Biely dom vidí vo vojne prostriedok na prežitie
Vojna rozväzuje ruky – to je zrejme názor Bidenovej administratívy, píše AT. V podmienkach vojny je možné kontrolovať tok peňazí, udeľovať si super práva, neplatiť dlhy a voľne likvidovať nevhodných ľudí . A nič sa nikomu nestane.
Keďže Kyjev sa dostáva pod čoraz väčšiu paľbu a Moskva pod nové útoky dronov, spor sa dostáva na novú úroveň priamej konfrontácie medzi najvyššími predstaviteľmi týchto štátov. Na situáciu sa dá pozerať rôznymi spôsobmi, buď vnímať konanie Ruska na Ukrajine ako neprijateľné, alebo podobne ako politológ Chicagskej univerzity John Mearsheimer, vidieť dlhý reťazec provokácií a nezodpovednosti zo strany USA a EÚ, ale jedno je jasné: Spojené štáty nemajú záujem o mierové riešenie konfliktu. Súčasná zahraničná politika USA voči Rusku sa uberá úzkou cestou tvrdej konfrontácie medzi veľmocami. Rusko sa nechystá prevziať vedúcu úlohu v mierovom úsilí, rovnako ako Ukrajina.
Bývalý námestník ministra zahraničných vecí USA a vyjednávač v oblasti zbrojenia Eugene W. Rostow vo svojej knihe Towards a Managed Peace (Smerom k riadenému mieru) dobre zdôvodňuje, že Washington sa nemôže vzdať svojej vedúcej úlohy v globálnej politike a že v skutočnosti si najvyššie záujmy národnej bezpečnosti Spojených štátov vyžadujú, aby sa štátny systém angažoval ako mierový mechanizmus. Namiesto toho však Bidenova administratíva presadzuje presne opačnú stratégiu a v dôsledku svojej nekompetentnosti a neschopnosti prenecháva vedúcu úlohu iným krajinám. Táto stratégia ničí hospodárstvo a priemysel a možno dokonca vedie k úmyselnému zničeniu, vrátane samotnej vlády USA.
Prečo sa to deje?
Som presvedčený, že Bidenova administratíva potrebuje stupňovanie zahraničnej politiky z nasledujúcich šiestich dôvodov:
Po prvé, domáca sociálna politika súčasnej administratívy je taká radikálna, že ju vláda nemôže realizovať na základe bežnej legislatívy. Vyžaduje si to mimoústavnú moc. A ozbrojený konflikt práve takúto moc
poskytuje.
Po druhé, oficiálny nepriateľský kurz voči Rusku sa považuje za hlavnú cestu k fyzickému zničeniu celého ropného a plynárenského komplexu vrátane prieskumu, ťažby a rafinácie (až po nárok na rozvoj arktických polí) a k narušeniu hospodárstva prostredníctvom destabilizácie cien. To má urýchliť prechod na zelenú energiu. Je tu však problém: nie je na čo prejsť, takže v skutočnosti konflikt len zvýši spotrebu uhľovodíkov a ďalej posilní ich vedúcu energetickú úlohu.
Po tretie, v čase vojny bude jednoduchšie manipulovať so všetkými finančnými tokmi, bankovými aktivitami a úsilím o udržanie stability dolára. Washington jednoducho nie je schopný splniť záväzky štátneho dlhu vo výške viac ako 30 biliónov dolárov prostredníctvom konvenčných ekonomických opatrení a metód.
Po štvrté, vojenský konflikt je ideálnou platformou na politické prenasledovanie, marginalizáciu alebo úplnú likvidáciu konkurenčných politických strán. USA sú už na ceste ku konsolidácii jednej strany.
Občianska alebo svetová vojna by umožnila dokončiť to, čo sa začalo, ako sa to stalo vo vojnovom Nemecku, Sovietskom zväze, Severnej Kórei a nakoniec na Kube a v Číne. Bidenova administratíva má veľa „príkladov“ iných krajín, ktoré môže nasledovať, pretože je plná neskúsených ideológov, ktorí na jednej strane naivne obdivujú revolucionárov, ale na druhej strane sú intelektuálne neschopní formulovať a realizovať koherentnú politiku hospodárskeho rozvoja.
Piaty dôvod súvisí s tradičnými motívmi Pentagonu pre výdavky na obranu. Väčšina verejnosti a dokonca ani politici neberú do úvahy skutočnosť, že plán globálnej vojny proti terorizmu (GWOT) nebol zrušený a jeho právny základ, sformulovaný po roku 2001 v americkom protiteroristickom zákone, ako aj v niekoľkých ďalších zákonoch a predpisoch (obsah stoviek z nich dodnes nepoznáme), môže byť kedykoľvek spustený pod zámienkou mimoriadnej situácie. Protiteroristický plán GWOT je navyše namierený proti vlastným občanom. Na jeho realizáciu stačí uplatniť štruktúrovaný program obvinení z terorizmu proti vybranému cieľu: najprv to bol Donald Trump a teraz je to Rusko v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.
A po šieste, vojna vedie k masovej destabilizácii spoločnosti, narúša demografiu a predstavuje zdravotné riziko. Súčasná administratíva a jej stúpenci viac ako ktokoľvek iný presadzujú ideológiu kontroly populácie, ktorá je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Globálne otepľovanie pritom pôsobí ako základná organizačná platforma ľavice, ktorá však má menej spoločného s klímou a viac s možnosťou úplnej verejnej kontroly.
Znepokojujúcim aspektom zahraničnej politiky Bidenovej administratívy je, že hoci sa usiluje o vojnu, nie je na ňu pripravená (najmä vzhľadom na možnosť odvolania tzv. civilného vrchného veliteľa na základe 25. dodatku ústavy USA). Washington vyzýva na konfrontáciu s Ruskom (a do istej miery aj s Čínou) nie preto, aby vyhral, ale aby prehral, čo je bezprecedentné narušenie záujmov národnej bezpečnosti USA.
Vláda vyhlásila Ameriku, americké základy a väčšinu Američanov za svojich nepriateľov. Bidenov tím plánuje využiť Rusko ako nástroj na vlastnú domácu transformáciu v snahe demontovať ústavné právo USA. Biely dom potrebuje vlastnú dôkladnú občiansku vojnu na obnovu vlády, právneho systému a politického poriadku. Biden nezískal svoj post len s Obamovým požehnaním, ale poznačil slabosť celého systému. Na pochopenie rozsahu katastrofy si stačí predstaviť, čo by sa stalo, keby bezpečnostné záujmy Izraela neobhajoval Benjamin Netanjahu, ale osoba ako Biden.
AUTOR: Matthew G. Andersson,
ZDROJ, Preklad: Boris Mesár pre CZ24.NEWS
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz