S trvalým podtitulkom: Človek by nikdy nemal súdiť dôsledok bez toho, aby poznal jeho príčiny, súvislosti a jeho kontext…
Lebo história je pre vnímavého „diváka“ neskutočné zrkadlo. Skoro ako sklenená guľa, v ktorom môže aj bežný človek vidieť svoju prítomnosť cez už prežitú minulosť a zároveň tak lepšie pochopiť deje, ktorých je aktuálnou súčasťou.
Bonusom pri tejto exkluzívnej možnosti nahliadnuť na príčinné súvislosti dneška cez túto optiku – je možnosť „pustiť“ si ju v zrýchlenom toku času. Niečo ako video, s možnosťou zastaviť ho vo vhodnú chvíľu. Popremýšľať. A keď treba, tak pridať alebo vrátiť čas. Na účely porovnania už prežitého s práve prežívaným. Lebo v tom je zmysel potreby poznania histórie. Poučenia z nej. Poučenia z „rána“. Dnes, bohužiaľ, už iba pre možnosť lepšieho pochopenia „žitého dňa“..
Pochopenia „dňa“ na Slovensku, umocneného stvrdzujúcim poznaním, že v tomto význame ide už o dávnejšie odskúšaný „meteorologický jav“, podľa ktorého každý oblak, každé hrmenie, aj s bleskami, ku ktorým došlo „na západe“ – sa s odstupom času s istotou raňajšieho východu slnka premietne u nás, na Slovensku. Ako ozvena v hore. Len jedno nevedno. Kedy.
Tento dnešný „poveternostný prejav“ prírody však tie časové súradnice má..
I.
Historický exkurz začnime tam, kde má dnešný hlavný meteorologický jav, vojnový konflikt na UA, svoj zrod, svojich prarodičov, s tam prítomným krstným otcom, Winstonom Churchillom. Vo Fultone, v USA, v roku 1946, teda už krátko po 2.svetovej vojne. Tam, čoby v „rodisku“ dnešného bipolárneho sveta, kde bez márneho zveličenia „počal“ dnešný konflikt na UA. Vyhlásením „železnej opony“ (od Štetína na Balte – po Terst na Jadrane), neformálnym stvrdením prvého povojnového rozdelenia sveta, s dôsledkami, ktoré viedli k ideovému zrodu novej, povojnovej „studenej vojny“. Vojny, vedenej už voči novému nepriateľovi, s inými spôsobmi, inými sofistikovanými metódami, a s inými prostriedkami.
A to najdôležitejšie pre dnešok – na týchto základoch tento „krstný otec dospelej súčasnosti“ oznámil spôsobom urbi et orbi – mestu a svetu – kľúčový imperatív vtedajšej doby – ukážuc prstom na nového, úhlavného nepriateľa. Na KOMUNIZMUS ako na ZLO, proti ktorému treba viesť nezmieriteľný boj.
A začať bolo treba od podlahy, doma, tam, kde sa jeho rodný list vystavil.
II.
A to už VITAJTE v Amerike, zatiaľ v tej pôvodnej..
Premietnuté na drobné, na rodnej pôde sa to stvrdilo vyhlásením „vojny“ americkej ĽAVICI na všetky spôsoby, viniac ich a vidiac ich všade, za všetkým, čo sa mohlo aj nemohlo spojiť s „komunistickým Ruskom“.
Vyhlásením HONU na čarodejnice vedeným hysterickým spôsobom prenasledovania ľudí s iným názorom, s iným presvedčením. V dobe, v časoch už neslávne známych ako doba temna, doba Mccarthizmu.
Obdobie, známe „vyrábaním“ vykonštruovaných obvinení voči nevinným ľuďom z domnelej sympatie ku komunizmu. Bez dôkazov, na základe udaní. Využívaním nespravodlivých a neprípustných vyšetrovacích metód – s cieľom obmedziť vnútorný „dizent“ a politickú kritiku. S cieľavedome vytváraným prostredím politickej represie voči „neprispôsobivým“ politickým i spoločenským autoritám.
Aj s korunou navrch – nálepkovaním, označujúcim podozrivých ľudí – za ruských špiónov. Všetko na pozadí cieľavedome vytváraného a šíreného STRACHU medzi ľuďmi z nebezpečenstva hroziaceho z komunistického Ruska.
TOTO už pri čítaní týchto (preukazných) faktov nejde zostať mysľou v opisovanej dobe 50-tych rokov v USA – ale už byť rovno TU, doma, preciťujúc ju do morku kostí. Tú samú, dnes s rovnakou hrôzou prežívanú, strastiplnú dobu, ukrutánsky podobnú tej, ktorá ako svedectvo, ako memento ľudstva vytŕča z jeho histórie.
Obsahom i formou tak porovnateľnou, až naskakuje husia koža…
III.
TELEGRAM z novej Ameriky, mestu a svetu
A že nejde o podobnosť, na Slovensku náhodnú, o tom svedčia fakty, ktoré už žalujú. Majúc dnes, tu doma to všetko, to samé, čo už história nášho dnešného „priateľa“ na večné časy zaknihovala. Nehanebné, neľudské spôsoby, špinavé metódy, nehorázne praktiky, aj zneužívajúce mocenské vládne a mediálne prostriedky.
Aj všadeprítomný strach. A stupňujúcu sa hystériu. Už aj neskrývaný hon na nebezpečných „sympatizantov“ so všetkým ruským. Osobným, vecným i javovým..
Majúc – aj svoju, dnes už obzvlášť „nebezpečnú“, nenávidenú ľavicu. Aj svoje tragické postavy v roli podnecovateľov hrozieb z východu, vyvolávačov nenávisti, aj udavačov, žalobcov, aj sudcov. Aj vyfabulovaných príbehov o zaplatených ľuďoch v roli „ruských špiónov“..
Aj svoj „Fulton“, aj svoje dejinné vrcholové persóny, aj svojho „Winstona“, aj svojho „McCarthyho“. Len s dvomi rozdielmi. Ten prvý nebol v sukni. A ten druhý nemal plešinu..
Inak všetko ako pod kopirákom..
Lebo už, bohužiaľ zďaleka nejde o fikciu, ba ani o autorské zveličenie. LEBO ten „meteorologicko-politický“ jav nad naším nebom je už na Slovensku, už ho privialo západné prúdenie.
Tentoraz, tentokrát znepokojujúce „politické El Niňo“, vyvolané zdesením z ostatného vývoja podnebia na Slovensku. Jeho uberania sa v inom teplotnom režime. S teplotou, ostatne nameranou – dnes reprezentatívnym „hydrometeorologickým ústavom“, ku ktorému sa dnes vzhliadame ako k obrášteku Panny Márie – mimovládnou organizáciou Globsec, podľa ktorej len 40 percent Slovákov verí, že za vojnu na Ukrajine je priamo zodpovedné Rusko. A povážte ešte zdesivejšiu správu z toho ústavu – 69% Slovákov si myslí, že poskytovaním zbraní Ukrajine provokujeme Rusko.
A to je zdesenie, pri ktorom aj to ozajstné, tohtoročné meteorologické El Niňo sa javí novým priateľom na večné časy len ako jarné oteplenie…
A preto bolo treba konať. Súrne. Bez diskusie. S (vonkajšou) direktívou – pritvrdiť. A už aj vyjsť z ulity. A prejsť na podávanie silnejšej kávy pre verejnosť..
A aj sa pritvrdilo. Aj sa prestrelo,. Aj sa začala už tá silnejšia káva podávať na stôl nás každodenný. Lebo čas na prežitie, na dorobenie „Noemovej Archy“ sa ukrutánsky kráti. A s ním aj reálne vyhliadky terajších strán dostať sa doň. A prežiť..
Lebo tá smrtonosne kritická hladina vody s 5-timi percentami si už vyberá svoju daň. „Rodiny“, ktoré žili na dlh 3 roky, na účet budúcich generácií.
Žaľuďovú rodinu, už beznádejne sa topiacou pod hladinou, tú, ktorá zneuctila slušnosť, zúfalo sa snažiacu tú obyčajnú, tú podvodnú, ktorá sa chce nemravne udržať sa stoj čo stoj nad ňou, s rovnakými problémami sa trápiacu tú zradnú, ktorá zneuctila slobodu a solidaritu s bezmocnými, aj rodinu, ktorá tápe po hladine, bez azimutu, čakajúc na ten správny vietor – a ísť s ním po prúde do najbližšieho prístavu..
A to najhoršie „pirátske“ rodinné zoskupenie, doposiaľ skryté v tieni doby – práve vyplávalo z prístavu. Na povel rovnako skrytého kapitána tejto „opacierovanej lode bláznov.“ Stačí, ak poviem, že so 75-mi (možnými) rodmi na palube. Už odsúhlasenými v centrálnom ústredí..
IV.
Neformálny kapitán „slovenských pirátov“ vytiahol novú, čiernu vlajku..
Vlajku symbolizujúcu falošnú potrebu doby, výzvu, ktorú práve dnes, v čase najväčších škôd v rodinách, tých pravých, najviac dotknutých, v čase najtvrdšej biedy, akú po roku 1989 žijeme – asi najviac „potrebujeme“..
Vyhlásením potreby (akcelerácie) boja proti „škodným informáciám“. Škodlivým pre riadiaci zahraničný manažment. S úpornou snahou zabrániť im dostať sa do verejného priestoru. Za každú cenu…
A primárne umlčať ich nositeľov. Vymazať. Vylúčiť – všetko pod „ctihodnou“ snahou ochrániť verejný priestor pred „dezinformáciami“ tohto typu. Nebezpečné pre moc, pre ich nositeľov. A najmä pre ich „pasákov“..
LEBO (vraj) „Slovensku hrozí, že bude problémovým dieťaťom Európy..“
Vráťme sa na začiatok a povedzme si úprimne. Nesníva sa nám to.?
Nie je to iba film na motívy z Pezinka, tentokrát z pezinskej psychiatrickej liečebne..?
A či len chvíľa pre precitnutie v pravej chvíli, pre tých, ktorých sa to bytostne týka.?
ZÁVER :
S vrcholovou paralelou s americkým podnebím, s príbehom, ktorý končí tam, kde začína nový, ešte strašidelnejší..
„Fulton“, Globsec-u 2023, s novou víziou Slovenska, od nového Churchilla
Počkajúc si na „dôstojné“ fórum“, náležiace tejto „dvojjedinej“ dejinnej udalosti. Udalosti, kedy slovenská „pani Churchillová“ „formálne-neformálnym spôsobom VYHLÁSILA na Slovensku novú „železnú oponu“. Medzu „mentálneho rozdelenia“ Slovenska na tých idúcich s dobou a tých idúcich proti nej. Proti (progresívnemu) prúdu..
Cez ohromujúci, cez bezprecedentný výrok o tom, KTO-KDE stojí dnes na Slovensku, na akej strane barikády. A ktorú má súdiť história. Dozvediac sa, že ONA a jej pokrvná (progresívna) rodina a jej príbuzní stoja „na tej správnej strane histórie..“
Vlastne má pravdu. Bude súdiť. Aj z buzolou v ruke..
STOP (nime) ich. Pokiaľ je čas. Aby sa histórií vyšlo v ústrety, tomu nepodplatiteľného sudcovi každej doby..