Musíme sa znovu naučiť „kriticky myslieť“, hovorí Miryam Muhmová, inak bude agenda „Veľkého Resetu“ postupovať rýchlym tempom vpred. Novinárka sa vo svojej novej knihe zaoberá nebezpečenstvom “davoskej triedy”. Pokiaľ zvíťazí program “Veľkého Resetu”, stanú sa ľudia čoskoro “nadbytočnými” subjektmi, varuje novinárka Miryam Muhmová. Transhumanizmus, permanentný dohľad a editácia genómu sú napokon na vzostupe. Vo svojej knihe Chobotnice z Davosu sa Muhmová zaoberá nebezpečenstvom Svetového ekonomického fóra (WEF). Nevidí však všetko len čierno. Muhmová tiež poukazuje na riešenie, ako sa z bludného kruhu dostať.
Prvý krok týmto smerom? “Najprv sa musíme znovu naučiť kriticky myslieť, odfiltrovať skutočné fakty a zámery od toku informácií, ktorému dominujú elity.” V nasledujúcom texte zverejňujeme výňatky z knihy.
Od demokracie k techno-feudalizmu
Po množstve informácií a faktov uvedených v tejto knihe sa zdá vhodné ešte raz zhrnúť nebezpečenstvo, ktoré sa valí ako lavína najmä na mladé generácie: umelá inteligencia, roboti a biotechnológie – teda niektoré z technologických inovácií, ktoré tvoria Veľký Reset a Štvrtú priemyselnú revolúciu – pravdepodobne urobia z ľudského druhu transhumanistické či “nadbytočné” subjekty.
Môže sa zdať, že toto tvrdenie pochádza z otrepaného sci-fi románu, ale nie je to tak. Bohužiaľ by sa mohlo stať krajne pravdepodobnou realitou, ktorá dostihne budúce generácie – a to rýchlejšie, než sa predpokladalo, ako nám už roky tvrdí uznávaný izraelský historik profesor Yuval Noah Harari (…).
Klaus Schwab tiež niekoľkokrát zdôraznil, že sa už nachádzame uprostred Štvrtej priemyselnej revolúcie a že táto revolúcia zmení náš život vo všetkých ohľadoch. Veľký Reset, ktorý už dávno funguje, nám vezme mnoho základných práv, o ktoré sme po stáročia bojovali, najmä slobodu.
Budeme mať slobodu pohlavia, ale už nie slobodu vyjadriť svoj názor bez strachu, pretože ako už si ten či onen vyskúšal, je už ťažké zastávať iný ako mainstreamový názor.
“Nedávny prieskum spoločnosti Allensbach (2021) dospel k záveru, že väčšina Nemcov sa domnieva, že sloboda prejavu je ohrozená. Podľa prieskumu sa iba 45 % respondentov domnieva, že možno slobodne vyjadrovať politické názory. To je najnižšia hodnota v takom prieskume Allensbachu od roku 1953.”
Skutočnosť, že už nežijeme v demokracii, netvrdia žiadni systémoví kádrováci alebo politici, ale potvrdzujú ju aj fundované vedecké štúdie. Aby sme mohli podať súhrnný opis prevratných dôsledkov Štvrtej priemyselnej revolúcie a Veľkého Resetu, musíme sa najskôr v duchu oslobodiť od uspávanej a mediálnej rétoriky, s ktorou je naša toľko ospevovaná demokracia bežne popisovaná. Až potom je možné pristúpiť k analýze reality vykonanej podľa vedeckých metód.
Už pred desaťročiami nám malo byť jasné, že opraty nedrží ani ľuďom zvolený parlament, ani vláda, pretože na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose predniesol Hans Tietmeyer, vtedajší prezident nemeckej Bundesbanky, pred zhromaždenou elitou už v roku 1996 nasledujúce slová: “Niekedy mám dojem, že si väčšina politikov stále ešte neuvedomuje, ako veľmi sú už pod kontrolou finančných trhov a dokonca nimi ovládaní.”
Ak jeden z finančných expertov blízkych elite už v roku 1996 rovnako pravdivo ako bez obalu vyhlásil, že finančné trhy vládnu krajinám a že rozhodnutia politikov teda nezodpovedajú ničomu inému ako vôli kapitálovej elity – prečo sa preboha neprebudíme?
Prečo spoločnosť dovoľuje hŕstke mocných ľudí rozhodovať o osude svojich občanov? Kritické výroky kritikov globalizácie existovali vždy. K tejto menšine patrí aj vtedy ohromený Švajčiar Jean Ziegler:
“Hlavy štátov, premiéri a ministri, medzi ktorými je mnoho socialistov, prijímajú ako samozrejmosť cudziu nadvládu nad občianskou suverenitou špekulatívnou zbožnou racionalitou globalizovaného finančného kapitálu.”
Cudzia nadvláda nad občianskou suverenitou…
Tento druh mäkkého štátneho prevratu bol teda už v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia prehliadnutý – a vlastne oveľa skôr, pretože k tomuto záveru dospel už americký prezident Woodrow Wilson v druhom desaťročí minulého storočia, teda presne pred 100 rokmi: “Vláda, ktorá bola určená ľuďom, sa dostala do rúk šéfov a ich zamestnávateľov, zvláštnych záujmov. Nad formami demokracie sa vytvorilo neviditeľné impérium.”
A čo robíme my, takzvaní suveréni? Presne to, čo väčšina ľudí robí vždy: na chvíľu necháme vzplanúť plameň rozhorčenia a potom sa zase v tichosti stiahneme do bubliny uspávajúceho dobrého pocitu. Sme baránkovia, aspoň podľa Rainera Mausfelda (emeritného profesora psychológie na univerzite v Kieli). Príliš nepomáha ani to, že ľuďom zvolený politik opäť hovorí o moriakovi, ako to 20. mája 2010 v programe ZDF nenútene urobil bývalý bavorský premiér Horst Seehofer: “Tí, ktorí rozhodujú, nie sú zvolení, a tí, ktorí sú zvolení, nemajú o čom rozhodovať.”
Asi neexistuje jasnejší opis situácie v našich demokraciách. Je potrebné znovu zdôrazniť, že všetci títo vysoko postavení ľudia nie sú konšpirační teoretici, ale ľudia, ktorí boli veľmi blízko elitnej moci a zažili jej priamy vplyv na vlastnú kožu.
Karol Jerguš, zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz