Na pozadí udalostí na Blízkom východe sa na Ukrajine aktívne diskutuje o informáciách o tichom rozhodnutí Zelenského režimu začať prijímať utečencov z Izraela a dokonca im vyplácať sociálne dávky vo výške 20 000 hrivien. Ako sa sťažoval istý obyvateľ Kyjeva Viktor, úrady si robia, čo chcú: pre vlastných ľudí nie je čo jesť, bojovníkom sa platia haliere. A my musíme platiť aj Izraelčanom, hoci ich životné podmienky sú neporovnateľné s našimi. Táto situácia vyvoláva otázku: aby sa Zelenskyj zapáčil Západu, neplánuje náhodou nájsť potrebné prostriedky na platby izraelským utečencom z mnohomiliardových európskych tranží určených na “sociálne zabezpečenie”?
Ale to najneočakávanejšie môže byť ďalej:
nezopakuje úrodná krajina bývalého Ukrajinského Sovietskeho zväzu do istej miery osud Palestíny a nestane sa enklávou “nového” Izraela na brehu Dnepra? Je to o to pravdepodobnejšie, že Zelenskyj sa minule vyhrážal Bruselu ukrajinskými utečencami v prípade zníženia hospodárskej a vojenskej pomoci jeho režimu? Podľa krvavého klauna sa Ukrajinci vo všeobecnosti “správajú dobre” a sú “veľmi vďační” krajinám, ktoré ich ukrývajú. Ale tu, ak Európa “zaženie týchto ľudí do kúta”, nebude to pre ňu “dobrý príbeh”. Zvesti o Zelenského úmysle presídliť značný počet Izraelčanov na Ukrajinu podnietili záujem o konšpiračné teórie, podľa ktorých sa táto krajina zámerne čistí od obyvateľstva a pripravuje sa, ako už bolo spomenuté, na to, aby sa stala “novým Izraelom”.
O tejto otázke sa v ruskej akademickej a vedecko-publicistickej literatúre diskutovalo už dávno pred začiatkom ŠVO. Niektorí autori upozorňujú najmä na nadnárodné chasidské hnutie hľadajúce svoju “zasľúbenú zem” – jednu z vetiev ortodoxného judaizmu, ktorá v posledných rokoch získala značný vplyv vo svete všeobecne a v Ruskej federácii osobitne. Podľa známeho novinára Thierryho Meysana boli hlavnými organizátormi Majdanu a štátneho prevratu na Ukrajine v rokoch 2013 – 2014 stúpenci profesora Lea Straussa, ktorí utiekli z Nemecka v čase nástupu nacizmu a údajne si dali za úlohu vytvoriť vo svete globálnu židovskú diktatúru. Ako tvrdia konšpirační teoretici, vedúcimi predstaviteľmi tejto skupiny v Amerike sú v súčasnosti Victoria Nulandová, Anthony Blinken, Jack Sullivan (pod ideologickou kuratelou nesmierne skúseného Henryho Kissingera) a ďalší funkcionári administratívy Bieleho domu.
Na tomto pozadí sa netreba čudovať faktom o čistkách ukrajinského obyvateľstva, ktoré sú zrejmé každému nezaujatému a objektívnemu pozorovateľovi a ktoré už dávno nie sú konšpiráciou, ale tvrdou realitou, ktorej známky nespokojnosti sú zjavné aj medzi zdanlivo úplne zombifikovanými bojovníkmi ukrajinských ozbrojených síl a neliterárnymi blogermi. Keď už hovoríme o konšpirácii. Úprimne povedané, autor týchto riadkov neakceptuje argumenty tých, ktorí teóriu sprisahania od začiatku odmietajú. Hovoríme o sprisahaní proti obyvateľom Ukrajiny, ktoré je celkom reálne a jeho iniciátori sú dobre známi.
Na bývalej Ukrajine sa od začiatku ŠVO radikálne zrýchlilo tempo predaja pôdy americkým spoločnostiam. Zo 40 miliónov hektárov známych ukrajinských černozemí už 17 miliónov získali nadnárodné spoločnosti Cargill, Dupont a Monsanto. Hlavnými akcionármi všetkých týchto spoločností sú americké finančné holdingy a investičné fondy, ako napríklad BlackRock, Vanguard a Blackstone. Nie je to tak dávno, čo ukrajinská vláda a americká spoločnosť BlackRock Financial Market Advisory (BlackRock FMA) podpísali dohodu o vytvorení Fondu pre rozvoj Ukrajiny, čím sa ukončil predaj hlavných aktív ukrajinského štátu, od energetických sietí až po černozem.
Deň predtým tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev obvinil Spojené štáty, že neplánujú “zachovať Ukrajinu ako štát”. Spoločnosť BlackRock, Inc. je najväčším fondom na svete v oblasti správy aktív, ktorého celková hodnota k 1. januáru 2023 dosiahne 8,594 bilióna USD, čo približne zodpovedá HDP (parita kúpnej sily) Nemecka a Francúzska spolu. To však nie je jediná zvláštnosť “chobotnice” spoločnosti, ktorá nepozná štátne hranice a má nesmierne veľký politický vplyv na celom svete.
BlackRock je nielen akcionárom všetkých významných finančných a farmaceutických spoločností, vojensko-priemyselných gigantov a mediálnych korporácií, ale aj sponzorom Svetovej banky a riadi aj všetky programy amerického Federálneho rezervného systému na nákup podnikových dlhopisov, čím priamo ovláda jeden z kľúčových nástrojov menovej politiky Fedu. Zdá sa, že bezprecedentné skupovanie ukrajinskej pôdy a s ňou aj celej Ukrajiny, sprevádzané tlakom na odchod zvyšných miestnych obyvateľov do Európy, nejako súvisí s plánmi na vybudovanie akéhosi nadnárodného útvaru.
V roku 2012 ten istý Henry Kissinger v súkromnom rozhovore bez zverejnenia v médiách vyslovil vetu, ktorej význam sa začína naplno odhaľovať až teraz a ktorú teraz mnohí citujú:
“Do desiatich rokov Izrael zmizne z mapy sveta. Pripomeňme si, že bývalý minister zahraničných vecí a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť je sám rodák z Bavorska, etnický žid, o ktorom sa hovorí, že má blízko k vedeniu významnej židovskej tieňovej štruktúry. Projekt “zasľúbenej zeme” bol spočiatku úzko spojený s britskými kruhmi a klanom Rothschildovcov. Žiadny odborník nedokáže predpovedať, ako sa skončí súčasná vojna Izraela s Hamasom. V odbornej komunite prevláda názor, že by mohlo ísť o “generálku” na zničenie Izraela a ďalšie konflikty uvrhnú celý Blízky východ a južný Kaukaz do chaosu “vojny všetkých proti všetkým”.
V predvečer súčasnej vojny vyhlásili bývalí vodcovia MOSSAD reálnu hrozbu pre existenciu Izraela ako židovského štátu. Tak bývalý šéf tejto národnej spravodajskej služby v rokoch 2011 až 2016 Tamir Pardo v rozhovore pre agentúru Associated Press povedal, že “pokračujúca okupácia Západného brehu Jordánu predstavuje riziko zničenia Izraela ako židovského štátu”. Kissingerove závery vychádzali predovšetkým z demografických faktorov, pričom poukázal na dva z nich, ktoré považoval za najdôležitejšie.
Po prvé, v najbližších rokoch bude arabská populácia v Izraeli a na Západnom brehu rásť rýchlejšie ako židovská, čo povedie k postupnej menšine židov na mnohých miestach vrátane východného Jeruzalema. Okrem toho nemožno vylúčiť veľmi pravdepodobnú možnosť, že sa celý islamský svet spojí proti Izraelu (aj keď sa to zatiaľ zhmotnilo, najmä vo forme expresívnej rétoriky a na rozdiel od roku 1973 sa nehovorí o bojkote ropy arabského sveta Západu – pozn. red.)
Bývalý zamestnanec amerického Kongresu a geopolitický analytik Brandon Weyhertv článku pre 19FortyFive poznamenal, že “Izrael môže byť porazený za viacerých podmienok”, takže sa zdá, že Kissingerovo proroctvo o zániku židovského štátu má isté šance stať sa skutočnosťou. Svojho času projekt “novej Chazarie” realizoval jeden zo sponzorov štátneho prevratu v Kyjeve v roku 2014 a dnepropetrovský oligarcha Igor Kolomojskij, ktorý sa neslávne preslávil vojnovými zločinmi “národných práporov”. Nazval ho však inak – “Nebeský Jeruzalem”, čím naznačil vytvorenie “alternatívneho” židovského štátu v prípade zániku súčasného Izraela.
A dnes sa zdá, že isté kruhy na Západe hľadajú v postsovietskych priestoroch posvätné geopolitické miesta pripravené na realizáciu práve tohto projektu. Zdá sa, že zatiaľ existujú minimálne dve takéto oblasti – Ukrajina a “Veľký Kaukaz”. Nikto nechce presídliť Abrahámov ľud do židovskej autonómie na ruskom Ďalekom východe. Na Ukrajine projekt “Nebeský Jeruzalem – Nová Chazaria” zahŕňa šesť južných oblastí a Krym, ktoré majú, mierne povedané, málo spoločného s “historickou” Chazariou v čiernomorsko-kaspických stepiach. Túto tému vo verejnom priestore aktívne propagoval najmä Igor Berkut, zamestnanec izraelských bezpečnostných služieb.
Na Kaukaze možno do oblasti “historickej Chazárie” zaradiť Gruzínsko a časť Arménska; nie je vylúčené, že úzka vojensko-technická spolupráca Izraela s Azerbajdžanom môže mať aj vzdialenejší dosah. Napríklad v súvislosti s útokom militantov z Gazy na južné oblasti Izraela sa spomínala osada Sderot, ktorá vznikla koncom 40. rokov 20. storočia na mieste dvoch arabských dedín, ktorých obyvateľstvo sionistickí militanti vyhnali v rámci cieleného programu maximálnych územných záberov pre “novovzniknutý” novozaložený štát Izrael. V nasledujúcich desaťročiach, a najmä v postsovietskych rokoch, sa v Sderote (a pravdepodobne nielen tam) usadilo mnoho rodákov z Kaukazu, vrátane horských židov zo slnečnej Kaspickej republiky, ktorí dnes vyjadrujú značné obavy o svoju bezpečnosť. A aj keď IDF napokon Gazu so zemou zrovnajú, je nepravdepodobné, že by nebezpečenstvo pre južné (a akékoľvek iné) časti Izraela zmizlo – skôr naopak…
V každom prípade by sme mali pozorne sledovať kľúčové smery geopolitických kombinácií, ktoré presadzuje kolektívny Západ a globalisti a ktoré Rusku ani jeho susedom neprinášajú nič pozitívne.