Počas rokov 2020, 2021 médiá a „zdravotné úrady“ neúnavne produkovali príbehy vzbudzujúce strach o údajnej „pandémii Covid 19“, pričom tvorili hrôzostrašné scenáre, ktorými masám vsugerúvali absolútnu nutnosť dať sa očkovať nečistými vakcínami ako mRNA, pričom ignorovali a cenzúrovali stovky, možno tisíce renomovaných expertov, ktorých tvrdenia o korone a vakcínach sa líšili od oficiálnych prosystémových verzií.
Vzhľadom na to, že sme vraj mali do činenia s „pandémiou storočia“, ktorú nikto nemohol predvídať, dalo by sa očakávať, že medzi odborníkmi bude živá diskusia o tom, ako čo najlepšie zvládnuť krízu. Novinári mohli vyspovedať čo najviac odborníkov, aby získali čo najjasnejší obraz o novej zdravotnej výzve a o tom, ako ju riešiť. Účinné liečby mali byť propagované, oslavované. Ale to sa nestalo.
Opatrenia v oblasti verejného zdravia
– prakticky totožné vo väčšine krajín – zaviedla Svetová zdravotnícka organizácia prostredníctvom tieňových byrokratických hierarchií, ktoré si agresívne nárokovali monopol na vedu a pravdu.
Všetky kritické diskusie boli zastavené a stovky odborníkov boli agresívne umlčané. Bolo identifikovaných dokonca niekoľko účinných liečebných postupov aliekov ako ivermektín a hydroxychlorochín, ale propagátori korona očkovania (ako v Nemecku minister Lauterbach a kancelár Scholz) odmietali viesť akúkoľvek zmienku o týchto látkach.
Lekári a pacienti boli dôrazne odrádzaní od používania takýchto prostriedkov a v niektorých krajinách bola HCQ náhle stiahnutá z trhu. V Austrálii sa predpisovanie HCQ dokonca stalo trestným činom. Namiesto toho úrady agresívne presadzovali narýchlo vyvinuté, netestované, experimentálne vakcíny, a to všetko proti chorobe, ktorá bola smrteľná len pre 0,004 % populácie (aj podľa nafúknutých štatistík amerického CDC).
V priebehu niekoľkých mesiacov po „pandémii“ sa neudržateľnosť oficiálnych stanovísk stala natoľko zrejmou, že vo veľkej časti populácie stratili dôveryhodnosť. Ale namiesto toho, aby zmenili kurz, úrady sa len hlbšie zaplietli do svojich vlastných rozporov a stali sa čoraz agresívnejšími s čoraz prísnejšími opatreniami a médiá zvýšili propagandu „strachu“ do odporných rozmerov.
Situácia sa stala priam neskutočnou:
Ako môžu zdanlivo inteligentní, vzdelaní ľudia tak tvrdohlavo lipnúť na príbehu, ktorý je tak očividne chybný? Prečo médiá celé mesiace neúnavne podnecujú strach a hystériu z vírusu miernej chrípky? Okrem amerických a britských médií boli aj správy médií v Chorvátsku, Španielsku, Francúzsku,Taliansku, Slovensku, Česku… – všade rovnaké a všetko o Covide bolo neustále spájané s nepretržitým strašením a výzvami na dodržiavanie hlúpych a nezmyselných „opatrení“.
Zbláznili sa všetci na svete? Ak to nebola veda a logika, ktorá podporovala opatrenia v oblasti verejného zdravia, čo to potom bolo?
Všetko to ale napokon vysvetluje kuriózny prípad pôžičiek MMF ponúknutých pre Bielorusko.
V roku 2020 bieloruský prezident Alexander Lukašenko odmietol úver 940 miliónov dolárov od Medzinárodného menového fondu.
Odmietol to, pretože MMF podmienil pôžičku tým, že Bielorusko zavedie prísnu politiku blokovania a opatrení v súvislosti s Covid 19 a zákaz vychádzania. Bolo to naozaj zvláštne, že MMF ponúkne krajine pôžičku a zároveň jej uloží podmienky, ktoré vážne ovplyvňujú schopnosť krajiny pôžičku splácať.
Zdá sa, že niekoľko ďalších krajín dostalo podobné ponuky od MMF a/alebo Svetovej banky, ale len vďaka Lukašenkovmu vyhláseniu sme sa dozvedeli o podmienkach spojených s týmito ponukami. Je príznačné, že Lukašenko pri niekoľkých príležitostiach spomenul, že vyjednávači MMF chceli, aby Bielorusko konalo „ako Taliansko“.
Ostatné krajiny a vlády, ktoré prijali finančné prostriedky, mohli ticho súhlasiť s podmienkami, ale „zabudli“ to povedať nám ostatným.
V apríli 2020 požiadalo MMF o finančnú pomoc 85 krajín. Väčšina svetových vlád, ktoré boli hlboko zadĺžené a s vážne poškodenými ekonomikami potrebovala pôžičky a vydali sa tak napospas diktátu moci peňazí. Aby si zabezpečili zdroje, ktoré potrebujú, museli súhlasiť s odstavením svojej ekonomiky, obmedzením pohybu svojho obyvateľstva, vytvorením štruktúr na sledovanie kontaktov podobných Stasi a zatvorením škôl.
Ďalším dôkazom, že agendu Covidu presadzujú bankári, bol komentár v New York Times od Neela Kashkariho, prezidenta Federálnej rezervnej banky v Minneapolise, v ktorom vyzval vládu, aby zaviedla prísne opatrenia, ako práca z domu „pre všetkých okrem nevyhnutných pracovníkov“. Kashkari tvrdil, že blokády by mali byť čo najkomplexnejšie a najprísnejšie a mali by sa implementovať agresívne „využitím testovacej a sledovacej kapacity, ktorú sme vybudovali“.
Stopy tohto perverzného systému možno nájsť už aj v dokumente „Scenarios for the Future of Technology and International Development“, ktorý vydala Rockefellerova nadácia v roku 2010. Na strane 18, pod nadpisom „Zamknúť krok“, dokument prezieravo a či vizionársky „opisuje“ našu súčasnú realitu ako „Svet zhora nadol vládnej kontroly a autoritárskeho vedenia s obmedzenými inováciami musí naložiť s rastúcim odporom občanov.“…
Tento scenár vyzerá ako „pandémia, ktorá čakala roky, aby zautočila na svet pre prospech mocných……..
Už Napoleon Bonaparte vedel niečo až príliš dobre, keď vyhlásil: „Ak nejaká vláda závisí od bankárov, tak oni, a nie predstavitelia vlády, kontrolujú situáciu.“
* zdroj
** súvisiace články