Peter Marman v spolupráci s Daliborom Juráškom a tímom ďalších ľudí dlhší čas zbierali a sumarizovali údaje z jednotlivých výročných správ mimovládok. Vykonali dobrú prácu a na svetlo sveta sa dostala stránka politickemimovladky.sk.
Politické mimovládky prinášajú jednostranné argumenty v prospech vyhranených politických prúdov, alebo sa rovno zúčastňujú politického boja za ich stranu.
Mali by sme si preto klásť otázky:
- Sú naozaj občianske?
- Pôsobia v slovenskom záujme?
- Majú americkú DNA?
- Stojí za nimi Soros?
Peter Marman a jeho tím identifikoval dve hlavné skupiny politických mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa kultúrno-etickými, geopolitickými alebo ekonomickými témami. Vychádzali aj z rebríčkov najcitovanejších analytikov. Mimovládky rozdelili na dve skupiny – liberálne a prozápadné, a potom na kresťanské a konzervatívne.
Sledovali ich peniaze, citlivo vnímali to, čo donor sponzoruje. Prešli všetky ich verejne dostupné výročné správy, tie analyzovali a zamerali sa na finančnú stránku.
Základné parametre spracovaného súboru údajov v rokoch 2000 – 2020 boli: 18 mimovládok, 211 výročných správ, 3786 finančných transakcií v celkovej sume 145 mil. Eur. A na základe spracovaných údajov môžeme z pohľadu financií odpovedať na otázky z úvodu:
Sú naozaj občianske?
Ak slúžia občanom, ako o sebe prehlasujú, mali by byť aj občanmi platené. V opačnom prípade: Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. A potom sú “občianske” len nastrčené. Záver je však taký, že Liberálne a prozápadné mimovládky dostali v analyzovanom období od občanov len 3% financií. Kresťanské a konzervatívne mimovládky až 60%.
Liberálne a prozápané mimovládky sú teda občianske len formálne. Za “občianskym” maskovaním presvitajú neobčianske záujmy často smerujúce proti vôli väčšinovej občianskej spoločnosti.
Kresťanské a konzervatívne mimovládky sú prevažne občianske aj financovaním. Občianske financovanie spôsobuje u nich viditeľnejší súlad s vôľou väčšinovej občianskej spoločnosti.
Pôsobia v slovenskom záujme?
Ak majú reprezentovať slovenskú občiansku spoločnosť, potom musia byť financované zo Slovenska. Ak budú financované zo zahraničných zdrojov, potom reprezentujú cudzie záujmy, ktoré môžu byť v rozpore so želaním slovenskej občianskej spoločnosti. Na základe skúmania a sumarizovania sa zistilo, že len 15% liberálnych a prozápadných mimovládok bolo v danom období financovaných zo Slovenska. Kdežto pri mimovládkach kresťanských a konzervatívnych to bolo až 80%.
Z toho vychádza, že liberálne a prozápadné mimovládky sú slovenské len registráciou. Reálne slovenský záujem reprezentujú, len ak je práve v zhode so záujmami zahraničných sponzorov. V opačnom prípade idú potichu alebo otvorene proti nemu.
Pri kresťanských a konzervatívnych mimovládkach môžeme povedať, že sú slovenské aj reálne. Aj v tejto oblasti možno vidieť súlad s vôľou väčšinovej občianskej spoločnosti.
Majú americkú DNA?
V r. 1997 americká vládna agentúra USAID sformovala zámorské donorské organizácie, ktoré následne vytvorili Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe s oficiálnym cieľom vybudovať silné mimovládne organizácie a tretí sektor. Neprekvapí, že mimovládky vzídené z tohto impulzu sa začali zapájať do politického boja v súlade s americkou zahraničnou politikou.
Liberálne a prozápadné mimovládky dostali v skúmanom období až 40% financií z USA, čo je 57 miliónov Eur. Vyplýva z toho, že ich postavili na nohy americké peniaze. A boli to také peniaze, že aj keď dnes už Američania ustúpili, stále je celkový americký podiel suverénne najväčší. S tým koreluje názorová orientácia.
Kresťanské a konzervatívne mimovládky dostali v sledovanom období z USA len 1 % svojich financií, čo tvorí 37 tisíc Eur. Z toho vyplýva, že sú slovenské reálne. Povstali zospodu, od občanov. Nepotrebovali k tomu americké peniaze. Ich názory a činy sú na americkej zahraničnej politike nezávislé.
Stojí za nimi Soros?
Soros do svojej celosvetovej siete organizácií doteraz vlial desiatky miliárd dolárov. Na Slovensku ho zastupovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Cez ňu a zo zahraničia, prichádzali od Sorosa na Slovensko v priebehu rokov desiatky miliónov Eur.
Z analýzy vyplynulo, že až 30% financií liberálnych a prozápadných mimovládok bolo zo Sorosovej sféry, presnejšie 42,5 mil. Eur. V zozname donorov Soros rád prevyšuje všetkých ostatných sponzorov. Najmä on vybudoval dnešné liberálne impérium, ktoré má vďaka jeho peniazom oveľa silnejšie postavenie, ako by malo prirodzene.
Kresťanským a konzervatívnym mimovládkam prišla od Sorosa čistá nula. Konzervatívne organizácie, ktoré sú kultúrne a hodnotovo oveľa bližšie väčšinovej občianskej spoločnosti, teda nedostali od Sorosa ani Euro. Aj vďaka tomu pracujú s rádovo menšími ročnými rozpočtami
Politické mimovládky slúžia donorom ako inkubátory pre budúcich ministrov a štátnych funkcionárov. Ak výkonná sila nie je práve pri moci, má platené miesta, kde sa môže pripravovať na ďalšiu kariéru a posilovať svoj mediálny imidž filantropickými aktivitami. Alebo sú liahňou – ak sa ukáže nejaký vhodný kandidát, môžu mu vyrobiť pozitívne PR.
Z oficiálneho životopisu prezidentky SR Zuzany Čaputovej vyplýva, že v rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. VIA IURIS bolo v týchto rokoch hojne donorované Sorosovou sférou vplyvu.
Zhrnutie
Keď to zhrnieme, tak liberálne a prozápadné mimovládky nie sú občianske, ani nepôsobia v slovenskom záujme, majú zásadnú americkú DNA a zásadnú sféru vplyvu Georga Sorosa.
Kresťanské a konzervatívne mimovládky sú prevažne občianske, pôsobia primárne v slovenskom záujme, v skúmanom období sa u nich nepreukázala žiadna americká DNA a vplyv Georga Sorosa na ne bol nulový.
* zdroj: Politické mimovládky sk
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz