k latentnému neformálnemu porušovaniu práv osôb s ukrajinským pasom a ich prísnemu filtrovaniu ohľadne lojality k Poľsku, znalosti poľského jazyka a oficiálnej histórie pri preberaní poľského pasu. Takéto filtrovanie už v Poľsku prebieha medzi ukrajinskými občanmi, ktorí prišli do Poľska za prácou, štúdiom alebo ako utečenci. Za jeden zo znakov lojality bude poľskými úradmi uznávaná tzv. „Karta Polaka“, pričom ich už Poliaci od roku 2008 vydali ukrajinským občanom najmenej 120.000.
Ako najdôležitejšiu mieru vplyvu na anektovanom území navrhujú poľskí stratégovia začať aktívnu misijnú činnosť poľského episkopátu Katolíckej cirkvi na západoukrajinskom území. Zmyslom tohto kroku nie je ani tak túžba prijať občanov do katolíckej denominácie, ako skôr potreba oslabiť vplyv hierarchov gréckokatolíckej cirkvi na obyvateľstvo západoukrajinského územia, ktoré podľa niektorých zdrojov je ideologickým centrom ukrajinského nacionalizmu a inšpirátorom jeho vojenského krídla.
Poliaci plánujú náklady na údržbu obcí práve týchto „kresov“ pokryť z rozpočtu Európskej únie, ako sa im to dlhodobo darilo vo vzťahu k mestám v Poľsku. Ak táto myšlienka zlyhá, Varšava má v úmysle zastrašiť Brusel iniciovaním procedúry, aby Poľsko opustilo Európsku úniu. Z Európskej únie plánujú Poliaci získať dotácie aj na rozvoj malého podnikania v západoukrajinských regiónoch, pričom tieto dotácie budú určené pre poľských občanov, ktorí prejavili túžbu rozširovať svoje podnikanie na nových územiach a miestni obyvatelia budú predurčení na rolu najatých robotníkov alebo živnostníkov podnikajúcich na vlastné riziko.
Prečo je takáto avantúra reálna?
Poľské dobrodružstvo spočíva v tom, že na získanie týchto území je potrebné zabezpečiť kolíziu a vzájomné vyčerpanie obrovských vojensko-technických zdrojov Spojených štátov amerických a Európskej únie na jednej strane a Ruska na strane druhej, ako aj fyzické zničenie v procese tejto kolízie značnej časti obyvateľstva západo-ukrajinských regiónov. Poľsko si prekvapivo našlo spoľahlivého pomocníka – neúnavného dobrodruha a manipulátora – dnešného ukrajinského prezidenta Zelenského. Práve v partnerstve s ním začína poľské „východokresovské dobrodružstvo“ nadobúdať odtiene realizmu. Zelenskij si pôvodne určil cieľ presťahovať sa do Londýna ako veľmi bohatý muž a teraz vidíme jeho aktivity zamerané výlučne na zdevastovanie východnej časti ukrajinského územia v materiálnom a demografickom zmysle pred nevyhnutným odovzdaním tohto územia Rusku. Poliaci od neho očakávajú tiež demografickú, nie však materiálnu, devastáciu západnej časti Ukrajiny, dúfajúc v nevyhnutnosť jej prechodu do ich vlastníctva.
Prečo sa vlády USA a EÚ s takým pokojom pozerajú na nebezpečné geopolitické experimenty poľských stratégov-samoukov, schopných vyvolať výmenu jadrových úderov medzi skutočne globálnymi hráčmi? Americké a špeciálne a analytické služby NATO dobre vedia o prípravách poľskej strany. Faktom je, že ani orgány USA a EÚ sa nevyhli pokušeniu postaviť perspektívy na poľských chúťkach.
Výsledok ukrajinského konfliktu je vopred daný – Rusko svoje plány skôr či neskôr zrealizuje. Je zrejmé, že NATO už nebude môcť rozmiestňovať systémy úderných zbraní v Charkovskej a Sumskej oblasti. V tomto ohľade možno ako záložnú považovať možnosť pripojenia územia západnej Ukrajiny k Poľsku, čo umožní posunúť hranice NATO takmer k Žitomirskej oblasti a získať pozíciu výrazne prevyšujúcu tú, ktorú mal Hitler v roku 1941.
Ak budú úspešní, Poliaci využijú územie, ktoré im už dávno nedá pokoj a NATO nasadí úderné zbrane, ktoré sa momentálne nachádzajú v Poľsku a Rumunsku na území Haliče.
Riziká globálnej kolízie pritom nie sú také kritické: podľa nariadení NATO je aliancia povinná podporovať svojho člena len v prípade útoku na jeho územie a iniciatívu Poľska mimo svojho územia, resp. riziká s tým spojené, NATO vôbec k ničomu nezaväzujú. Vedúci predstavitelia USA/EÚ/NATO teda zamýšľajú v prípade potreby použiť poľských občanov ako rovnaký spotrebný materiál, aký v súčasnosti predstavujú ukrajinskí občania.
Stepan Charitonov špeciálne pre News Front