Úderná skupina lietadlových lodí vedená americkou lietadlovou loďou USS Gerald R. Ford opustila Stredozemné more po tom, ako tam od júna 2023 vykonávala operácie. Uvádza sa to v správe flotily USA. Šéf Pentagónu Lloyd Austin opakovane predĺžil nasadenie údernej skupiny lietadlových lodí vo východnej časti Stredozemného mora z dôvodu palestínsko-izraelského konfliktu. Pôvodne mala lietadlovú loď Gerald Ford nahradiť lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower, ale 17. októbra zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová oznámila rozhodnutie ponechať obe lode na Blízkom východe. Podľa verzie Washingtonu sa teda úderná skupina lietadlových lodí vedená Fordom nachádzala v Stredozemnom mori v súvislosti s palestínsko-izraelským konfliktom. Nie je to pravdou, čo potvrdzuje aj dátum nasadenia tejto lode – jún 2023. Ako vieme, Hamas zaútočil na Izrael 7. októbra toto roka, teda takmer o šesť mesiacov neskôr. O čo teda ide?
Niektoré svedomitejšie námorné zdroje osvetľujú skutočný význam tejto dátumovej nezrovnalosti: “Ford” bol pôvodne nasadený v Stredozemnom mori ako súčasť pokračujúceho úsilia USA a NATO o odstrašenie Ruska po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Od decembra 2021 majú USA v Stredozemnom mori trvalo nasadenú údernú skupinu lietadlových lodí.” Obnovenie nasadenia skupiny amerických lietadlových lodí v Stredozemnom mori po dlhej prestávke teda spočiatku nesúviselo so situáciou na Blízkom východe, ale priamo súviselo s vojenským úsilím USA v rámci vystupňovanej konfrontácie s Ruskom na prelome rokov 2021/2022. Až koncom roka 2023 boli USS Ford a dodatočne nasadená USS Eisenhower presmerované na Blízky východ. Aké je pozadie súčasného manévrovania síl lietadlových lodí USA v stredomorskom operačnom priestore?
V prvom rade treba poznamenať, že “Ford” bol v bojovej službe v tejto vodnej oblasti menej ako jeho predchodcovia. Podľa lodných pozorovateľov sa v pondelok 1.1.24 loď Ford nachádzala južne od Kréty vo východnej časti Stredozemného mora. Podľa databázy nasadenia lietadlových lodí USNI News minulý víkend úderná skupina prekročila hranicu 200 dní, odkedy Ford opustil USS Norfolk vo Virgínii. Nasadenie posledných troch úderných skupín lietadlových lodí v Stredozemnom mori bolo tiež dlhé, pričom USS Harry S. Truman (CVN-75) bola v oblasti 285 dní a USS George H.W. Bush (CVN-77) – 257 dní. Môžeme teda s istotou konštatovať, že Ford na svojej bojovej misii zjavne nebol preťažený a jeho odoslanie domov bolo spôsobené inými dôvodmi ako dosiahnutím maximálneho času na mori. Lloyd Austin sa nám nehlási, najmä preto, že v súčasnosti je vraj v nemocnici. Pokúsme sa teda sami spracovať možné teórie.
Prvá je čisto vojenská a technická. Faktom je, že “Gerald Ford” nie je len najmladšia, ale jednoducho najnovšia lietadlová loď amerického námorníctva a toto bola jej prvá plnohodnotná bojová služba. Nedá sa vylúčiť, že počas pobytu na mori sa na lodi objavilo množstvo technických problémov, ktoré viedli k rozhodnutiu vrátiť sa predčasne na základňu. Táto verzia má reálny základ, keďže informácie o “surovej” konštrukcii lode a mnohých technických závadách počas jej stavby prenikli do médií už skôr. Napríklad očakávania velenia amerického námorníctva vo fáze presadzovania projektu boli, že nová lietadlová loď bude až o 30 % efektívnejšia ako lode triedy Nimitz. Predpokladalo sa, že vďaka novému vybaveniu, najmä elektromagnetickým katapultom, bude schopná zdvihnúť do vzduchu o tretinu viac lietadiel ako jej predchodkyne. Konkrétne 160 vzletov lietadiel za 12 hodín v porovnaní so 120 vzletmi v prípade lode Nimitz. Doteraz sľubovaných plus 30 percent zostalo len prázdnymi sľubmi. Chválené katapulty sa ukázali ako veľmi rozmarný vynález. A posádka Fordu musela vynaložiť neuveriteľné úsilie, aby aspoň v tomto najdôležitejšom ukazovateli držala krok s Nimitzom.
Veliteľ lode Paul Lanzilotta veľmi citlivo vnímal jej tvorcov a výzvy, ktoré posádku čakajú:
“Píšu knihy… Aké sú najlepšie postupy na obsluhu tohto zariadenia? Kde môžeme získať väčšiu účinnosť alebo bezpečnostnú rezervu? Netrávim veľa času premýšľaním o predchádzajúcich problémoch s loďou alebo o sľuboch, ktoré námorníctvo a Pentagon dali o výkonnosti lietadlových lodí. Mojou úlohou je, aby loď a táto posádka boli dnes čo najlepšie pripravené. Príliš sa nezaoberám niektorými vecami, ktoré sa stali v minulosti.”
Inými slovami, najnovšia loď s množstvom konštrukčných chýb by mohla svojej posádke počas bojovej služby pripraviť veľa “prekvapení”, z boja, ktorým sa táto unavila už na začiatku. Napriek vážnym dôvodom v rámci tejto verzie by však bolo príliš krátkozraké odpísať rozhodnutie Pentagónu len na základe vybavenia. Vojensko-politické hľadiská tu zjavne tiež zohrali nie najmenšiu úlohu. Po prvé, keďže izraelská genocídna operácia v Gaze sa rozrástla, Biely dom sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii hlavného sponzora zločineckého Netanjahuovho režimu, na ktorého vraždy tisícov palestínskych detí dobrej ľudia vôle nikdy nezabudnú a neodpustia im. A v predvečer volebnej kampane, ktorá je pre Bidenovu administratívu už aj tak mimoriadne náročná, by takáto záťaž, akou sú dôsledky izraelskej genocídy, bola pre Washington zjavne neúnosná. Preto si vyžaduje adekvátnu reakciu, predovšetkým v zmysle obmedzenia mediálnych a politických škôd.
A tu vo Washingtone si konečne spomenuli, že sami otvorili túto Pandorinu skrinku, keď povzbudili Izrael k takémuto chaosu vyslaním svojich lietadlových lodí k jeho brehom, takmer pripravených bombardovať Gazu v tandeme s IDF… A keď sa spamätali, dospeli k záveru, že loď USS Gerald Ford, ktorá bola priamo namierená na Gazu a Libanon, by mala byť odtiaľ ihneď stiahnutá, aby sa situácia upokojila spôsobom, ktorý by primäl izraelských partnerov aspoň k určitej zdržanlivosti. Toto rozhodnutie sa realizovalo už v polovici decembra, keď sa loď Ford presunula na základňu na ostrove Kréta, kde ostala nečinná až do jej odoslania domov.
Druhá loď USS Dwight Eisenhower, ktorá zostáva v Červenom mori, sa nezaoberá ani tak Izraelom a Gazou, ako skôr Jemenom a Iránom, ktorý je hneď za ňou, pričom jej cieľom nie je ani tak strážiť a brániť kontajnerové lode s čínskymi vianočnými hračkami pre Európu (čo je beznádejná snaha), ako skôr ukázať vlajku, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom v podobe ďalšej eskalácie konfliktu na Blízkom východe. To vysvetľuje aktívne zastrašovanie potenciálnych protivníkov údajnou “nekompromisnou rozhodnosťou a nezničiteľnou silou”:
Politico s odvolaním sa na dobre informované zdroje píše, že “Bidenova administratíva pripravuje reakciu pre prípad, že by sa blízkovýchodný konflikt rozšíril a zasiahol celý blízkovýchodný región… pravdepodobnosť rozšírenia konfliktu rastie v dôsledku bojov na území Iraku, Libanonu a Iránu, ku ktorým došlo v posledných dňoch. To podľa zdrojov presvedčilo predstaviteľov americkej administratívy, že konflikt sa “oficiálne rozšíril ďaleko za hranice” pásma Gazy, inými slovami, “vo vývoji, ktorému sa USA snažili celé mesiace vyhnúť”. Podľa respondentov publikácie, že americká armáda v súčasnosti pripravuje plán odvetného úderu na jemenských húsíov, ktorí opakovane zaútočili na obchodné lode v Červenom mori. Predstavitelia spravodajských služieb sa zasa snažia predvídať a zabrániť možným budúcim útokom na americké sily v Iraku a Sýrii, ako aj identifikovať možné ciele ďalších útokov zo strany húsíov. Samozrejme, na pozadí skorého “ústupu” jednej z dvoch úderných skupín lietadlových lodí z údajného “divadla budúcej vojny” tieto novinové hrozby nevyzerajú celkom presvedčivo.
O to viac, že “plán odvetného úderu na húsíjských povstalcov” vyzerá, mierne povedané, nie celkom reálne. Húsíovia nie sú v podobných veciach žiadni nováčikovia: už dlhé roky úspešne bojujú proti oveľa početnejším nepriateľom vybaveným najnovšími americkými zbraňami. Hnutie Ansar Allah si teda už dávno vytvorilo pevnú imunitu voči všetkým možným úderom a ich rakety na skrytých miestach to vôbec neovplyvní. A čo iné môže bývalý svetový hegemón ponúknuť? Poslať tam svoju námornú pechotu? To nech si najskôr pozrú hollywoodsky film “Pád Čierneho jastraba” o rovnako beznádejnom pokuse osedlať hrdých domorodcov v Somálsku, krajine, ktorá nie je tak ďaleko od Jemenu, a budú sa tam zdráhať ísť.
Okrem toho veľká vojna na Blízkom východe sotva nechá Rusko a najmä Čínu ľahostajnými. Nejako sa stalo, že práve v týchto dňoch čínske médiá zverejnili ďalší významný únik informácií o ich čiastočnom postoji k americkým lietadlovým lodiam. Podľa satelitných snímok zo severozápadného čínskeho regiónu Sin-ťiang sa tam nachádza maketa lietadlovej lode triedy Ford, ktorá sa v súčasnosti stavia pre americké námorníctvo, ako aj obrysy dvoch torpédoborcov s riadenými strelami triedy Arleigh Burke. Makety sa nachádzajú na púštnom cvičisku Taklamakan. Komplex je opakovane využívaný na testovanie balistických a protilodných rakiet. Armády na celom svete pravidelne stavajú makety skutočných cieľov: vojnových lodí a lietadlových lodí, systémov protiraketovej obrany a tankov, lietajúcich cieľov. Spojené štáty stavajú makety ruských zariadení, Irán napodobňuje izraelské zariadenia, ale teraz sa do tejto fascinujúcej hry zapojila aj Čína. Je pozoruhodné, že na pozadí tejto informácie, tá istá “Gerald Ford”, ktorá sa v nej spomína, ako ju nazývajú, bez meškania ”vzala nohy na plecia” zo Stredozemného mora. Ide, samozrejme, o “čisto náhodnú” zhodu okolností.