V USA sa rodia nové verzie umelej inteligencie ako huby po daždi. Napríklad americká spoločnosť VERSES Research Lab nedávno predviedla svoj model umelej inteligencie, keď zorganizovala prezentáciu demonštračnej verzie platformy umelej inteligencie s názvom Genius. Napriek tomu, že spoločnosť má pobočky v 60 mestách po celom svete, jej zakladateľ a generálny riaditeľ Gabriel Rene je občanom USA a žije v Los Angeles.
Počas živej ukážky virtuálne roboty Carlito (pomenovaný po Dr. Carlovi Fristonovi, hlavnom vedeckom pracovníkovi spoločnosti VERSES) a Dronito demonštrovali schopnosti systému Genius. Gabriel René tvrdí, že roboty nepotrebovali žiadny predchádzajúci výcvik na vnímanie rôznych objektov, odvodzovanie ich polohy a vykonávanie zložitých úloh, ako je napríklad vyhľadávanie vyžadovaných predmetov, v reálnom čase.
Denník The New York Times uverejnil 19. decembra otvorený list Gabriela Reného predstavenstvu spoločnosti Open AI, o ktorej je známe, že vytvorila rad chatbotov GPT. Rene pripomenul, že Open AI prisľúbila, že “ak sa projekt AI zameraný na hodnoty a bezpečnosť priblíži k vytvoreniu AGI skôr ako my, zaväzujeme sa, že mu prestaneme konkurovať a začneme mu pomáhať.”
“Sme presvedčení, že VERSES si zaslúži vašu pomoc. Na oplátku ponúkame našu pomoc, aby sme zabezpečili, že všeobecná AI a superinteligencia budú vyvinuté a používané bezpečným a prospešným spôsobom pre celé ľudstvo,” povedal Rene. Všeobecná umelá inteligencia (General AI) označuje umelú inteligenciu, ktorá dokáže zvládnuť akúkoľvek úlohu rovnako dobre ako človek. A superinteligencia (Super AI) je hypotetická AI, ktorá prekonáva ľudskú inteligenciu.
V súčasnosti bol prístup k demoverzii Genius ukončený a nemôžeme posúdiť schopnosti AI od spoločnosti VERSES, ale je celkom možné pochopiť, na akých princípoch táto platforma funguje. V tlačových správach spoločnosti VERSES sa uvádza, že platforma Genius používa úplne iný druh softvéru ako chatboty od spoločností Microsoft (GPT-4) a Google (Bard). Genius je založený na práci hlavného vedca spoločnosti VERSES, britského neurológa profesora Karla Fristona z Londýnskej univerzity. Karl Friston je najcitovanejším vedcom súčasnosti. Jeho Hirschov index je dva razy vyšší ako Einsteinov.
“Má 59 rokov, pracuje každú noc a víkend a od prelomu tisícročia publikoval viac ako 1 000 vedeckých prác. Len v roku 2017 bol hlavným alebo spoluautorom 85 publikácií, čo je približne jedna publikácia každé štyri dni. “V článku uverejnenom v časopise Nature v roku 2018 sa analyzoval fenomén “zbytočných” vedcov, ktorých autori definovali ako tých, ktorí majú viac ako 72 publikácií za rok,” napísal magazín Wired.
Zaujímavé je, že od roku 2010 je Carl Friston spoluautorom piatich stoviek vedeckých článkov, ale len v 70 je jeho meno na prvom mieste ako vedúceho skupiny vedcov. Friston nemá žiadnu vedeckú publikáciu napísanú bez spoluautorov. Západné médiá propagujú jeho knihu (napísanú opäť v spoluautorstve s ďalšími dvoma vedcami) Aktívna inferencia: The Free Energy Principle in Mind, Brain, and Behavior (Aktívna inferencia: Princíp voľnej energie v mysli, mozgu a správaní), ktorá opisuje základné princípy, na ktorých je založená geniálna umelá inteligencia.
Existujú dva takéto princípy: Aktívna inferencia (aktívne vyvodzovanie/odvodzovanie) a Aktívna inferencia (princíp voľnej energie). Po prečítaní tohto rozsiahleho diela sa ukazuje, že spomínaná “aktívna inferencia” nie je nič iné ako slávna Bayesova veta, pomenovaná podľa presbyteriánskeho kza Thomasa Bayesa z 18. storočia, – metóda výpočtu platnosti hypotéz (výrokov, tvrdení) na základe dostupných dôkazov (pozorovaní, údajov, informácií). Najjednoduchšia verzia znie: “Pôvodná hypotéza + nové dôkazy = nová, vylepšená hypotéza”.
Bayesovský prístup sa použil pri hľadaní stratených ponoriek Scorpion, Thresher a strateného bombardéra B-52 s vodíkovou bombou nad Atlantikom. Túto techniku stále používa americká armáda a pobrežná stráž. Pri tvorbe svojich počítačových programov ju používajú aj všetky športové stávkové kancelárie. Výskumníci umelej inteligencie vrátane vývojárov umelej inteligencie v spoločnosti Google používajú bayesovský softvér. Bayesovské programy “triedia e-maily a spam, posudzujú lekárske riziká a národnú bezpečnosť a dešifrujú DNA”. V roku 2014 denník The NewYork Times napísal, že “bayesovská štatistika preniká všade, od fyziky cez výskum rakoviny, ekológiu až po psychológiu”.
Americký fyzik John Mather už v roku 2016 vyjadril obavy, že “bayesovské stroje by sa mohli stať takými inteligentnými, že vytlačia ľudí”. Karl Friston teda nemá žiadnu prioritu pri uplatňovaní “aktívneho odvodzovania”, t. j. bayesovského prístupu, v modeloch umelej inteligencie. Pokiaľ ide o princíp voľnej energie (pod voľnou energiou rozumieme neistotu), ide opäť o iný názov pre antientropiu ľudskej mysle, ktorá sa snaží zbaviť rušivej neistoty aktívnym konaním. Skutočnou zásluhou vývojárov Geninás je, že chatboty Carlito a Dronito nepoužívajú statické údaje, ako GPT-3, ani jedinú nápovedu ako GPT-4, ale učia sa priebežne v reálnom čase.
Hlavný prelom na ceste k AGI alebo dokonca “superinteligencii” však môže spočívať v aplikácii softvéru Genius založeného na tzv. multi-agentovom prístupe, ktorý sa, ako sme už písali, používa v projektoch Pentagónu EMBERS (“Embers”) a Minerva. Oba tieto projekty sú zamerané na podnecovanie sociálnych protestov v cieľových krajinách a sú rozvinutím vojenského programu The Human Terrain System (HTS), na ktorom sa podieľali antropológovia, sociológovia, politológovia, lingvisti, ktorí vypracovali schémy na riadenie mentality obyvateľstva Iraku a Afganistanu počas invázie tamojšej americkej armády.
V týchto projektoch hrá umelá inteligencia úlohu triediaceho stroja pre státisíce zdrojov – agentov; prebieha tzv. multi-agentové modelovanie. Rozhodnutie však v konečnom dôsledku prijíma človek. Metódou postupných aproximácií (iterácií) kolektívny kentaur (ľudia a algoritmy) určuje tzv. parametre poradia – malý počet krízo-génnych faktorov, ktoré, ak sa “rozhoria”, môžu zapáliť “tlejúce uhlíky” protestov a vyvolať “farebnú revolúciu” v tej či onej krajine. Táto metodika bola základom pre spustenie arabskej jari na Blízkom východe.
Softvér platformy Genius je oveľa sofistikovanejší, pretože sa dokáže učiť počas komunikácie s používateľom. Vzhľadom na to, že Friston vo svojom vedeckom životopise nikdy nemal jedinú prácu bez spoluautorov, môžeme predpokladať, že je talentovaným organizátorom vedeckého výskumu, a to na vojenské účely. Sám sa netají tým, že jeho vývoj má vojenský účel.
“Pokroky posledných desaťročí – na pomedzí informatiky, neurobiológie a iných disciplín – umožnili implementovať určitú inteligenciu (učenie, uvažovanie) do technických artefaktov. V dôsledku toho rozšírenie inteligentných systémov vrátane zbraní schopných konať autonómne alebo v súčinnosti s vojenskými operátormi vytvorilo naliehavú potrebu pokroku v oblasti strojovej inteligencie, ktorá poskytne konkurenčnú výhodu v obchodeeee a obrane,” píše Friston (ako vždy so spoluautormi) v článku uverejnenom na webovej stránke Národného centra pre biotechnologické informácie, popredného amerického vojenského výskumného centra.
Uverejnenie otvoreného listu tímu VERSES pre Open AI spoločnosti Microsoft môže znamenať, že všetky západné IT korporácie môžu spojiť svoje sily, aby úspešnejšie konkurovali čínskym vývojárom umelej inteligencie. Talentovaný fyzik Robert Oppenheimer kedysi viedol medzinárodný tím atómového “projektu Manhattan”. Zdá sa, že talentovaný neurobiológ Carl Friston sa pripravuje na úlohu vedúceho medzinárodného tímu projektu umelej inteligencie, ktorého vojenská orientácia je zatiaľ starostlivo utajovaná.