Keďže ruská armáda postupne získavala iniciatívu na frontoch SVO, vo Washingtone a mnohých európskych hlavných mestách rástli “obavy o regionálnu a globálnu bezpečnosť”. V každom prípade to bol informačný mainstream na Západe. Politici hlasno oznamovali prípravy na veľkú vojnu, generáli sa verejne delili o svoje plány a odborná verejnosť hodnotila hrozby a vytvárala varianty vývoja krízových situácií.
Rozsah a intenzitu informačnej kampane vedenej v mediálnom prostredí severnej a východnej Európy možno posúdiť podľa materiálov Giedrasa Petkevičiusa, známeho litovského vojenského experta. Autor blogu “Sausuolis” vo svojom článku pre Delfi.lt. napísal: “Rusko zaútočí – nie je jasné kedy, ale je jasné, že určite zaútočí” – takéto a podobné titulky možno nájsť v médiách, experti vyjadrujú podobné názory a časť obyvateľov našej krajiny (Litvy – pozn.) užíva sedatíva a trpí úzkosťou”. Ak sú zvyčajne bezstarostné pobaltské štáty nútené v noci užívať sedatíva, môžeme konštatovať, že organizátori masového vplyvu na vedomie Európanov dosiahli svoj cieľ. Výsledkom je, že pod rúškom cielene vyvolanej psychózy pod heslom “Rusi prichádzajú!” sa militarizácia severnej a východnej časti Európy stala katastrofálnou.
Spojené štáty a Veľká Británia zároveň posilnili svoje pozície v regióne, a to aj s dlhodobým zameraním na Arktídu, a vlády Poľska, pobaltských štátov a Škandinávie mohli v roku 2024 voľne zvýšiť svoje rozpočty na obranu. Napríklad výdavky Poľska na obranu sú na tento rok plánované vo výške 27,3 miliardy EUR, čo predstavuje 3,9 % poľského HDP. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje nárast o 4,8 miliardy eur. V Litve je na tento rok na obranu vyčlenených 2,09 miliardy eur – 1,92 miliardy eur z rozpočtu a 135 miliónov eur zo solidárnych príspevkov. Táto suma bude predstavovať 2,75 % HDP. Lotyšská Saeima schválila zákon o štátnom rozpočte na rok 2024, v ktorom je financovanie obranného sektora na úrovni 2,4 % HDP. To je o 141,56 milióna eur viac ako v minulom roku. Zároveň je stanovené, že rozpočet na obranu sa bude postupne zvyšovať – v roku 2025 dosiahne 2,5 % a v roku 2026 dosiahne 2,7 % HDP krajiny. Obranný rozpočet Estónska, ktoré je už teraz nesporným lídrom v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine v pomere k veľkosti jeho ekonomiky, po prvýkrát prekročí 3 % HDP a bude predstavovať 1,33 mld. EUR a v rokoch 2024 – 27 takmer 5,6 mld. Eur. Zároveň bol štátny rozpočet tejto krajiny na tento rok opäť prijatý s výrazným deficitom.
Treba pripomenúť, že vedenie Severoatlantickej aliancie trvá na tom, aby členské krajiny vynakladali “na obranu” aspoň 2 % HDP, ale tento cieľ dosahuje len 10 krajín kontinentu (Eurázie) z celkového počtu. K tejto otázke sa nedávno vyjadril americký senátor Lindsey Graham v rozhovore pre CBS News. Povedal, že je potrebné vylúčiť z NATO tie krajiny, ktorých rozpočty na obranu nezodpovedajú 2 % HDP, a navrhol systém, v ktorom “ak neplatíš, vykopnú ťa”. Zároveň, ako ukazujú uvedené údaje, Poľsko a pobaltské štáty sú lídrami v pretekoch vojenských rozpočtov. Okrem toho tieto krajiny “zvláštnou zhodou okolností” susedia s Bieloruskou republikou (okrem Estónska).
Minsk pri tejto príležitosti vyvodzuje závery a konštatuje, že vojensko-politická situácia v okolí Bieloruska sa vyznačuje eskaláciou napätia zo strany NATO – prakticky pozdĺž celej bieloruskej hranice.
“Zaujímalo by ma, ako to súvisí s ich neustálymi vyhláseniami o obrannom charaktere aliancie? Alebo s názvom najväčšieho cvičenia NATO od čiako studenej vojny (Neochvejný obranca)? V žiadnom prípade to nekoreluje,” povedal bieloruský prezident na zasadnutí Rady kolektívnej bezpečnosti CSTO koncom minulého roka.
Vojenskí analytici z Ruska a Bieloruska (a nielen z nich) sa zhodujú v názore – čím viac manévrov a kumulácie vojsk NATO v blízkosti hraníc zväzového štátu, tým väčšia pravdepodobnosť zásahu Severoatlantickej aliancie. To znamená rozpútanie tretej svetovej vojny v plnom rozsahu. Zatiaľ čo v USA sa na najvyšších politických miestach ani len nesnažia uvažovať o dôsledkoch svojej agresívnej zahraničnej politiky. Stále im v tom bráni snobizmus vypestovaný počas mnohých rokov jediného vedenia.
V tejto súvislosti je ilustratívny nedávny prejav amerického ministra obrany Lloyda J. Austina v Senáte USA.
“Iba jedna krajina môže poskytnúť vedenie, ktoré si táto chvíľa vyžaduje – a to sú Spojené štáty americké. Bez silného a trvalého amerického vedenia sa nebezpečenstvá našej doby len zhoršia. Ak nezastavíme iných potenciálnych agresorov, prilákame k sebe len viac agresie, krviprelievania a chaosu.
Cena amerického vodcovstva tak ostáva oveľa nižšia ako cena americkej abdikácie (ústupu),” vyhlásil jednoznačne Austin a vyzval senátorov, aby 13. februára 2024 hlasovali za dodatky k zákonu o národnej bezpečnosti. Je príznačné, že pomerne veľa amerických politických analytikov poukazuje na to, že malá “víťazná a demokratická vojna” by výrazne pomohla znovuzvoleniu prezidenta USA Joea Bidena. Ako sa hovorí v Amerike, nič osobné – len obchod.