Novoročné posolstvo tému MORÁLKY a jej hrobára, FALOŠNÉHO POKRYTECTVA
Spomínate si ešte na niekdajší samizdat Bratislava nahlas ? Asociácia naň má s dnešnou úvahou jedného spoločného menovateľa. Nahlas pomenovať verejne tabuizované udalosti a javy, ktoré žerú spoločnosť zvnútra. A platí to rovnako. Rovnako ako vtedy pred rokom 1989, aj dnes. Vlastne naprieč celými dejinami sveta. Lebo touto kľúčovou, nenahraditeľnou ľudskou entitou je a vždy bude morálka. Morálka, ako základný stavebný kameň všetkého „živého“. Lebo na nej stojí svet, na nej stáli a padali všetky civilizácie. Lebo všetko ostatné je len a len nadstavba. Lebo bez nej nemôže byť v poriadku rodina, práca, podnikanie, ekonomika, hospodárstvo, osobný i spoločenský život, štát a v jeho rámci ani štátne orgány a verejné a verejno-právne inštitúcie. A politiku nevynímajúc.
A jej deformácia má deštrukčné následky. Ako smrteľná choroba. Vo všetkých podobách, vo všetkých jej rôznych formách a spôsoboch prejavu. Chorobu, ktorá zožiera z vnútra za živa ono všetko vitálne, činorodé. Chorobu, ktorá sa správa rovnako v každom živom organizme, ako chobotnica. Napadne imunitný systém, odživuje a udusí. A štát je rovnako živý organizmus, rovnako krehký, rovnako labilný, neschopný sa brániť požiareniu zvnútra.
A tou najzhubnejšou chorobou, nie náhodou tak veľmi pripomínajúcou svojimi „požierajúcimi“ účinkami rakovinu – je pokrytectvo a farizejstvo (ďalej aj „PF“) vo všetkých jej prejavoch, všade a na všetkých úrovniach života. Známy ako fenomén „dvojakého metra“, ktorý prerástol cez hlavu, ktorý stojí za všetkým, čoho sme dnes nielen svedkami, ale aj pacientmi. Fenomén dvojakej morálky, dvojakého chápania a hodnotenia javov a udalostí, ktorý z plazivej formy nadobudol už agresívnu úroveň.
Preto je nám tak veľmi treba obnoviť tento stavebný kameň života – morálku. Počnúc samým sebou, lebo každý z nás je tvorcom i nositeľom tohto najvnútornejšieho artiklu života. Lebo všetci sme prišli na tento svet s čistým štítom, s potenciálom byť v ňom každý „Petrom“, bez ktorého nie je možné ani postaviť, ani udržať zdravý dom. A predsa je medzi nami toľko Judášov, toľko neslobodných vazalov, toľko ticho mlčiacich, nepriamo tak kolaborujúcich s novým priateľom na večné časy.
Lebo za dnešný chorobný stav morálky sme zodpovední všetci rukou spoločnou a nerozdielnou. Lebo tento marazmus, túto už smrteľne ranenú morálku sme od počiatku dopustili MY, nositelia štátnej moci, a nikto iný. Preto nám je dnes treba všetkým očistiť ju a vrátiť ju na stôl nás každodenný ako soľ.
A to nejde bez zrkadla. Bez poctivej snahy vyzliecť ju do naha. Spoznať ju holú, obnaženú a bez falošného obalu, takú aká dnes skutočne existuje. Nemravná, pokrivená, skazená. Lebo len tak ide spoznať jej boľavé miesta. Lebo len tak sa dá predísť falošnej floskule, „nevedel som“.
A pravdaže, najmä napomôcť jej „restitutio in integrum“.
A vediac, že kľúč od dverí nášho dnešného chorého domu je na počiatku vždy v poznaní (symptómov choroby), treba začať s ANAMNÉZOU, s cieľom opísať zdravotné ťažkosti v širšom kontexte, zarámovanom do prostredia, z ktorého vzišli. Prednostne pravdaže s tými, ktorí tento nebezpečný chorobný vírus PF šíria verejne, v priamom prenose, v prvom šíku.
A o tom je aj dnešné, a budú aj budúce „anamnézne sedenia“ s reprezentatívnymi „bacilonosičmi“, tichý rozhovor na diaľku s nimi. Majúce význam inej, zmysluplnej „vakcíny“ na obnovenie celonárodnej imunity. Tej, ktorej nám dnes tak veľmi treba. Na rozdiel od tej „včera“ podávanej toxickej, táto bude dobrovoľná, neexperimentálna, preukázateľná, ozdravná, adresne pomenovávajúca „éčka“ na podávanom menu.
A čo je dôležité, že pôsobí bez vedľajších účinkov na ešte fungujúcich vitálnych orgánoch každého z nás. Ak pravdaže nerátame možné hryzenie svedomia za svoj podiel viny, za svoje maslo na hlave. Lebo každé hojenie rany sa bez blahodarných vedľajších účinkov tohto druhu nezaobíde. Lebo potom by to nebola tá správna cesta na reštituovanie morálky do jej (aspoň) pôvodného stavu.