Ideálna spoločnosť neexistuje a ani nikdy nebude!
Komentáre na sociálnej sieti pod príspevkami o 17. novembri jasne ukazujú, čo si ľudia myslia o dnešnom zriadení, i to, že reálny socializmus, o ktorý v žiadnom prípade nechceli prísť, je pre väčšinu národa najprijateľnejší, a to bez ohľadu na to, ktorú stranu dnes volia.
Ak problém nie je samotný socialistický systém, tak čo ním potom je, že ľudia nemôžu presadiť predstavy o vlastnom živote? Jednoznačne ich nevzdelanosť a falošní mesiáši presviedčajúci ich o svojej pravde či už strašením alebo ťahaním medových motúzov popod nos. A nezabúdajú dodať, že všetko, čo robia, robia pre naše dobro, pre naše pohodlie, pre naše lepšie zdravie či bezpečnosť atď. atď.
Podľa štatistických prieskumov viac ako polovica Slovákov nesúhlasí s naším členstvom v EÚ a NATO. Ako sme sa tam a pričinením koho dostali, je iná kapitola. Dnes tam väčšina národa nechce byť a berie to niektorý politik, ktorý o sebe vyhlasuje, že je, samozrejme, za demokraciu na vedomie? Nie, neberie a nikdy ani brať nebude, nie je to totiž v ich záujme. Ba práve naopak, čím viac ľudí odmieta naše zotrvanie v EÚ, tým viac počujeme o tom, akým obrovským prínosom je pre Slovákov a Slovensko členstvo v EÚ a ako by sme bez tejto inštitúcie ako národ i ako štát neprežili. To akože naozaj takou hlúposťou možno oklamať širokú verejnosť? Ako vidno, áno!
To nikomu nenapadne, ako sme existovali pred vstupom do Únie? Kto nám financoval a postavil továrne, priehrady, sídliská, školy, nemocnice a garantoval sociálne vymoženosti, o akých sa dnes ľuďom ani nesníva? Vari EÚ?! A neboli to ani Rusi, ako by namietali hlupáci, pretože tí mali dosť starostí sami so sebou.
Je obrovský rozdiel byť súčasťou celku, kde nás berú ako rovnocenného partnera a nikto sa nemieša do našich vnútroštátnych záležitostí, a byť súčasťou celku, kde nám určujú, čo smieme a čo nie, kde nás ponižujú určovaním legislatívy či prideľovaním almužny na vopred určené projekty, ktoré v podstate nikto nepotrebuje.
Ľudia by sa radi vymanili z biedy, do ktorej ich uvrhol kapitalizmus, lenže ako, keď volia strany, pre ktoré je členstvo v EÚ a NATO životne dôležité?! Napokon my ani nemáme stranu, ktorá by z týchto štruktúr chcela skutočne vystúpiť, hoci poniektorí politici o tom hovoria.
Isto je tu hrozba, že ak by sme chceli odísť z Únie, boli by nám spoplatnené všetky štátne dlhy, alebo by k nám prestali dovážať potraviny, čo sa skôr či neskôr stane aj tak, či už v Únii budeme alebo nie. A zas je rozdiel, či budeme na takúto eventualitu pripravení alebo nie. Zatiaľ nie sme a ani sa nechystáme na to pripraviť, hoci nás takáto pohroma môže postihnúť už v blízkej budúcnosti.
Jednou z ďalších obrovských hlúpostí, o ktorých sa nás snažia presvedčiť, je, že digitalizácia je pre naše vlastné dobro. Vraj pokrok! Je však zmena človeka na číslo pokrokom?! Akým pokrokom? V minulom storočí to tu už bolo, kedy sa z miliónov ľudí stali len bezmenné čísla a všetci veľmi dobre vieme, čo sa s nimi dialo. Potrebujeme to zas a navyše dobrovoľne?
Za čo sme vymenili naše súkromie?! Za zbytočne drahú hračku, ktorá nám ničí zdravie, neustále nás sleduje a hlási, aké máme návyky, kde sme, a dokonca i to, čo si kupujeme a s kým sa stretávame? Došlo to už tak ďaleko, že bez telefónu je život podstatne drahší ako s ním. Prvé, čo sa dnes predavačka spýta kupujúceho, je, či má ich „apku“, lebo ak nie, maslo či mlieko musí uhradiť v plnej hodnote, čo je často o 50 percent viac, ako keby mal ich aplikáciu. Takže či človek chce alebo nie, s dobou ísť musí. Nedávno u nás v meste vypadol internet a čuduj sa svete, zastavil sa život – lekári neordinovali, úradníci neúradovali, obchody nepredávali a mnohí boli na pokraji zrútenia, lebo stratili kontakt s imaginárnym svetom. Toto potrebujeme?
Priatelia, nepotrebujeme ospravedlňovať časy, v ktorých žijeme tým, že je to pokrok, pretože toto pokrok nie je a vlády, ktoré nás nútia takto žiť s “vysvetlením”, že nemajú inú možnosť, lebo majú.
Nenechajme to dôjsť tak ďaleko, že sa zlu nebudeme môcť postaviť bez hrozby fyzickej likvidácie, ako to bolo v minulom storočí. Ako som uviedla v titule, ideálna spoločnosť neexistuje, ale história nás presvedčila o tom, že môže existovať spoločnosť, ktorá vyhovuje väčšine.
AUTOR: Katarína Kuliková, ZDROJ
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz