Najprv doslov k „ostatnému obrazu“ doby z predchádzajúceho príspevku
Tá dáma zo spoločného obrázku zo Schutzom, Balogová, šéfredaktorka SME nemala ani toľko etickej cti, aby výroky tohto „životom unaveného“ chrapúňa (vravia, že skrz inú pliagu, ktorá sa síce nepichá, zato omamuje v zariadeniach na to určených..) odsúdila. Rovnako. Verejne. To po prvé.
Pritom nemala ani toľko osobného rešpektu k ľuďom, aby sa ráčila ospravedlniť najmenej polovici občanov Slovenska, to po druhé.
A nemala ani toľko mizernej „človečej“ odvahy – aby ten tvor v ľudskej koži dostal „na hodinu“ padáka v tom samom denníku. Nečakajúc na onen „boží súd“, ktorý dnešného hlavného „verejného maséra“ – hlavného mediálneho prúdu čaká. To za posledné.
Lebo to už bola skoro ako prihláška na hlavné pojednávanie.
Žalostné, smutné a strašne farizejské od denno-denne moralizujúcich „etalónov“ korektnosti a mravnosti.
LEBO jedovatý v kombinácií s hluchým – to je vraždená kombinácia pre verejný priestor, pre tvorbu verejnej mienky.
O (chýbajúcej) Asociácií na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike vo verejnom priestore, ktorá ako zamlčaný podmet je ešte hluchšia a slepšia, ak ide o „chránenú zver“ – už škoda mlčať..
A to už otvára čas „na diskusiu“ i „na rozhovor“, ktoré ponúkajú odpovede na kľúčové otázky, ponúknuté počas „prestávky“.
Evidentne je zrejmé, že tieto „normálnosti“ sa môžu diať iba s krytím štátnou mocou. Dvojakým. Aj pasívnym prehliadaním, aj aktívnym umlčiavaním „neprispôsobivých“. V súbehu – mediálne i mocensky. Na všetky spôsoby.
Od bránenia prístupu „neprispôsobivých“ jednotlivcov do verejného priestoru – cez ich mediálne znevažovanie – cez blokovanie alternatívnych médií – až po snahy zatvoriť im ústa „legislatívnou cestou“. Skúšajúc to dnes už opakovane – cez Trestný zákon, najskôr cez skutkovú podstatu „šírenia nepravdivej informácie“ (od Kolíkovej), dnes ešte nástojčivejšie, skrývajúc zámer vymôcť si tento zámer mocou – obmeneným spôsobom – sémanticky – cez dezinformácie vo verejnom priestore.
A – ako také dobové umlčiavanie „nelegislatívnou cestou“ vyzerá v praxi – tak na to si treba pustiť zvuk. Nahlas. Zvuk legitímne zachytený. Zvuk, ktorí musí otvoriť všetkých 7 hlavných čakier každej bytosti, ktorá si hovorí ČLOVEK.
ĎURKA: Zapálime jej auto. Kanistrom.
Čurilla: Len aby sme to neprepálili. Aby sme neboli takí, že nakoniec skončíme my jak najväčší kkti, poberú nám spisy a povedia, že je to účelová pomsta z našej strany.
Ďurka: Len ju treba, ako keby, normálne spraviť. A do väzby jbnúť. Ďurka: Kamaráta máme ináč nového, riaditeľa ÚIS. Teraz je tam a sťahuje nám záznamy z parkoviska. Turňa: Že ju (Santusovú – pozn. red.) ide kopnúť do pie. Hneď, ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty.
Čurilla: Ešte je na ÚŠP minister. Lebo to rieši aj minister.
Čurilla: No čo minister?
Neznámy: Dobre. Ide za ním teraz riaditeľ ÚIS a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani (Santusovú – pozn. red.).
ČURILA: Šak keď nie, nech dá echo, my ju zastavíme do pi*i..
„Teraz je tam p.ča v robote … zapálime jej auto … ja som chcel tam dať na výstrahu štyroch ježkov, no ale tak, keď to chceš poňať takto hneď z ostra … lebo nemyslím si, že je cesta ju uj.bať po procesnej stránke, ale ju jednoducho zdiskreditovať…“
PS 1 :
ĎURKU z NAKA povýšili (najprv bez vedomia, potom aj s nesúhlasom nového ministra – Šimka). Rovno na vedúcu funkciu – na INŠPEKCIU Ministerstva vnútra. Na orgán, ktorý má vyšetrovať vyšetrovateľov NAKA. DURKU, ktorý je (stále) v postavení trestne stíhanej osoby.
Z ministerstva vnútra musel odísť MINISTER.
Z rozhodnutia tej – ktorá (ako vieme od pani Borušovičovej) od detstva túžila po spravodlivosti, ktorá od nástupu na prezidentský stolec volá po slušnosti, po dôvere, po zamedzení pomsty a nenávisti v „KRAJINE“, aby nedošlo k deštrukcii a rozkladu spoločnosti. Nuž práve týmto „štátnickým“ počinom – „kopačkami ministrovi“ -dokonala dielo skazy tam, kde sa má tej skaze (poctivo) predísť prevenciou sankcie.
Preto už stačilo. Na 7 zím.
PS 2
Komu (naivnému) to nestačilo pustime ešte jeden zvuk. Skorší. V KONTEXTE. Z rovnako z predvolebných čias. Tých prezidentských. Mysliac na nedôstojnú „rozprávku pre vtedajších dospelých a dospievajúcich“ (voličov). Od pani Borušovičovej, o. i scenáristky, spoluautorky tejto predvolebnej agitky:
„V meste obklopenom vinicami žilo dievča, ktoré sa volalo Zuzana. Zuzana sa ako malá rada hrávala v záhrade svojej babičky, plnej kvetov, a predstavovala si, že je nebojácnou hrdinkou na strane dobra. Dievča, ktoré už od detstva bojovalo proti nespravodlivosti – zastávala sa spolužiakov či pomáhala kamarátke, ktorej ublížili, pomáhala slabším, stala sa právničkou a bojovala proti skládke v Pezinku. Pred jedovatými odpadmi však nestačí ubrániť jedno mesto. Brániť spravodlivosť a šťastie potrebujeme v celej našej krajine. A preto sa Zuzana rozhodla kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky.“
K tomu už len záverečný klaksón : Tento scenár sa pani B. nepodaril.
Nepýtalo by to preto vysvetlenie ľuďom, ak už nie priamo ospravedlnenie od nej i od väčšiny kultúrnej elity za predvolebnú agitáciu..? LEBO toto bol „predvolebný počin“ ponižujúco manifestujúci nízko nastavenú latku osobnej mravnej integrity. Spôsobom – ako to pomenoval príznačne Oliver Bakoš, vysokoškolský profesor:
„starším nevtieravo pripomenie radostné chvíle z detstva pri rozprávkach o Leninovi, Stalinovi a podobných hrdinoch“.
Už sa pýtal len dôvetok : A nech nikdy nezapadne slnko nad jej palácom.
A najlepšie by bolo začať, ako inak, v „domovskom sídle“ (ne)mravnosti – v SME…
A – pýtalo by vysvetlenie aj od panej z paláca – ľuďom, prinajmenšom:
- Za volanie ZODPOVEDNOSTI nás, bežných ľudí
- za volanie po očkovaní, za vyhlasovanie „VAKCÍNA je sloboda“..
- za volanie po odpojení od ruskej ropy a plynu
- za volanie „Sláva Ukrajine“..
- za ratifikáciu „okupačnej zmluvy“ s USA..
- za účasť Slovenska na vyzbrojovaní UA, za logické predlžovanie utrpenia obyčajných ľudí na UA..
- za zmarenie referenda na predčasné voľby..
- za udržanie doterajších mocenských praktík, za terajšie status quo..
Verejne, rovnako ako DOTERAZ
- FARIZEJI, toto, tie skutkové podstaty sú tie nové HODNOTY pre ľudí, pre ich bezpečnejší a dôstojnejší život?
- ŠIMEČKA, dnes pasujúci sa za najväčšieho „opravára“ spoločnosti – ešte stále sa nám budeš vysmievať z billboardov – „rozprávkou“ o NORMÁLNOM fungovaní štátu pod vašou egidou?
ĎAKUJEME, neprosíme. LEBO – ako povedala Z. Čaputová na zasadnutí GLOBSEC-u (21.9.2019) v New Yorku – chirurgicky presne: „Ukázalo sa, že keď sú ľudia ticho, rozhodnutia zopár ľudí môžu uchvátiť celý štát.“
Dokonale vysvetlené. Dokonalá odpoveď na otázky položené počas „prestávky“. Dokonalé zdôvodnenie príčin súčasného morálneho a ekonomického „rozvratu“.
Sväté slová, majme ich na pamäti celé 2 mesiace. Spolu so spomienkou na K. Kryla a jeho živé slová:
V strede Európy sa opäť vymenili stráže.
A hľa, zasa len zlodej a vrah ľuďom o morálke káže.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz