Chápem nostalgiu za bývalým Česko-Slovenskom, kde veľké „S“ bolo až do roku 1968 len na Pittsburskej zmluve, o ktorej jeden zo „zakladateľov“ – TGM vyhlásil, že vraj bola „falsum“ (falzifikát).
Avšak to, čo predviedli Správy RTVS, to bola čistá verejná jednostranná propaganda, bez kritických faktov a bez názorového oponenta voči glorifikačnej dramaturgii, čo je už vážny prehrešok média verejnej služby, pretože má v spravodajstve dodržať o.i. aj zásadu vyváženosti, čo znamená dať hlas aj „druhej strane“, čo sa nestalo.
Vznikla síce prvá univerzita, ale pomenovali ju po Komenskom” a učili na jej českí profesori. Ako to bolo so začiatkami Slovenského národného divadla (SND)?
Asi tak, že v roku 1919 poverili Družstvo SND založením SND a to tak, že Družstvo SND uzatvorilo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichem Jeřábkem a bol to jeho operný a činoherný súbor, ktorý v roku 1920 začal prevádzku všetkých troch súborov SND a to tak, že Opera SND začala svoju činnosť inscenáciou českej opery Hubička od skladateľa Bedřicha Smetanu. O deň neskôr činoherný súbor SND uviedol hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša… Horšie to bolo už len v októbri po roku 1948 pri „Mesiaci sovietskeho filmu“…
Všetko má v živote svoje plusy, aj mínusy, ale podľa tohto šotu to bola len prechádzka ružovou záhradou – nebolo vysťahovalectvo, nebola nezamestnanosť Slovákov, ani zamestnávanie českých úradníkov na Slovensku, od nás do Čiech sa nepremiestnili najlepšie fabriky z éry Uhorska, nezatvorili nám bratia Česi Andreja Hlinku, ani „buržoáznych nacionalistov“, ani nepopravovali „klérofašistov“, ani barón rulety nedal zostreliť Štefánika… ktorého urobili “ministrom vojny”, ktorá skončila… akoby neboli zlikvidované ani tie „zlé“ slovenské zbrojovky por oku 1990, ktorých výrobky okamžite začali vyrábať tie české… a nedozvedeli sme sa, prečo nebol „Alweg“ v Tatrách, na ktorý Slováci vyzbierali 5 miliónov korún v zbierke, ktorá sa záhadne “stratila”, ale zrazu bolo metro v Prahe…
Ono to totiž nebola vždy len idylka, veď preto sme nakoniec bratom Čechom z tohto štátneho útvaru dva razy odišli, lebo to bolo len „Veľké Česko“.
Na upresnenie, druhý raz to nebolo nijaké „rozdelenie“ ani odchod, ale ústavná dohoda o „zániku“ tohto spoločného experimentu. Nepochybne malo spolužitie aj svoje plusy, ale čas sa jednoducho naplnil a Slováci si chceli spravovať svoje veci verejné už podľa svojho naturelu.
Možno práve preto máme teraz lepšie vzťahy ako v bývalom spoločnom štáte. Rád sa poprechádzam po Prahe, ešte radšej chodím na južnú Moravu a keď hrajú Česi finále v hokeji, tak držím im, lebo my sme tam už roky rokúce neboli. Ale…
Vzhľadom na vrásky zo slolužitia sa mi zdá tých 11 minút propagandy na vznik ČSR v hlavnej spravodajskej relácii dosť veľký úlet, ktorý okorenila ešte aj slovakizovaná čeština vyslanej redaktorky z Prahy, ktorá okrem prízvuku dala aj nejaké tie bohemizmy a dokonca české slová…
Nepamätám si však, že by 1. januára, na hlavný štátny sviatok Slovenskej republiky verejnoprávna RTVS mala taký obsiahly a ešte k tomu aj pozitívne propagandistický šot. 1. januára 2023, keď SR oslavovala 30. výročie boli k tejto udalosti dva nosné spravodajské šoty. Prvý s dĺžkou 3 min 53 sek a druhý 2 nim 44 sek. Spolu: 6 min 37 sekúnd. Bola k tomu aj publicistika, a to bolo okrúhle 30. výročie! Rok predtým (2022) hlavný spravodajský šot k vzniku štátu trval v spravodajstve RTVS len 2 min 24 sekúnd!
Takže takto sa nám tu žije v mediálnom a vraj verejnom éteri, kde by médium verejnej služby malo na 1.mieste slúžiť Slovenskej republike a slovenskému (štátotvornému) národu a prispievať k prehlbovaniu národnej hrdosti a identity na relatívne stále mladý štát.
Preto volám: Nech žije Slovenská republika!
Rafael Rafaj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz