Slovensko je opäť na nohách. Počujeme to všetci. To kvíliace trúbenie do útoku. Na celom opozičnom (straníckom a mimovládnom) fronte. S delostreleckou podporou médií, ktoré by im mohol závidieť aj ten najväčší zvrátenec novodobých dejín Hitler, s Goebbelsom po boku. Aby sa najnovšie rozhodli pre „prielom“ dislokovaný na Ministerstve kultúry SR. Priamym (úboho maskovaným) útokom na novú ministerku kultúry. Maskovaným preto, lebo hlavný cieľ tejto vojenskej operácie nie je Šimkovičová, ale vojnové ťaženie na novú vládu, ktorá vzišla z volieb. Čuduj sa svete, z tých demokratických, ktoré bývajú sväté ešte aj v Burundi-Burundi. Pošliapavajúc všetko to sväté, čo po voľbách tohto druhu v civilizovanom svete rešpektuje aj posledná neprajná bytosť v rade. Dať novej vláde fóra najmenej 100 dní na rozbalenie volebného programu a spôsoby jeho plnenia .
To už ale vitajte vo svete falošných demokratov, slobodných, solidárnych, a osobitne u tých progresívnych, tých, čo demokraciu nevypustili z úst od rána do večera. Demokraciu, to slovo, ktoré dnes už stratilo posledné zvyšky pôvodného obsahu, toho starogréckeho, vlády ľudu. Aby sa v dnešnom priamom prenose nahradila obsahom aj spôsobmi jej uplatnenia do iného, nového, zákerného typu uplatnenia vlády. Vlády – nad ľuďmi. Dnes, na Slovensku v post-civilizovanej dobe obsahom aj formou v podobe volanej mediokracia. Dnes už vo význame totálneho prevzatia zvrchovanosti nad suverenitou človeka, .
A v tomto novodobom význame spôsobmi jej vlastnými – s mediálnou paľbou slovom aj písmom žalujúc aj súdiac vedno. Lynčujúc perom. Ako sme aj dnes toho priamymi svedkami. Zvrhlo, po vzore svojich mentálnych predkov, spustiac unisono poľovku, s leitmotívom zdiskreditovať a spochybniť novú garnitúru ešte skôr ako sa stihla usadiť na svojich postoch. Ako svorka neukojených vlkov vrhajúc sa na vyhliadnutú obeť. A ako to už býva aj v reálnej divočine, na obeť, ktorá sa pre nich javí ako najľahšie dostupná korisť.
A na tento nehorázny a nedôstojný účelový počin poslúžila už aj gramatika. Lebo tej svorke je v tejto fáze „hladu“ a frustrácie z výslednej povolebnej deľby moci dobrý aj kus „gramatiky“. Na chudobné „zahryznutie sa“ už aj do málo výživných pravopisných chýb. Dobre počujte, pravopisných chýb ministerky kultúry v liste adresovanom jej českému kolegovi, ministrovi kultúry. V liste, myšlienkou, aj obsahom, s poctivým portfóliom. Aby sa vyvŕšili ešte aj na štylizácií listu. Aby už len interpunkčné znamienka obišli na sucho.
Aby ale týmto falošným bojovníkom za morálnu čistotu a odbornú spôsobilosť nevadilo u tej prechádzajúcej garnitúry, že pomaly nenájdete medzi nimi ani jedného vrcholového politika, čo nezískal titul alebo vysokú štátnu funkciu hrubým porušením alebo obídením zákona alebo „len“ zneuctením profesijnej etiky a morálky.
Lebo, podržte sa, lebo je to k neuvereniu, lebo počnúc prvým, druhým a tretím vtedajším ústavným činiteľom – v poradíako velí ústavný úzus – unisono falšovali záverečné práce, aj prístup k advokátskym skúškam potrebným k získaniu odbornej spôsobilosti.. Ako by ich jedna (plagiátorská) mater mala.
A hneď za nimi v druhej vlne nespôsobilých odborne i mravne – nasleduje ďalšia „ministerská sada“, na čele s predchodkyňou tej, na ktorej dnes nenechala táto „odborná a mravnostná“ mediálna polícia nitku suchú.
S čerešňou na tejto nestráviteľnej torte navrchu, ktorá tomu absurdnému beckettovskému divadlu dáva záverečnú bodku – s ministrom školstva – plagiátorom.
A to už aj nebesá museli horko zaplakať. Len títo bezcharakterní „mravouci“ neboli práve vtedy „doma“. Tá svorka, vtedy s bobríkom mlčanlivosti a s advokátskou „licenciou“ v kapse „vždy pripravení“ (prísť na pomoc) nemuseli hľadať „interpunkčné znamenia“. Na to svoje pokrytecké portfólio im stačilo len prehliadať a obchádzať kopy mravného hnoja, ktoré bolo treba prednostne „vykydať“.
I.
Skúsme tento príbeh novodobej médiokracie o gramatickom posudzovaní a hodnotení ministerky, podhodený verejnosti – poodhaliť na hlbšie a na širšie. Ako inak, v príčinnej súvislosti. Metódou, ktorá jediná môže viesť k spoznaniu a poučeniu „neznalých“ – o rýdzej pravosti hodnôt týchto farizejov .
Vlastne to bude len vecná úvaha nad (ne)zmysluplnosťou verejne kvíliacich a zavýjajúcich opozičných straníckych, mimovládnych a mediálnych vlkov. Zamýšľajúc sa v prvom rade nad zvrátenou informačnou etikou červeno-žltých denníkov, ktorým trčí slama z čižiem z účelovo nastavenej jednostrannosti poskytovaných informácií, z ich nevyváženosti, ktorá má byť, ako iste uznáte – leitmotívom verejnej mediálnej služby.
A v druhom, koncovom rade, zamýšľajúc sa nad tým, ako hlboko musí klesnúť človek so svojím „bezobsažným charakterom“, keď sa podujme osloviť verejne pisateľa (s neprehliadnuteľnou) snahou podhodiť mu informácie, ktoré v ňom majú vzbudiť dôveru v napísané. Zákerne podhodené návnady „neznalým“, s neprehliadnuteľným cieľom (adresovaným čitateľovi na jeho osvojenie si) poškodiť meno a dôveru nastupujúcej ministerky. A s ňou aj celú vládu a celé nové vedenie pri správe štátu.
A s vrcholom, pri ktorom ešte tie povyťahované info sa „predávajú“ za korektné. Lebo to najbezcharakternejšie (pre kritického čitateľa) tkvie v tej vedomej strate pamäti tých pisálkov, ktorí si dali toľko námahy, aby Šimkovičovú skompromitovali v očiach ľudí, poukazujúc na (povyťahované) fakty, ktorým dávajú títo „chudáci“ už aj vopred „(ne)mravné charakteristiky, aj vysvedčenie. Aby pritom držali už spomínaných bobríkov mlčanlivosti vtedy, keď bol ozajstný dôvod prehovoriť verejne…
A pre lepšiu uveriteľnosť tých pochybujúcich – bolo treba prísť aj s doplnkovým strelivom.
Z rady tých osvedčených „patrónov“, ktoré doposiaľ vždy zabrali. Majúc na mysli podhadzovanie tých – účelovo premyslených – goebbelovských „naratívov“ o tom, ako pri jej doterajších počinoch „intenzívne šírila dezinformácie“, ako „mala blízko k proruským dezinformačným aktivitám“, ako „keď spochybňovala nosenie rúšok, v čase keď ľudia umierali na covid, a mali tak možnosť chrániť sa“. Už len expresívnejšie nálepky typu Schutza o biči a bitúnku, Naďa o opiciach a dezolátoch,.. Krúpu, Káčera, Havrana a ďalších – o ďalších jedovatých slinách chýbali..
Lebo – tá slama, ktorá trčí z čižiem mediálnych žalobcov a sudcov – hovorí až nehorázne premyslene a účelovo o jej „diskvalifikácií“. Už predom. Už s predsudkami premyslene podsúvanými čitateľom. A to bol a je pregnantný cieľ ťaženia tejto vlčej spoločnosti.
Suma sumárum – tejto mediálnej svorke nejde máčny máčik o Šimkovičovú ako takú, ale o zneváženie novej vládnej garnitúry, ktorá po voľbách prepriahla kone. Lebo, ak by tým farizejom išlo ozaj o morálku a odbornosť nastupujúcej ministerky – tak by sa neboli VTEDY správali ako vši zalezené pod chrasty. VTEDY, keď na to bol ozajstne preukrutný dôvod. Odborný, a ešte viac mravný.
Pripomeniem vám, nečistí. Vám, ktorí ste rozohrali špinavú hru voči novej vláde, s využívaním podprahových metód. Ešte raz. Aby ste mali toľko cti a úcty k ľuďom, čitateľom, ktorí tú pamäť ešte nestratili. A ktorí ju aj používajú. A ktorí si preto vidia aj ďalej od špičky nosa.
Aby ste nezavádzali. Aby ste nemanipulovali verejnú mienku. A ste sa nesprávali ako onuce na nohy. Tie, určené pre cudzieho pána. Lebo ako sa dá inak vysvetliť, že tieto, až obludné výroky ešte „včera rovnakej ministerky“, Milanovej – neboli tŕňom v oku – ako v prípade gramatických smetí tej novo nastupujúcej.
Najprv dajme, teda skôr pripomeňme – jej odbornú spôsobilosť. „Odbornú prax“ v detskom časopise Fifík. S rozšírenou odbornou spôsobilosťou o výrobu leporela pre deti. Bodka.
A teraz ešte „výživnejšie“ predpoklady pre vtedajšiu ministerku kultúry. Ukážkovú „morálnu integritu“ :
„Róm, keď ráno zistí, že nemá čo jesť, jednoducho sa zoberie a ide si jedlo zaobstarať. A je mu jedno, ako to urobí. Keď potrebuje svetlo a práve ho nemá, nič mu nebráni zabezpečiť si ho od suseda. Keď má chuť na ženu, dokáže skočiť aj na sestru, len aby uspokojil svoju potrebu. [Rómovia] sú neprispôsobivé, zlodejské svine a hovädá.“…
Ešte stále si myslíte, že toto je tá odborná a morálna spôsobilosť, ktorá vám vtedy, v roku 2020, pri nástupe tej „nezabudnuteľnej“ vlády – nevadila?
LEBO TOTO je tá vami zneuctená morálka – až toporným vyhľadávaním smietok v oku tej novej – zato brvná, veľké a prehnité tej starej v ňom nevidieť. Neprehliadnuteľne. Skazene. Bez chrbtovej kosti a bez korporátnej a osobnej cti poukazovať na „pravopisné chyby v liste adresovom ministerkou českému kolegovi – zatiaľ čo tieto „trestné činy“ voči morálke a „prečiny“ voči odbornej nespôsobilosti nevadia..?
ZÁVER
A keď sme už pri tých ne/po/vyberaných výčitkách novej ministerke, obráťme list:
A viete vy vôbec, že to, čo podprahovo vyčítate, to je dôvod na výmenu role žalobcu a sudcu..? Dôvod na verejnú žalobu. Aj s trestom. Na ospravedlnenie sa ľuďom za váš „prínos“ na strašlivej nadúmrtnosti ľudí na Slovensku. Za tú podporu a za to „verejné lynčovanie“ ľudí. Tých, ktorí sa zdráhali ísť povinne na obludný celoslovenský „bitúnok“. Za to HROMADNÉ testovanie, za to už len samotné nahnanie ľudí do koncentrovaného vírusového prostredia. Toho, kde tých, ešte nič netušiacich 20 tisíc mŕtvych, ako vyšli z odbornej štúdie – si bolo pre „pozvánku“ na svoju poslednú cestu v živote. A nie mimochodom – v rozsahu a spôsobom – čoby jediný štát svojho druhu na svete (!!!)
A viete vy vôbec, že tie rúška neboli vo Švédsku, v štáte, v ktorom zaznamenali ako v jednom z mála štátov – najmenšie straty na životoch..?
A viete vy vôbec, že to, čo ste volali vakcínami – to bolo „sérum“ aplikované v rámci 3. fázy klinických skúšok na živých, dovtedy zdravých ľuďoch..? Ešte aj s povinnosťou hlásiť (vyhodnocované) vedľajšie účinky..
A viete vy vôbec, že tieto (na Slovensku POVINNÉ) experimentálne pokusy sa diali v rozpore s Norimberským kódexom, vyžadujúcim informovaný súhlas každej ľudskej bytosti, podstupujúcej netušené riziko na životoch a zdraví..?
A viete vy vôbec, že tie rúška mali kontraproduktívny význam pri povinnom nosení na miestach a v čase, ktoré prinášali viac škôd ako úžitku (ešte aj v parkoch a lesoch..)..?
A viete vy vôbec, že sa tie tzv. vakcíny, nehorázne propagačne KLAMLIVO a účelovo označovali za „slobodu“..? Aby pôsobili kontraproduktívne – tým, že „očkovaní“ s týmto vedomím sa stali nielen legalizovanými, ale aj nič netušiacimi šíriteľmi vírusu..?
A viete vy vôbec, že za tie aplikované experimentálne tzv. vakcíny neniesol/nenesie ich výrobca žiadnu právnu zodpovednosť..?
A nakoniec záverečný účet toho „vakcinobrania“, ako ho priniesol nový „hostinský“:
A viete vy vôbec, že to bezprecedentne nanútené celoplošné testovanie stálo (nás všetkých) takmer pol miliardy eur(len doposiaľ účtovne preukázaných 478 304 763 eur)..? A indície s korektne vypočítanou úhrnnou sumou sa blížia až k miliarde eur (!!!).
A viete vy vôbec, že prevádzka tzv. MOM – mobilných odberných miest stála štát110 miliónov eur..?Aby aj tu indície svedčilio tom, že to nie jekonečná suma, keďže v tejto sume nie sú zahrnuté milióny antigénových testov, ktoré si firmy nenakupovali sami, ale zásoboval ich štát. Aj s otázkou, a kto všetko na tom komerčnom klondajku ryžoval..?
A viete vy vôbec, že ďalší ekonomický, právny a mravný „trestný čin“ – očkovacia lotéria – stála ďalších 30 miliónov eur..? Nás.
A viete vy vôbec, že nákup všetkých testov, stál viac ako 287 miliónov eur (za rok 2021)..?
A viete vy vôbec, že tlač medicínskych certifikátov stála viac ako pol milióna eur..?
A viete vy vôbec, že tá zvrátená, a ešte raz – klamlivá propaganda, propagácia cez média, osobitne cez Markízu, to neboli tisíce, ale MILIÓNY eur, ktoré boli vyhodené von oknom (z tej, vraj prázdnej špajze, len z inej poličky..)..? Vyhodené rovnako ako tie expirované „séra“. Len tie, ako sme sa dozvedeli – boli vyhodené už rovno „do Dunaja..“
LEBO – toto je už ono DNO (pohára). Dno, s pravdou, ktoré sme v ňom dnes hľadali.
LEBO vy toto všetko viete dobre, len sa to nehodí do špinavej (komerčnej) hry o zdravie a životy bezmocných ľudí. Vtedy bezmocných, pod legitimizovanou mocenskou sankčnou hrozbou. Neústavným a nezákonným spôsobom. Flagrantným porušovaním ľudských práv a občianskych slobôd. Zatváraním okresov, zatváraním do domácností..
PRETO ten útok. Lebo to je najlepšia obrana. S pozabudnutím toho najdôležitejšieho.
Že v živote to funguje inak ako na ihrisku. Tom futbalovom. Že v živote je to barlička neschopných, nespôsobilých robiť si svoju robotu čestne, poctivo, priamočiaro, objektívne. A to je váš prípad. Médií i pisálkov, z ktorých mnohí nemajú ani toľko cti, aby sa pod takého unfér zákroky podpísalo plným menom.
A to nielen z vlastného rozhodnutia, ale z tolerovanej praxe niektorých médií. A to len potvrdzuje nízko nastavenú latku profesionality, zodpovednosti „za výrobok“, ako to v slušnej spoločnosti chodí..
Ak však už v médiách nefungujú seba kontrolné mechanizmy, a už ani inštitúcie, ktoré majú dozor nad etickým správaním sa médií v náplni práce – potom je najvyšší čas, aby sa o to pričinil ten, koho sa tieto mediálne šmejdy týkajú naviac. MY sami. Vediac, že tí pisálkovia tak primárne nečinia z osobného presvedčenia, ale za misu šošovice pochádzajúcej od chlebodarcov z cudzej zeme..
PRETO, pre zmenu – po tom nehanebnom (personifikovanom) útoku na novú vládu – čakáme všetci na ospravedlnenie za preukázanú neprofesionálnu a nezodpovednú robotu. Lebo – aj keď si čoraz väčšmi osvojuje táto (mediálna) ťažoba dnešnej prítomnosti rolu žalobcu aj sudcu najvyššieho – ich miesto je (ešte stále) inde. Preto je čas zaradiť sa. A kajať. A nie nekalo a nehanebne útočiť.
Lebo v prípade tejto majetkovo i svetonázorovo cudzorodej prevodovej páky je – na rozdiel od zatiaľ nepopísanej tabule, novej vlády – začo. Dnes sa ospravedlniť. A zajtra mlčať tam, kde treba byť ticho. A hovoriť tam, kde je to vo verejnom záujme.
Vysvetlivka:
Verejný záujem je primárne to, čo sa týka bytostných záujmov občanov Slovenska. Tu doma, i vonku (prípad Chovanca, usmrteného v priamom prenose na letisku v Belgicku). V nezištnej snahe pomôcť im – a nie zištne pomáhať a zaujímať sa o osoby tých z vonka (Navaľného z Ruska, či Zdichanovskej z Bieloruska, ..).
Účelovo preto, lebo sa v tejto súvislosti treba pýtať, verejne – a prečo potom zo žiadneho média, prečo potom z paláca, prečo potom zo straníckych centrál terajšej opozície nevyšiel ani zaznel ani hlások na podporu a ochranu ľudí, ktorí si to zaslúžia mierou vrchovatou (dlhodobo väznený J. Assange, Snowden, atď…).Lebo toto je to hľadané dno. Aby sme na v ňom našli, to čo sme celý čas hľadali. Pravdu o tom, kto je v tomto štáte ozajstný dezinformátor a dezolát. A zároveň, kto je iba vlk, prezlečený do ovčieho rúcha…