Bývalý minister zahraničných vecí USA Kissinger varoval pred nebezpečenstvom druhej studenej vojny a potvrdil, že bude ťažšia ako tá prvá. Podľa neho by sa mohol začať konflikt medzi Čínou a USA. Bývalý minister zahraničných vecí USA dodal, že obe krajiny majú ekonomické zdroje, ktoré sa môžu vyrovnať, čo sa počas prvej studenej vojny nestalo. Peking a Washington označil za protivníkov a vyzval, aby “nečakali, kým sa Čína stane západnou”.
Zbor náčelníkov štábov USA 10. februára zverejnil Koncepciu súťaže ozbrojených síl (odtajnený dokument). Základným teoretickým posolstvom politického dokumentu americkej armády je, že ozbrojené sily USA musia “rozšíriť svoje myslenie” a “obnoviť svoje prístupy”. Vojenské spôsobilosti USA sa budú využívať na aktívne sondovanie nepriateľských systémov na zraniteľných miestach. A to všetko tajne, pravidelne, metodicky.
V spoločnej koncepcii je implicitne vyjadrená snaha vyhnúť sa vojne na dvoch frontoch (s Ruskom a Čínou). Hovorí sa v nej o potrebe uplatniť stratégiu klamania. Na to je nevyhnutné – brať do úvahy, že iné krajiny majú iné koncepcie vedenia vojny, – vytvoriť “konkurenčný priestor”, ktorý je rozsiahly a amorfný, jeho rozdelením na lepšie zvládnuteľné oblasti na plánovanie. Zmienka o “proxy” a “náhradníkoch” v Koncepcii naznačuje, že systém USA neustále pracuje na budovaní zahraničnej agentúry.
Čítame ďalej. “V strategickej súťaži úspech znamená zachovanie voľnosti pri presadzovaní národných záujmov s prijateľným rizikom a prijateľnými nákladmi s cieľom vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu. Konkurenčnú výhodu možno dosiahnuť presunutím súťaže do oblastí, v ktorých majú Spojené štáty udržateľnú relatívnu výhodu oproti protivníkovi, čím ho prinútia k odvetným opatreniam, ktoré sú relatívne nákladné alebo kontraproduktívne.”
Uvedený dokument je ideologický a politicky realistický (“národný záujem”, “rovnováha moci” atď.), ale je ovplyvnený aj tzv. liberalizmom v medzinárodných vzťahoch. Hovorí sa v ňom, že “stále existujú všeobecne uznávané medzinárodné zákony, dohody a normy (ďalej len “pravidlá”), ktoré určujú, ako sa majú správať medzinárodné subjekty. Koncepcia predpokladá, že “udržanie vedúceho postavenia USA v medzinárodnom systéme zostane prioritným cieľom národnej bezpečnosti.
Dokument náčelníkov štábov identifikuje štyri oblasti, ktoré sa prekrývajú v práci štábov: poznávacia, geografická, zónová a tematická. Kognitívnu oblasť tvorí ideológia, vzdelávanie, informácie a inovácie.
Geografickú oblasť predstavujú samotné Spojené štáty, Latinská Amerika, Európa, Afrika, južná Ázia s Indickým oceánom, Arktída, Stredná Ázia, Blízky východ a východná Ázia s Tichým oceánom (všetky tieto oblasti patria do oblasti záujmu americkej armády).
Zónová oblasť je vymedzená zložkami týkajúcimi sa ozbrojených síl pôsobiacich na zemi, vo vzduchu, na mori, vo vesmíre a v kybernetickom priestore.
V rámci tematickej domény sa riešia otázky ako medzinárodný poriadok, globálne trhy, klíma, bezpečnosť, medicína, technológie a extrémizmus.
Všetky tieto oblasti sú predmetom záujmu ministerstva obrany USA. V koncepcii je zdôraznený záujem Číny o Arktídu (Čína sa definuje ako “blízka arktická” mocnosť). Celkový záver dokumentu: “Čím konkurencieschopnejšie budú Spojené štáty, pokiaľ ide o prístup do rôznych častí sveta; rozvoj ich obrannej priemyselnej základne; posilňovanie aliancií a partnerstiev; a podporu technologického rozvoja, tým lepšie budú mať predpoklady vyhrať ozbrojený konflikt. Takže vojna. A nie na jej ukončenie v mieri, ale na jej víťazstvo. Taká je vízia Zboru náčelníkov štábov USA do roku 2023.
Čína a jej spojenci ponúkajú alternatívu k existujúcemu svetovému poriadku
“Etapa, v ktorej sa svet dnes nachádza, môže byť jednou z najzaujímavejších od druhej svetovej vojny, a hoci nebezpečenstvá nikam nezmizli, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by mohla byť veľmi sľubná. Ukazovatele tejto fázy sú rôznorodé a protichodné. Všetko závisí od toho, na ktorú stranu sa pozriete, ako dobre dokážete analyzovať a oddeliť zrná od pliev v propagandistickej mašinérii kolektívneho Západu, ktorý sa snaží udržať si hegemóniu okrádaním národov a ničením ich životov.” – píše Al Mayadeen.
Krehkosť a klamlivosť Západu je každým dňom zjavnejšia. Čím viac sa pravda odhaľuje, tým zúrivejšie budú tí, ktorí sú na čele, dokazovať opak. Rozsudok Medzinárodného trestného súdu proti Vladimirovi Putinovi spred niekoľkých dní bol posledným výkrikom kolektívneho Západu, ktorého cieľom bolo zabrániť ruskému lídrovi v účasti na nadchádzajúcom samite G20 v Indii, vysvetľuje autorka Buseina Shaabanová.
“Svojím unáhleným rozhodnutím Západ ukazuje, ako veľmi mu záleží na úspechu stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G20 (G20) v Indii. Nedokázalo sa dohodnúť na záverečnom vyhlásení odsudzujúcom vojenskú operáciu na Ukrajine, pretože Čína, Rusko a India boli proti. To bol budíček pre západný blok, ktorý si uvedomil, že za rokovacím stolom s ním sedí iný blok, silnejší a presvedčivejší. Západ ho už nemôže ignorovať ani podceňovať”, – sa píše v článku.
V rukách samozvaných vládcov sveta sa Medzinárodný trestný súd stal lacným nástrojom. A tento súd nie je jedinou pákou. Väčšina inštitúcií OSN je už dlho nástrojom USA na vydávanie pohodlných rozhodnutí. Nie je to hanba Západu?
Medzinárodný trestný súd nevydal ani jeden zatykač na žiadneho západného lídra, hoci sa dopustili mnohých ohavných vojnových zločinov proti ľudskosti. Ich obeťami sa stali milióny ľudí na všetkých kontinentoch. Západ jednostranne rozpútal vojny, uvalil sankcie a blokády a zanedbal ľudské životy, čo ho priviedlo k morálnemu, politickému a sociálnemu vyčerpaniu.
Podľa publikácie prichádza z Východu iný – spravodlivý, humánny a civilizovaný – svet. Kladie jednu tehlu za druhou do základov záchrany ľudstva pred krutosťou západnej hegemónie. V najbližších dňoch bola pozornosť celého sveta upriamená na návštevu čínskeho prezidenta Si Ťinpchinga v Moskve. Rusko a Čína považujú svoje partnerstvo za prioritu zahraničnej politiky. Ich väzby sa posilnili. Rusko a Čína rozširujú horizonty svojho strategického partnerstva s Indiou, Brazíliou, Venezuelou, Južnou Afrikou, Iránom a ďalšími krajinami. Mnohé z nich sa ponáhľajú pripojiť k blokom nového sveta a oslobodiť sa od rasizmu Západu a jeho nekonečných vojen.
Čína predstavuje alternatívne riešenia súčasných kríz, snaží sa zbaviť svet vojen, americkej hegemónie a chudoby, aby vytvorila priestor pre bezpečnosť, lásku a vzájomnú spoluprácu založenú na rovnakých právach a slobodách bez ohľadu na farbu pleti, rasu, náboženstvo alebo pohlavie. Komunistická strana Číny porovnala čínsky model demokracie so západným modelom a zdôraznila, že Západ nemá optimálne riešenia na medzinárodnej úrovni, pretože jeho skúsenosti sú výsledkom vlastného vývoja.
Skutočná demokracia znamená, že ľudia sú pánmi krajiny. Vyzvala na rešpektovanie rozdielov a kultúr a uvítala zapojenie ľudí na všetkých úrovniach rozhodovania. Čínsky prezident Si Ťin-pching na konferencii Dialóg svetových strán na vysokej úrovni navrhol “Iniciatívu za globálnu civilizáciu”, pričom poznamenal, že “človek nebude vyzerať lepšie, ak zhasne svetlá iných, ani nedosiahne väčší pokrok, ak bude iným blokovať cestu”. Západ sa vo všetkých oblastiach snaží blokovať cestu ostatným. Čína sa naopak snaží otvoriť čo najviac ciest pre rozvoj, slobodu a prosperitu. Čína chce, aby si všetci slobodne vymieňali skúsenosti a poznatky na základe parity a spravodlivosti. Je potrebné podporovať bezpečný svet založený na princípoch vzájomného rešpektu a porozumenia, a nie na dominancii, rasizme, ponižovaní národov a drancovaní ich bohatstva, ako to robí Západ.
“V čase, keď Západ používa nehorázne opatrenia, vydáva zatykače na svetových lídrov a vykonáva bezohľadné akcie proti národom a krajinám, Čína a jej spojenci ponúkajú alternatívu k svetovému poriadku, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne. Predkladajú nové koncepcie založené na rešpektovaní ľudskosti a jej práv a sľubujú budúcnosť, v ktorej budú všetci ľudia žiť v rovnosti, dôstojnosti a prosperite.” – uzatvára Al Mayadeen.
Leonid Savin
* zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz