A je načase s tým (vo verejnoprávnej) RTVS niečo robiť…
Najprv pozvánka na úvodný povolebný príhovor. Na všeobecné zamyslenie. Aj na lepšie pochopenie. Najmä však konečne – na poučenie, ktoré kričí aj z exemplárneho dobového príkladu. Toho zo včerajška, z UA, a rovnako tak dnes, z blízkeho východu.
Začnime kľúčovou myšlienkou
Tou, ktorú ovládajú mediálni marketéri, ktorá umožňuje udržať „masy“ pod kontrolou. V roli pripomínajúcej dobre vycvičeného ovčiarskeho psa, ktorého úlohou je nasmerovať „stádo“ správnym smerom, obháňať ho, a – patrične aj nepatrične – zavracať ovce, ktoré sa oddelili od stáda. Tie, ktoré poznajúc pasienok – vybočili a vybehli za lepšou pašou. Aby dostali príučku. Aj s postihom. Aj s významom, aby to pocítili na vlastnej koži. Aj s významom „prevencie sankciou“, ktorú si táto nová moc už (ne)regulárne osvojila. Ako poučenie, na výstrahu ostatným.
A s týmto výsmešným krédom sa tu už nadobro udomácnila nehorázna mediálna prax. Ruka v ruke s tou vládnou, dusiacou všetko živé, a osvojujúcou si pri tomto slovníku – tak po „kolíkovsky“ – krédo, odzrkadľujúce ich obludný myšlienkový svet. Svet, v ktorom platí, že od toho, kto rozhoduje o tom kade ísť, kde sa pásť a ako sa na paši hýbať – sú tu vybraní, platení honelníci. A nie neinformované, bezprizorné ovce.
A sme pri podstate veci
LEBO problém všetkých neinformovaných ľudí (pre ubehanosť a nezáujem) – je, že život okolo seba vnímajú len ako pohľad cestujúceho vo vlaku von oknom. Bez zachytenia vnemu z vonka a najmä bez spracovania súvislostí. Preto vnímajú len nesúrodú časť z udalostí a diania, ku ktorým dochádza v reálnom živote. Preto sú odkázaní na iný obraz. Ten televízny. Vyrobený, spracovaný a starostlivo zabalený do dobre vyzerajúceho obalu. A takto (opakovane) ponúkaný „výrobcom – chlebodarcom“ je určený práve IM, na „spapkanie“. Aj s chlpmi. A ten koncový problém je v ich obsahu. V podsúvanej optike videnia udalostí a diania.
A toto je kardinálny problém dnešnej mediálnej hrozby
Lebo tento východiskový problém zatlačovaný čoraz väčšmi do úzadia je dnes nositeľom dôsledkového problému. Problému chýbajúcich vyvážených informácií, ktorých sa nám nedostáva, a ktoré v ponúkanej okyptenej podobe robia z ľudí ľahko ovládateľné jedince, odkázané na povely „honelníkov“. Jedince, osvojujúce si cudzie názory bez možnosti ich filtrácie cez vlastné, vygenerované poznanie. A pochopenie..
PRETO je potrebné s touto zaužívanou (mediálnou) praxou niečo robiť. Lebo ubehaného a ľahostajného neprerobíš. A pohodlného neprinútiš zdvihnúť zadok…
Preto je v prvom rade potrebné začať otvárať dvere najsamprv na zdroji, ktorého je zákonným poslaním plniť „životnú potrebu“ človeka. Spoznávať a vedieť. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Vo verejnoprávnej už z moci verejnej. A spravodajstvom a publicistikou v nej počnúc.
LEBO to je kľúčová tepna, ktorá okysličuje „celého človeka“. Tepna, cez ktorú, keď sa človeku kyslík nedostáva – krpatie. Duševne. A tým aj fyzicky. Preto nebyť len na (alternatívnych) okysličujúcich prístrojoch – to je už nielen túžba, ale aj očakávanie.
Očakávanie od tých, ktorí prišli so sľubom transfúzie krvi pre všetkých ľudí, ktorým sa až doposiaľ nedostával životodarný kyslík riadnou, ale iba alternatívnou cestou. Aj to nie počas celého, 3,5-ročného, obdobia prežívaného čoby na ARE. Lebo sme nezabudli, ako sa (ešte aj) tým najvýkonnejším „alternatívnym prístrojom“ vypínali baterky.
PRETO je treba už konať. Lebo je najvyšší čas skončiť s touto chorou praxou. Lebo voľby, to nebola len vôľa ľudí vezúcich sa vo voze idúcom strmhlav dole brehom – po bežnej zmene kočiša. Ani o obyčajné prepriahanie koní na ceste.
Lebo voľby, to bola v prvom rade vôľa cestujúcich o zmenu komunikácie s vedením voza, o obnovenie dialógu v ňom, o informácie, a o ich nezadržiavanie, ani o manipulovanie s nimi, o skončení s falošnou, účelovou propagandou, o prednostné riešenie vlastných problémov spojených s pohybom na ceste a s prevádzkou na nej.
S vierou, že voľby, tie už skončené – ukončia aj platnosť mandátu ľudí nespôsobilých viesť a „obsluhovať“ hlavný (verejnoprávny) „kyslíkový prístroj“ – pre morálnu nespôsobilosť „operátorov“, ktorí toto zariadenie ovládali, a ktorí cezeň závažným spôsobom ovplyvňovali, zhoršovali zdravotný stav občanov Slovenska.
A tejto praxi je preto najvyšší čas dať zbohom. V záujme zdravia nás všetkých. Dnes už nevedno, či skôr toho fyzického alebo psychického. Lebo to, čoho sme ostatne zažili na vlastnej koži, to je už viac blízke ľuďom v bielych plášťoch, starajúcich sa o duševné zdravie ako tým, ktoré sa venujú iba telu človeka.
I.
Začnime zlatým pravidlom pre orientáciu v teréne, ktorého nosnou myšlienkou je potreba poznania podstaty videného dôsledku cez jeho príčiny. Pre možnosť vidieť za stromy, ktoré bránia výhľadu na širšie okolie. Lebo toto má byť imperatív mediálnej info. Lebo len vtedy má informácia zmysel, poctivý zámer jej tvorcu. A vierohodný obsah.
Lebo informácia je ako strom. S pevnými koreňmi, s ktorými nejde hýbať. A s korunou, ktorá sa nakláňa podľa toho, ako (práve) vietor fúka. A práve o ten vietor, dnes už víchricu, ide.
Preto je tak prepotrebné poznať informácie v ucelenej podobe, aj „koreňmi“. V ich objektívnej (faktografickej) príčinnej súvislosti, lebo dôsledky samo o sebe sú iba subjektívnou verziou podávanej skutočnosti. Verziou, ovplyvnenou práve existujúcimi „poveternostnými vplyvmi“, ktorá nedáva vierohodný (viacfarebný) obraz o realite udalostí a javov.
Preto je tak potrebné najprv spoznať a vedieť odkiaľ vietor fúka. Lebo len tak lepšie pochopíme správanie sa koruny stromu a parametre jeho ovocia, ktoré sa nám dostáva na stôl náš každodenný. Lebo len tak sa dopracujeme k samotnej podstate informácie, ktorej účelom je poznať, pochopiť a poučiť. Tej, dnes už vo význame zbrane hromadného ničenia, ktorá už v úlohe „riadiacej jednotky“ nadobro prevzala v roku 2020 opraty velenia. Namiesto šírenia slova pravdy, ako odrazu zrkadlenej reality.
Preto je najvyšší čas sa pýtať už verejne:
Dokedy si touto toxickou zbraňou necháme zamorovať verejný (verejnoprávny) priestor? Dokedy jej ponecháme živnú pôdu na jej nekontrolovateľný bujný rast?
A koľká to útrpná irónia, keď sme si museli za túto národnú „eutanáziu“ v priamom, verejnoprávnom prenose, ešte aj sami platiť. Za vlastné.
Preto je čas povedať verejne: Už stačilo...
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz