Volebný emigrant a novinár Arpád Soltész, ktorý po voľbách na protest odišiel zo Slovenska „na Západ“, najprv tajil, kam má presne namierené. Vraj je to súkromná záležitosť. Napokon verejne priznal, že sa odsťahoval k susedom do Prahy.
Arpád svoj únik prezentoval ako exil. Ide o typickú slovenskú črtu, o ktorej radi písali naši starí spisovatelia, napríklad Kukučín. Slováci vždy radi moralizovali a poúčali svoje okolie, pričom malí ľudia trpiaci touto poruchou radi prezentujú svoju domnelú osobnostnú veľkosť a vznešenosť tým, že demonštrujú akúsi vlastnú morálnu prevahu. Tá slúži na signalizáciu vašej kultúrnej nadradenosti a prejavuje sa napríklad tak, že niekoho s iným názorom na svet nazvete fašistom či dezolátom.
Tým je ustálené, že vy ste ten takzvaný civilizovaný človek, a získavate obrovskú prevahu nad zberbou, ktorá je podľa kritérií Friedricha Nieztscheho a jeho nasledovateľov nižšou formou života ako vy. Následne máte právo ju buď urážať, ak ešte nemáte moc, alebo ak ju už máte, smiete ju pripraviť o občianske práva – napríklad presadením zákona o kriminalizácii názorov, ktoré nie sú v súlade s progresívnym svetonázorom.
Tento zákon bol v progresívnom prostredí veľmi populárny a v minulom volebnom období sa jeho iniciačná verzia reálne pripravovala (starala sa o to Kolíková, aj keď neúspešne).
Práve ľudia, extaticky nadšení zo svojej morálnej vznešenosti, často nemajú problém svojich oponentov značkovať podobnými znameniami, ako sa kedysi dostávalo Židom.
Nejde len o rozdúchavanie princípov kolektívnej viny, keď Arpi Slovákov nazýval „švábmi Európy“, pričom tak označoval celý národ, nielen vyčlenenú skupinu s istými jemu nepríjemnými „vlastnosťami“. Arpád 75-percent ľudí na Slovensku označil za „chorobu“, pričom ten zvyšok je podľa neho toxický svojím beznádejným „optimizmom“. Túto diagnózu označil za trvalý stav Slovenska.
Nečudo, že jeho veľký duch následne pochopil, že sem sa už nezmestí a musí prekročiť hranice.
Kolektívne odsúdenie celého národa by pritom malo byť v 21. storočí neprijateľné. Práve u ľudí ako Arpád je však pravidelnou pózou. Aby sa nám ešte ten Arpi zo západného exilu víťazoslávne nevrátil ako kedysi Vladimír Iľjič z Londýna.
Matej Gašparovič, zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz