Žijeme v zložitých a súčasne veľmi zaujímavých časoch. Aby sme ich prežili dôstojne a necítili sa zahanbení pred svojimi predkami a potomkami, musíme pochopiť zložitosť udalostí, byť disciplinovaní a vyrovnaní psychologicky aj sociokultúrne. Vidím objavujúcu sa tendenciu, že ľudia sa začali viac zaujímať o politiku, pretože cítia, že sa niečo mení a mení sa veľmi vážne. Mojou hlavnou úlohou je utvárať v ľuďoch reálny obraz sveta tým, že vysvetľujem skryté šifry doby, trendy jej vývoja.
Staňte sa politikmi, pretože tých neschopných a zákerných podvodníkov musí niekto rýchlo nahradiť!
Treba veľa čítať – aktuálne informácie, vedecké práce, beletriu, ktorá prebúdza predstavivosť. V odporúčanom zozname sú takí spisovatelia ako Ivan Jefremov, Oleg Markejev, Alexander Gera, Alexej Kolentiev, Sergej Anisimov a mnohí ďalší. Samozrejme, čítanie nestačí – o prečítanom treba neustále premýšľať a spájať to s realitou. A samozrejme, treba čítať aj špeciálnu literatúru o strategickej, analytickej a iných typoch inteligencie. Takisto je potrebné kriticky si osvojiť západnú vetvu európskej intelektuálnej tradície.
Súčasné vzdelávanie je v stave polodementnosti. Systém, ktorý sa buduje od začiatku 90. rokov, nevychováva tvorcov a analytikov, ale “kvalifikovaných konzumentov”, ktorí nie sú naklonení analýze reality, a už vôbec nie kritickej. Ale treba byť proti, treba sa vzdelávať a vyžmýkať to najlepšie z toho najlepšieho, čo ostalo. Je veľmi dôležité nájsť si učiteľa – skutočného Učiteľa. Ja som mal veľké šťastie. Mojím učiteľom bol Vladimir Vasilievič Krylov, málo publikujúci, ale brilantný vedec. Myslím si, že bude patriť k tým niekoľkým, ktorým bude Rusko skladať účty za druhú polovicu dvadsiateho storočia.
O svojom učiteľovi som napísal knihu – Iný zakliaty pútnik (O Vladimírovi Krylovovi na pozadí neskorej komunistickej spoločnosti a vo vnútri spoločensko-odbornej organizácie sovietskej vedy). Krylov bol skutočný majster, bez jeho školy by som sa nikdy nestal tým, čím som sa stal. Alexander Alexandrovič Zinoviev, ktorý sa koncom deväťdesiatych rokov vrátil do Ruska a s ktorým som sa priatelil, raz poznamenal, že opúšťa krajinu, v ktorej sa dalo na najvyššej úrovni diskutovať o mnohých zaujímavých problémoch vo fajčiarni, a vracia sa na intelektuálne smetisko. Dosť tvrdo povedané, ale vo všeobecnosti spravodlivé.
Od 90. rokov minulého storočia zaplavil krajinu príval zastaraných západných teórií v oblasti sociológie, politológie a ekonómie. Tento šrot získal u istej časti verejnosti vysoký status vďaka svojmu západnému pôvodu a podporovaný grantmi a inými formami materiálnych stimulov. Na tomto základe sa u nás za posledné štvrťstoročie vytvoril celý segment kompradorsko-koloniálnej vo svojej podstate vedy, ktorá vyjadruje záujmy kompradorsko-oligarchického kapitálu a parazituje na skutočnej vede, rovnako ako tento kapitál parazituje na skutočnej ekonomike Ruska. Je to zrejmé najmä v politickej vede, kde existuje množstvo teórií spojených s popieraním potreby štátnej suverenity. Ide o módny trend v západnej politológii a globalistike, ktorý hovorí, že žijeme v ére vzájomného prenikania a vzájomnej závislosti a že suverenita je zastaraná. Je však celkom jasné, komu štátna suverenita niekoho iného nevyhovuje.
Rovnaká je aj myšlienka, že éra veľkých štátov sa stáva minulosťou. Kedysi existovala Juhoslávia – treba ju rozbiť na kúsky, o to viac, že v nej žijú rôzni ľudia. Každú chvíľu sa hovorí o tom, že územie Ruska od Uralu po Ďaleký východ by sa malo odovzdať medzinárodnému spoločenstvu… A ľudia, ktorí tieto myšlienky presadzujú, pracujú pre tieto korporácie buď ako to, čo Lenin nazval “užitoční idioti”, alebo ako ideologickí sabotéri. Hovorím o určitom trende, ktorý predstavuje vedeckú a ideologickú a informačnú hrozbu.
Máme pomerne veľa expertov a expertných skupín, ktoré sú celkom profesionálne zamerané na štátnonárodné záujmy Ruska. Za posledný rok alebo dva sa výrazne aktivizovali a mnohí z tých, ktorí boli v tieni a mali obmedzený prístup do médií, dramaticky zvýšili svoje možnosti. Niekedy sa v oficiálnych prejavoch stretávam s formuláciami, ktoré používam len ja a nikto iný. Vnímanie akýchkoľvek myšlienok má však vážne obmedzenie – triedne záujmy vnímateľa. Často sa to stáva neprekonateľnou prekážkou pri chápaní reality a vnímaní myšlienok iných ľudí štátnymi úradníkmi. Nie je však mojou úlohou zabezpečiť, aby to boli práve oni, kto ma počuje. Nie som ani propagandista, ani politický technológ, ale vedec, analytik a učiteľ. Mojou úlohou je vytvárať realistický obraz minulosti a súčasnosti a predpovedať budúcnosť. Ak to vysokí predstavitelia využijú – dobre, ak nie – žije to samo o sebe, pretože pojem alebo aj fráza hodená do informačného priestoru žije svojím životom a raz bude fungovať.
Isto, človek musí žiť v informačnom svete bez toho, aby sa ním nechal zatieniť. Zatienenie je porazenecká stratégia. Prečo mnohí sovietski ľudia uverili propagande v období perestrojky? Hovorili, že príde trh, príde demokracia a kapitalizmus a všetko bude v poriadku. Pretože boli zvyknutí na určité informácie, ktoré prestali vnímať, a lož, ktorú počuli prvýkrát, sa im zdala byť pravdou. Bez toho, aby sme sa uzavreli pred tokom informácií, by sme mali vždy pochopiť dôležitú vec: kto z toho má prospech. Túto otázku si kladte neustále. Komu prospieva tvrdenie, že Sibír bola kolóniou Ruska? Pochopiť to a potom si overiť fakty.
Pred osudom sa nedá utiecť
Skôr či neskôr vás dostihne, a to v tej najnevhodnejšej chvíli; osudu sa treba postaviť čelom. Rovnako je to aj s informáciami. Pre tých, ktorí sa chcú zorientovať, existuje jedna rada: premýšľajte. Bez ohľadu na to, aká je propaganda sofistikovaná, v detailoch sa určite pošmykne. Rusko musí vytvoriť novú “svetovú agendu”. Nejde o materiálnu pomoc, ale o formovanie určitého spoločenského projektu, ktorý by sa mohol stať základom nového svetového poriadku, alternatívneho k súčasnému. Ďalšou vecou, ktorú treba zvážiť, je globálna systémová kríza. Mali by sme ju využiť vo svoj prospech ako vlnu, ktorá umožní premeniť naše slabosti na silné stránky. Je to ako džudo. Žiaľ, ZSSR, počnúc Chruščovovou vládou, konal v mnohých ohľadoch bezhlavo, bez dôvtipu. My musíme robiť veci inak.
Andrej Fursov
* zdroj: Armádny magazín sk
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz