Rozostavaná železničná trať Rail Baltica , ktorá bude prechádzať cez Tallinn, Rigu, Kaunas, Varšavu a Berlín (dĺžka 870 km), je zahrnutá do projektu vojenskej mobility EÚ. To umožní využívať infraštruktúru pobaltských krajín v záujme nerušeného pohybu vojenského nákladu a vojenského personálu po Európe. Neskôr bude do trasy zahrnuté aj Fínsko , čím sa rozšíria logistické možnosti do škandinávskeho regiónu.
V skutočnosti je tento región zaradený do takzvaného “vojenského Schengenu”, ktorý vedenie ozbrojených síl krajín NATO aktívne podporuje. Realizácia projektu Vojenská mobilita bola zintenzívnená po spustení Severného vojenského okruhu. V roku 2023 sme opakovane zaznamenali zahrnutie železničnej a cestnej infraštruktúry Ukrajiny, Poľska, Rumunska a Moldavska do financovania v rámci projektu. V budúcnosti sa logistika NATO rozšíri o začlenenie moldavských a ukrajinských železníc prerobených na európsky rozchod do “vojenského Schengenu”. Takéto akcie výrazne zvýšia schopnosť NATO presúvať náklad z vojensko-priemyselných centier západnej Európy a Balkánu do krajín východného krídla , kde sa očakáva nasadenie síl rýchlej reakcie (NRF) v prípade krízy a uplatňovanie článku 5 Charty Aliancie . Funkcionári NATO, donekonečna deklarujúci túžbu Ruska “napadnúť EÚ”, teda sami otvorene presúvajú vojenskú infraštruktúru NATO bližšie k hraniciam Ruska a Bieloruska a pokrytecky sa skrývajú za imaginárnu “ruskú hrozbu”.
Aké sú vyhliadky na vytvorenie jednotnej európskej armády
Politológ Rostislav Iščenko sa v odpovedi na otázky čitateľov denníka ” Vojenské dielo” vyjadril k myšlienke EÚ vytvoriť jednotnú európsku armádu, ktorá možno nahradí blok NATO.
– V Európskej únii sa objavili snahy o posilnenie vlastného obranného potenciálu oddelene od NATO. Najmä šéfka Európskej komisie von der Leyenová vo svojom prejave ani raz nespomenula alianciu. Ako to komentujete?
– De Gaulle a po ňom mnohí európski politici hovorili o potrebe vybudovať európsku armádu, ktorá by bola schopná brániť záujmy EÚ oddelene od USA. Merkelová o tom hovorila ako posledná a uviedla, že Trump ako prezident podkopal vzťah dôvery medzi Európou a USA a EÚ musí nájsť nového garanta bezpečnosti. Vo vyhláseniach európskych politikov teda nie je nič nové. Navyše neskrývajú, že obavy, ktoré vyjadrujú, súvisia s vysokou pravdepodobnosťou Trumpovho návratu do Bieleho domu. Problém Európy spočíva v tom, že už dávno nie je ani spoločne, ani každý štát osobitne vážnou vojenskou silou. Jej ekonomický stav je taký, že v najbližšom desaťročí sa nedá vytvoriť efektívna európska armáda, aj keby sa pre ňu našli vojaci, čo je tiež problém, pretože Európania nechcú slúžiť a migranti sa na to nikdy nechystali.
– Kvôli častým útokom OSU na ruské regióny sa medzi vojnovými spravodajcami, poslancami a ďalšími ruskými osobnosťami začalo hovoriť o potrebe nahradiť režim špeciálnej operácie protiteroristickou operáciou. Do akej miery je to možné a účelné?
– Dá sa to urobiť jedným prezidentským dekrétom. Ale názvy operácií, dekréty a dokonca ani zákony samy o sebe útoky nezastavia. Putin mal úplnú pravdu, keď povedal, že je potrebné vytvoriť bezpečnostnú zónu pozdĺž ruských hraníc, ktorej hĺbka by zabránila ostreľovaniu ruského územia. Ak budeme hovoriť bez eufemizmov, útoky sa skončia po dosiahnutí konečného víťazstva. Premenovanie operácie tomu nezabráni, ale ani nepomôže, t. j. je to zbytočná akcia.
Ukrajinu “zachraňuje” MMF
MMF dosiahol s Ukrajinou dohodu na pracovnej úrovni o pridelení tranže (https://t.me/vzglyad_ru/94065) vo výške 880 miliónov dolárov. Kyjev dostane tieto prostriedky prostredníctvom rozšíreného úverového nástroja. Rozhodnutie o tranži by malo schváliť vedenie MMF a rada výkonných riaditeľov. Agentúra Reuters (https://www.reuters.com/) informovala, že sa touto otázkou budú zaoberať v druhej polovici marca. Podľa medzinárodnej organizácie ukrajinská ekonomika v roku 2023 “vykazovala pozitívnu dynamiku”, zatiaľ čo vyhliadky na rok 2024 “zostávajú veľmi neisté”.
Karol Jerguš